Zavinenie poškodeného
Nie vždy za dopravnú nehodu zodpovedá len jeden účastník dopravnej nehody. Na dopravnej nehode sa môže podieľať aj poškodený. Teda osoba, ktorej prevádzkou motorového vozidla vznikla škoda. Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám (§ 441 Občianskeho zákonníka). Ide o situáciu, keď sa na vzniku škody podieľa samotný poškodený. Ide o spolu zavinenie poškodeného. Zavinenie poškodeného ako aj spolu zavinenie sa zohľadňuje pri zodpovednosti založenej na princípe zavinenia, ako aj na princípe objektívnej zodpovednosti. Teda aj v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Pre záver o zavinení poškodeného musia byť splnené predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Protiprávne konanie (porušenie právnej povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Musí byť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo príčinou vzniku škody. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti. Právna povinnosť môže vyplývať zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pravidlá cestnej premávky sú upravené v zákone o cestnej premávke. Protiprávne konanie môže spočívať aj v porušení ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Právna povinnosť má charakter generálnej prevencie. Ak si niekto neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť koná protiprávne.
V rozsahu, v akom sa poškodený protiprávnym konaním podieľal na škode, nie je daná zodpovednosť škodcu. Zodpovednosť škodcu je obmedzená v rozsahu, v akom vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu poškodeného. Ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a určenie podielu, ktorým poškodený prispel ku škodlivému následku. Pri úvahe o podiele na vzniku škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zváženie všetkých skutočností, ktoré prispeli ku spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli k škode. Rovnako ako u škodcu, je možné i u poškodeného vziať do úvahy len také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na vzniku škody podieľal sám poškodený, a teda v akom rozsahu zodpovedá za škodu sám závisí od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody na strane škodcu a na strane poškodeného.
Forma zavinenia
Zavinenie možno definovať ako psychicky vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Zavinenie je založené na dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Úmyselné zavinenie sa rozdeľuje na priamy úmysel a nepriamy úmysel. Pri priamom úmysle sa predpokladá, že konajúci vedel, že svojím konaním škodu spôsobí alebo že ju môže spôsobiť a chcel ju spôsobiť. Pri nepriamom úmysle konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že k nej dôjde bol s tým uzrozumený.
Nedbanlivosť sa rozdeľuje na vedomú nedbanlivosť a nevedomú nedbanlivosť. Pri vedomej nedbanlivosti konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Pri vedomej nedbanlivosti vôľa škodcu nesmeruje ku škodlivému výsledku, ale škodca neprejavil dostatočné úsilie k zabráneniu vzniku škody. Pri nevedomej nedbanlivosti konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Pri nevedomej nedbanlivosti škodca nepredvídal možnosť spôsobenia škody, aj keď ju predvídať mal. Kritériom nedbanlivosti v oboch jej formách je zachovanie určitej miery opatrnosti páchateľom. Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenej poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom. Iba spojenie oboch týchto hľadísk pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za trestný čin z nedbanlivosti zodpovedá zásade zodpovednosti za zavinenie v trestnom práve. Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje, aby mimo miery povinnej opatrnosti z objektívneho hľadiska bolo vzaté v úvahu i subjektívne vymedzenie. Subjektívne vymedzenie spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Je to teda individuálne hľadisko. Od vodiča motorového vozidla nemožno vyžadovať, aby pri vlastnom dodržiavaní pravidiel cestnej premávky pravidelne predvídal aj také okolnosti, ako je porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka cestnej premávky. Najmä za situácie, že on počas jazdy tieto pravidlá dodržiava a pochybenie iného účastníka už nie je v stave napraviť a dopravnej nehode predísť aj napriek včasným opatreniam.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 20%1981 „Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce stránku trestného činu, teda i príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Pri nedbanlivosti je treba, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne„.
Zavinenie poškodeného a prevádzka motorového vozidla
Zavinenie poškodeného je dôvodom zníženia rozsahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak zavinenie poškodeného bolo výlučnou príčinou škody vyvolanej prevádzkou dopravného prostriedku, prevádzateľ sa zbaví celkom zodpovednosti. V takom prípade v plnom rozsahu škodu znáša poškodený. A poisťovňa nie je povinná poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Môže nastať situácia, že zavinenie poškodeného nie je jedinou príčinou vzniku škody. Ďalšia príčina škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku môže byť na strane prevádzateľa. Za daných okolností poškodený znáša škodu len pomerne. Za zvyšnú časť škody zodpovedá prevádzateľ. Poisťovňa je oprávnená znížiť poistné plnenie v rozsahu v akom je preukázané zavinenie poškodeného. K dopravnej nehode dochádza v prípade stretu motorového vozidla s iným účastníkom cestnej premávky. Poškodeným pri dopravnej nehode môže byť chodec, cyklista, motocyklista, spolujazdec, či iný vodič motorového vozidla. Príčina vzniku škody na strane poškodeného môže spočívať v porušení pravidiel cestnej premávky. Pravidla cestnej premávky a ich dodržiavanie zabezpečujú bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Chodec porušuje pravidlá cestnej premávky pri prechode cez vozovku mimo označených miest alebo pri prechode „na červenú“. Rovnako porušuje pravidlá cestnej premávky ak sa pohybuje na ceste bez reflexného označenia alebo pod vplyvom alkoholu. V prípade cyklistu to môže byť jazda v opitosti alebo na neosvetlenom bicykli, nepoužitie reflexnej vesty alebo cyklistickej prilby. Spolujazdec sa podieľa na dopravnej nehode, ak sa nepripúta bezpečnostným pásom. Spolujazdec bude zodpovedať tiež za škodu, ak vedel, že vodič motorového vozidla v čase vedenie vozidla je pod vplyvom alkoholu. O osobitných pravidlách cestnej premávky, ktoré platia pre chodca alebo cyklistu sa dočítate v článkoch Chodec ako účastník cestnej premávky a Cyklista ako účastník cestnej premávky.
Technická príčina vzniku dopravnej nehody je zrejmá najmä zo znaleckého posudku z odboru cestná doprava, ktorý sa vypracováva pre účely trestného konania. Technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky, a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo túto znemožňovali odvrátiť. Posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody vo vzťahu k zákonným ustanoveniam je otázkou právnou. Jej riešenie neprináleží technickému znalcovi. Úlohou znalca z odboru cestnej dopravy je posúdiť príčinu vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. Pri vyhodnocovaní technickej príčiny vzniku dopravnej nehody je však nevyhnutné posúdiť správanie účastníkov cestnej premávky a to práve vo vzťahu k zákonným ustanoveniam. To znamená, že je nevyhnutné posúdiť z technického hľadiska, či sa jednotliví účastníci dopravnej nehody správali v súlade s pravidlami cestnej premávky alebo nie. V tejto súvislosti je preto zároveň potrebné vykonať technický výklad príslušných zákonných ustanovení.
Miera zavinenia – aplikačná prax súdov
Ak podnapitý cyklista ide v noci na svojom bicykli pod vplyvom alkoholu stredom vozovky a na neosvetlenom bicykli, porušuje pravidlá cestnej premávky. Ak dôjde k poškodeniu jeho zdravia zrážkou s motorovým vozidlom, zodpovedá cyklista za svoju škodu v 30%. Aj nespozorovanie cyklistu alebo jeho neskoré spozorovanie vodičom motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla (Ro KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 12 Co 690/1969).
Ak sa peší chodec nepresvedčí o tom, či je cesta voľná, a prechádza cez vozovku, nesie na svojom poškodení motorovým vozidlom, ktoré do neho narazí, najmenej 10%. Rovnako 10% nesie zo svojej škody peší chodec, ktorý ide po nesprávnej strane vozovky, čo je tiež jednou z príčin poškodenia jeho zdravia motorovým vozidlom. (Ro KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 12 Co 787/1965).
Spolu zavinenie poškodenej na vzniku škody spočíva v tom, že pri jazde nepoužila ochrannú cyklistickú prilbu, čím porušila prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ. V rozsahu, v akom sa na vzniku škody podieľala poškodená, nemôže za škodu zodpovedať škodca, lebo v tomto rozsahu chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním škodcu. Najvyšší súd preto vyvodil na strane poškodenej 80 % zavinenie (rozsudok NS ČR z 27. 6. 2012, sp. zn. 25 Cdo 2974/2011). V danom prípade vodič motorového vozidla zachytil pri otváraní dverí okoloidúcu cyklistku. Poškodená pri jazde na kole nepoužila cyklistickú prilbu. Cyklistka spadla a utrpela pohmoždenie mozgu, na následky ktorého zomrela. Najvyšší súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo. Znalec konštatoval, že 80 % cyklistov, ktorí utrpeli smrteľné poranenia hlavy a nemali cyklistickú prilbu by prežilo, pokiaľ by mali cyklistickú prilbu. Otváranie dverí majúce pôvod v prevádzke motorového vozidla neviedlo bezprostredne a nevyhnutne k smrteľnému následku. Za prevažujúcu príčinu úrazu hlavy, ktorý viedol k smrteľnému následku, považoval Najvyšší súd nepoužitie cyklistickej prilby poškodenou.
Poškodený spolujazdec tím, že vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré riadila osoba, o ktorej vedel, že jej vodičské schopnosti sú ovplyvnené požitím alkoholu, podstatne prispeli ku vzniku škodlivého následku. Podiel tohto spolujazdca, ktorý pri nehode utrpel smrteľné zranenie, je na tejto ujme vyššie ako 20 % a môže sa blížiť až jednej polovici (rozsudok NS ČR z 26.10.2010, sp.zn. 23 Cdo 2604/2010).
