V súvislosti s dopravnou nehodou môžu orgány činné v trestnom konaní začať trestné konanie pre nasledujúce trestné činy so základnou skutkovou podstatou. Trestné činy spojené s dopravnou nehodou majú spravidla povahu prečinu. Prečinom sa rozumie trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Prečinom je aj úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Trestné činy proti životu a zdraviu
§ 149 Trestný zákon – Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
§ 157 ods. 1 Trestný zákon – Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
§ 158 Trestný zákon – Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 178 Trestný zákon – Vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Trestné činy všeobecne nebezpečné
§ 285 ods. 1Trestný zákon – Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 288 Trestný zákon – Kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 TZ s výnimkou zvislej dopravnej značky zákazovej alebo príkazovej, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
§ 289 ods. 1 Trestný zákon Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Rovnako sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej takejto činnosti odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (§ 289 Trestného zákona) predpokladá stav vylučujúci spôsobilosť. Ide o taký účinok alkoholu, ktorý vylúči nevyhnutnú úroveň vodičských schopností objektívne vyžadovaných pre bezpečné vedenie motorového vozidla. Koncentrácia alkoholu v krvi sa zisťuje prevažne pomocou dychového analyzátora. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn 5 Tdo 71/2014. Obsah alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa vyjadruje v jednotkách mg/l. Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi 1g/kg, teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi bezpečne viesť vozidlo. Zo zistenej informácie alkoholu v krvi je možné získať informáciu o príznakoch ovplyvnenia alkoholom, ktoré sa vyskytujú u priemerného človeka. Konkrétnu mieru ovplyvnenia alkoholom konkrétneho vodiča ovplyvňujú aj ďalšie faktory. Ide najmä o vek, pohlavie, individuálna tolerancia alkoholu, spoluúčinkovanie liekov, alebo fáza trávenia alkoholu.
Iné formy rušenia činnosti orgánov verejnej moci
§ 348 ods. 1 Trestný zákon – Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že okrem iného vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Ide o prípad, keď vinník dopravnej nehody poručil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejne moci.
Okrem základnej skutkovej podstaty trestného činu existujú pri niektorých trestných činoch spáchaných v súvislosti s dopravnou nehodou aj kvalifikované skutkové podstaty týchto trestných činov. Kvalifikovaná skutková podstata trestného činu prichádza do úvahy ak existujú okolnosti odôvodňujúce použitie vyššej hornej hranice trestu odňatia slobody pre páchateľa než by prichádzala do úvahy pri základnej skutkovej podstate. Takýmito okolnosťami môžu byť závažnejší spôsob konania, následok trestného činu (značná škoda, ťažká ujma na zdraví, smrť viacerých osôb), vedenie prostriedku hromadnej prepravy.
