Premlčanie vo všeobecnosti
Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, počas ktorého musí veriteľ uplatniť svoje právo na súde. Následkom premlčania sa právo, ktoré nebolo vykonané v určenom čase oslabuje. Stáva sa z neho tzv. naturálne právo. Premlčanie je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Premlčaním nedochádza k zániku práva. Nárok naďalej trvá ako tzv. naturálna obligácia. Premlčané právo nemôže súd priznať v súdnom konaní. Premlčanie predpokladá uplynutie zákonom stanovenej doby a námietku premlčania podanú dlžníkom.
Uplynutie zákonom stanovenej doby samo o sebe však neznamená, že by veriteľ nemohol sa domáhať svojho práva na súde. Môže sa ho nielen domáhať na súde, ale môže byť dokonca aj úspešný. To znamená súd prizná veriteľovi nárok a dlžník bude musieť splniť svoju povinnosť. Ak preto dlžník splnil svoj premlčaný dlh veriteľovi bez ohľadu na to, že vedel o premlčaní alebo nie splnil to, čo mu bol dlžný.
K zákonnej premlčacej dobe, ktorá uplynula, musí pristúpiť ďalšia skutočnosť, aby nastali účinky premlčania. Tou skutočnosťou je námietka premlčania. Námietka premlčania predstavuje efektívnu obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neprimeranom čase si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane možnosť tejto námietky núti veriteľa k včasnému uplatneniu svojho práva. Výsledok súdneho sporu bude závisieť od aktivity dlžníka. V prípade pasivity dlžníka (nevznesie námietku premlčania) bude veriteľ v konaní úspešný bez ohľadu na to, že premlčacia doba už uplynula. Námietka premlčania je procesnou námietkou, ktorá sa uplatňuje v konaní pred súdom. Námietka premlčania nie je upravená v procesnom predpise (Civilný sporový poriadok), ale v hmotnoprávnom predpise (Občiansky zákonník). Námietka premlčania má jednak hmotnoprávne účinky (právo veriteľa sa stáva nevymáhateľným) ale aj procesnoprávne účinky (súd musí v konaní žalobu veriteľa zamietnuť). Námietku premlčania je možné vzniesť len po uplynutí zákonom stanovenej doby. Námietka premlčania pred uplynutím premlčacej doby by bola právne bezvýznamná, keďže nárok veriteľa by nebol premlčaný. Súd by na takúto námietku neprihliadol. Námietku premlčanie je možné vzniesť od začatia konania do právoplatného skončenia veci súdom.
Premlčanie je vyjadrením princípu právnej istoty. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na veriteľa aby v primeranej dobe uplatnil svoje právo na súde. Zároveň sa má zabrániť tomu, aby dlžník nebol po neprimeranú dobu vystavený neistote do kedy bude musieť plniť svoju povinnosť. Inštitút premlčania zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Procesná zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prioritne posúdil vznesenú námietku premlčania. A to z dôvodu, že v prípade oprávnenosti námietky premlčania súd bude môcť rýchlejšie rozhodnúť vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie výšky uplatneného nároku.
Premlčanie a škoda na zdraví
Je potrebné zdôrazniť, že premlčaniu nepodliehajú všetky práva. Podľa Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetková práva s výnimkou vlastníckeho práva a premlčaniu nepodliehajú ani osobnostné práva. Právo na náhradu škody je predmetom premlčania.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právna úprava premlčania náhrady škody je pomerne komplikovaná. A to v dôsledku toho, že obsahuje určenie nielen subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, ale jej dĺžka je závislá aj od spôsobu vzniku škodnej udalosti, ako aj o druhu spôsobenej škody. V prípade škody na zdraví zákon neurčuje objektívnu premlčaciu dobu vôbec. Pri škode na zdraví sa uplatňuje výlučne subjektívna škoda na zdraví. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Aby poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody potrebuje vedieť, voči komu si môže uplatniť nárok a v akej orientačnej výške.
Subjektívna premlčacia lehota (vedomosť o škode)
Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodenej o vzniknutej škode. Nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o škode. Rozhodujúce je kedy poškodená nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.
Najvyšší súd SR konštatoval, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia lekárskeho posudku o bolestnom. Rozhodujúcim dňom zistenia bolesti pre určenie náhrady za bolesť je okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Zistenie, kedy sa z hľadiska bolesti ustálil zdravotný stav závisí od vyjadrenia lekára, a nie od voľnej úvahy súdu. Jedná sa totiž o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Presné časové obdobie ustálenia zdravotného stavu sa nedá všeobecne určiť. No pri sťažení spoločenského uplatnenia je to spravidla jeden rok.
Zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania, alebo inom poškodení na zdraví treba chápať ako jeden celok. Zo zdravotného stavu nie je možné oddeľovať jednotlivé čiastkové poškodenia. Zdravotný stav možno považovať za ustálený po skončení kontinuálne prebiehajúcej liečby predpokladaného vývoja následkov zdravotného poškodenia. Najvyšší súd argumentoval tým, že len čo je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť. Týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy lekár vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti preto nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas spôsobenia bolesti treba teda považovať deň úrazu alebo iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
Subjektívna premlčacia lehota (vedomosť o zodpovednej osobe)
Aby poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody na súde, potrebuje informáciu o zodpovednej osobe. Poškodený potrebuje vedieť voči komu si má uplatniť škodu na zdraví. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku. Nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom. Princíp prezumpcie neviny je vlastný trestnému právu. Prezumpcia neviny znamená, že každý proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného pokiaľ súd nevysloví jeho vinu právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Trestné konanie v závislosti od náročnosti dokazovania môže trvať i niekoľko rokov. Avšak pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre úsudok o zodpovednom subjekte. Nejedná sa tu preto o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte a ani o stav právneho záveru o zodpovednosti tejto osoby. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojim (zavineným) konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Preto námietka, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného príkazu nemôže byť dôvodná. Premlčacia doba začína plynúť skôr než je trestné konanie právoplatne ukončené.
Je na mieste si položiť otázku, kedy sa poškodený reálne dozvedá o zodpovednej osobe. Poškodený sa dozvie o zodpovednej osobe napr. z uznesenia o vznesení obvinenia voči konkrétnej osobe. Podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia musí okrem iného obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie. O vznesení obvinenia policajt upovedomuje poškodeného. Týmto okamihom sa poškodený reálne dozvedá o zodpovednej osobe. O zodpovednej osobe sa poškodený môže dozvedieť napr. i pred vznesením obvinenia napr. z uznesenia o pribratí znalca. Orgán činný v trestnom konaní môže pribrať znalca za účelom podania znaleckého posudku. V trestnom konaní vedenom pre trestný čin ublíženia na zdraví sa priberá znalec z odboru zdravotníctva a znalec z odboru cestná doprava. Znalecký posudok môže byť vypracovaný po začatí trestného stíhania ešte pred vznesením obvinenia. V uznesení o pribratí znalca môže byť uvedená osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, proti ktorej nebolo ešte vznesené obvinenie. Uznesenie o pribratí znalca je súčasťou vyšetrovacieho spisu, do ktorého má poškodený právo nahliadnuť. Takýmto spôsobom sa poškodený rovnako dozvie o zodpovednej osobe z uznesenia o pribratí znalca.
