Osobnostné práva

Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorým je priamo osobnosť človeka. Právo na ochranu osobnosti  upravuje Občiansky zákonník ako jednotné právo (doslovné znenie „fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti“). V dôsledku toho je treba jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci vznikajú, chápať ako práva čiastkové. Líšia sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí (uznesenie sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo 17.2.2011) uviedol nasledovné: „Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter, všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť. Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva. Ich predmetom sú výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť). Patria každej fyzickej osobe „a priori“, (sú prejavom ľudskej osobnosti vo vzťahu k ostatným subjektom, t.j. či fyzickým alebo právnickým osobám) s rovnakým právnym postavením. Výlučné oprávnenie nakladať počas celého života v medziach určených právnym poriadkom s jednotlivými stránkami svojej osobnosti patrí fyzickej osobe. Nemožno ich scudzovať, deliť od ich nositeľa. Upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti. Sú časovo neobmedzené počas života fyzickej osoby. Sú nezdediteľné (netvoria predmet dedičstva). Sú nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou“.

 

Právne prostriedky na ochranu osobnosti

Zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Zákon nedefinuje pojem neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Zákon ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bez chyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti.

 

Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane. Bude závisieť taktiež od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórnu žaloba). Výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba). Do úvahy prichádza aj návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), ktoré nemá charakter peňažnej náhrady. Teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom morálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný Ale ide o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník  priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

 

Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch

Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia (ospravedlnenie) ako rýdzo osobné právo, nestačí na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy.

 

Nemajetková ujma a škoda na zdraví

Mnohorakosti prejavov jednotlivých zložiek osobnosti fyzickej osoby zodpovedá aj široké spektrum možných neoprávnených zásahov. Právo na ochranu zdravia nepochybne patrí medzi osobnostné atribúty každého človeka a je pre každú fyzickú osobu jedným z najvýznamnejších zložiek ochrany jej osobnosti. Zdravie človeka má bezprostredný dopad na kvalitu jej života.

 

Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane škody na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Náhrada nemajetkovej ujmy poskytuje najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do fyzickej integrity fyzickej osoby je pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za bolesť a  sťaženie spoločenského uplatnenia.

 

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 7 Cdo 65/2013 ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach. Tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného.

 

Nemajetková ujma a smrť blízkej osoby

V roku 2017 tragicky zahynulo na slovenských cestách 250 osôb, z toho bolo 49 chodcov, 18 cyklistov, 26 motocyklistov, a 157 členov posádky. I keď počet usmrtených osôb na cestách má klesajúcu tendenciu stále ide o alarmujúce číslo. Smrteľné dopravné nehody zasiahnu najmä najbližších rodinných príslušníkov, ktorí prichádzajú o blízku osobu. V prípade úmrtia blízkej osoby príbuzní musia vybaviť pohreb, naposledy sa rozlúčia s milovanou osobou, a nemajú čas myslieť na iné veci. Väčšina príbuzných si neuvedomuje, že si môžu uplatniť nemajetkovú umu za stratu blízkej osoby pri smrteľnej dopravnej nehode. Ide o finančné odškodnenie, ktoré príbuzným síce nevráti zosnulého príbuzného, ale zabezpečí aspoň finančnú náplasť za trvalú stratu milovanej osoby

 

Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinných život. Právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami. Obzvlášť v citovej oblasti, aby fyzická osoba mohla rozvíjať vlastnú osobnosť. Smrť ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie. V prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka. Protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na rodinný život fyzickej osoby.

 

Najvyšší súd SR v rámci rozhodovacej praxe sa zaoberal otázkou, či smrť rodinných príslušníkov fyzickej osoby pri dopravnej nehode je neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život. Najvyšší súd uplatňuje jednotný názor, podľa ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny je neoprávneným zásahom do osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Krajský súd Žilina, spisová značka 8Co/264/2013 konštatoval: „Tragická strata spôsobená úmrtím nie je však nahradietľná. Inštitút peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy je preto potrebné vnímať len ako prostriedok slúžiaci k zmierneniu závažného dosahu protiprávneho konania, keďže finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Charakter spôsobenej ujmy však vyžaduje od škodcu spolupodieľať sa na uvedenej strate adekvátnym spôsobom. Znamená to zmierniť ujmu žalobcu v maximálnej možnej miere. Nemajetková ujma musí byť preto adekvátna zákonom požadovanému zmierneniu vzniknutej ujmy. Nebolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalovaného, že prejavenie ľútosti, priznanie  sa a uloženie trestu odňatia slobody v trvaní sedem a pol roka za jeho protiprávne konanie, bolo postačujúce na zmiernenie vzniknutej ujmy“.

 

Najvyšší súd SR k danej problematike:
a) v rozsudku z 27.10.2010, spisová značka 1 Cdo 77/2009 označil za správny právny záver súdov nižšieho stupňa, že do osobnostných práv oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný (syn a brat)
b) v rozhodnutí z 20.4. 2011, spisová značka 4 Cdo 168/2009 konštatoval existenciu neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život,  ktorý bol spôsobený usmrtením blízkeho rodinného príslušníka pri dopravnej nehode
c) v rozsudku z 27.11.2012, spisová značka 2 Cdo 194/2011 konštatoval, že zavineným usmrtením chodca pri dopravnej nehode bolo zasiahnuté do práva na súkromie a rodinný život jeho blízkej príbuznej.

 

Kto má nárok na nemajetkovú ujmu ?

Právo na ochranu osobnosti môže uplatniť iba tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah. Nárok na nemajetkovú ujmu budú mať principiálne rodinní príslušníci, ktorí mali k zosnulému citové, morálne a sociálne väzby. Pôjde najmä o starých rodičov, rodičov, súrodencov, manželov, deti, ktorí stratili pri dopravnej nehode svojho vnuka, dieťa, súrodenca, manžela, či otca. Oprávnenou osobou bude zrejme aj partner, ktorý zdieľal spoločnú domácnosť so zosnulým, ak to budú odôvodňovať citové, morálne a sociálne väzby medzi týmito osobami. Oprávnenou osobou bude zrejme aj bratranec, či švagor zomretého. Každá z týchto osôb si môže uplatniť nemajetkovú ujmu, ktorej výška bude závisieť od intenzity vzťahov k usmrtenej osobe. Pri posudzovaní, kto si môže uplatniť nemajetkovú ujmu bude rozhodujúci faktický vzťah medzi oprávnenou osobou a zosnulou blízkou osobou. Faktický vzťah by mal byť dôležitejší ako formálne príbuzenstvo. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je daná bezprostredná väzba medzi oprávnenou a povinnou osobou. Právo, ktoré vzniklo v dôsledku neoprávneného zásahu je právom osobným a zaniká smrťou oprávneného. Právo na ochranu osobnosti neprechádza na dedičov.

 

Kto musí uhradiť nemajetkovú ujmu ?

Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou. Práva  povinnosti z tohto právneho vzťahu sa viažu výhradne na určitú osobu. Povinnosť poskytnúť nemajetkovú ujmu v peniazoch je prioritne subjektívne spätá s tým, kto sa neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život dopustil. Neoprávneného zásahu sa dopúšťa vodič motorového vozidla, ktorý porušením pravidiel cestnej premávky zavinil smrteľnú dopravnú nehodu. Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. To znamená, že ak zamestnanec právnickej osoby počas plnenia pracovných úloh spôsobí smrteľnú dopravnú nehodu nemajetkovú ujmu v peniazoch bude musieť uhradiť zamestnávateľ.

 

Je nemajetková ujma hradená z povinného zmluvného poistenia ?

Dňa 11.10.2016 bolo prijaté prelomové uznesenie Ústavného súdu SR, spisová značka ÚS 666/2016 ohľadne nemajetkovej ujmy vo vzťahu k povinnému zmluvnému poisteniu. Podľa predmetného uznesenia pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu  podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, s cieľom maximálne možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej úniovej regulácie. Ústavný súd SR konštatoval nevyhnutnosť eurokonformného výkladu pojmu škoda na zdraví podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Povinné zmluvné poistenie má v zmysle záveru Ústavného súdu pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

 

Dňa 31.7. 2017 bolo prijaté uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016, podľa ktorého škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení  zodpovednosti  za  škodu  spôsobenú  prevádzkou  motorového  vozidla  je aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Podľa Najvyššieho súdu ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude   aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie (platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná. Pri výklade pojmu škoda pre účely povinného zmluvného poistenia vychádzal Najvyšší súd SR z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu. Najvyšší súd SR skonštatoval, že v spore o náhradu nemajetkovej ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.

 

Nemajetková ujma a jej výška

Občiansky zákonník neurčuje minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Maximálna suma peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu. Súd vo svojom rozhodnutí musí uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v konkrétnej výške. I keď výška nemateriálnej umy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu mimo rámec akejkoľvek kontroly. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol neoprávnený zásah vyvolať. Nemožno presne zistiť skutočnú ujmu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná základnými zákonnými kritériami. A to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došloZa závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Kvantifikácia „odškodnenia“ nemajetkovej ujmy prirodzene neznamená bezhraničnú neobmedzenosť. Primárne je preto potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu a stretu práv postihnutej osoby a osoby, ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Priznané finančné plnenie by nemalo mať pre zodpovednú osobu likvidačný charakter. Výška náhrady nemajetkovej ujmy zosobňuje hodnotu práva nemateriálnej povahy, týkajúceho sa osobnej integrity človeka, vrátane ľudskej dôstojnosti.

 

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 89/97 samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 77/2009 správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa zohľadňuje spolu zavinenie samotnej dotknutej osoby (poškodeného). Teda či zosnulý účastník cestnej premávky neporušil sám pravidlá cestnej premávky, ktoré sa podieľali na jeho úmrtí. Určujúcim kritériom určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je aj zavinenie škodcu. Pri hodnotení zavinenia je preto potrebné hrubú nedbanlivosť pôvodcu neoprávneného zásahu hodnotiť podstatne prísnejšie. Takýto neoprávnený zásah by sa mal prejaviť aj vo výške stanovenej relutárnej satisfakcie. Podľa názoru Krajského súdu  Nitra potreba finančnej satisfakcie by mala narastať v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu. Pretože vyššia miera zavinenia je vždy neoprávnenosťou zásahu do osobnostných práv zosilnená.

 

Pri určení výšky nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť aj samotný účel náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v rámci primeraného zadosťučinenia sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Na druhej strane z hľadiska posudzovania výšky uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je významné prejavenie ľútosti, priznanie sa a uloženie trestu odňatia slobody páchateľovi trestného činu usmrtenia.

 

Nemajetková ujma v peniazoch nemá mať likvidačný charakter. Výška náhrady nemajetkovej umy v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského života, pretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu, ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života. Nemajetková ujma nemôže na strane žiadateľa slúžiť na neprípustné obohacovanie a na druhej strane mať likvidačný charakter voči tomu, kto je na zaplatenie nemajetkovej ujmy zaviazaný. Napriek tomu na slovenských súdoch bolo podaných 210 žalôb o náhradu nemajetkovej ujmy za stratu rodinného príslušníka pri dopravnej nehode. Celková žalovaná suma predstavuje 47 000 000 eur. Pričom najnižšia žalovaná suma je 13 000 eur a najvyššia 7 000 000 eur.

 

Podľa nálezu Ústavného súdu SR 288/2018 z 5.12.2017: Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady:   Z rozhodovacej praxe krajských súdov uvádzame nasledujúce rozhodnutia

 

Nemajetková ujma za smrť manžela

a) Krajský súd Trenčín, rozhodnutím zo dňa 7.7.2015, spisová značka 6Co/810/2014 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý priznal manželovi náhradu nemajetkovej ujmy 70 000 eur za stratu manželky a každému z dvoch maloletých detí 100 000 eur za stratu mamy.
b) Krajský súd Trenčín rozhodnutím zo dňa 20.5.2015, spisová značka 4Co/658/2014 priznal oprávnenej osobe (manželovi) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur spôsobenej smrťou manželky.
c) Krajský súd Trnava, rozhodnutím zo dňa 1.7.2015, spisová značka 24Co/368/2015 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu, ktorý priznal manželovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40 000 eur za smrť manželky po odpočítaní 20 % spolu zavinenia poškodenej
d) Krajský súd Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 30.7.2015, spisová značka 12Co/465/2014 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu, ktorý priznal rovným dielom každej oprávnenej osobe (manželka + 2 maloleté deti) náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou manžela a otca detí vo výške 33 500 eur. Celková výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy bola 100 500 eur.
e) Krajský súd Trnava rozhodnutím zo dňa 21.5.2014, spisová značka 11 Co 116/2013 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu, ktorý priznal oprávnenej osobe (manželke) náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou manžela vo výške 33 000 eur.
f) Krajský súd Trnava rozhodnutím zo dňa 25.2.2013, spisová značka 9Co 423/2012 priznal manželovi nemajetkovú ujmu 20 000 eur za smrť manželky. Každému z dvoch maloletých detí (7 rokov a 9 rokov) nemajetkovú ujmu vo výške 30 000 eur spôsobenej smrťou matky. Celková výška priznanej nemajetkovej ujmy bola 80 000 eur.
g) Krajský súd Prešov, rozhodnutím, spisová značka 21Co/137/2017 priznal manželke nemajetkovú ujmu vo výške 40 000 eur za stratu manžela.  Náhradu nemajetkovej ujmy 20 000 eur priznal každému plnoletému synovi za stratu otca.  4 ročnému maloletému synovi priznal súd 40 000 eur
h) Krajský súd Prešov priznal rozhodnutím spisová značka 21Co/165/2017 manželke nemajetkovú ujmu vo výške 25 000 eur za stratu manžela. Za stratu rodiča priznal 25 000 eur maloletej dcére.
i) Krajský súd Nitra, priznal spisová značka 9Co/8/2017 družke nemajetkovú ujmu vo výške 25 000 eur za stratu druha. Družka mala so zosnulým druhom spoločné dieťa. 3 ročnej dcérke priznal nemajetkovú ujmu 15 000 eur za stratu biologického otca. Zosnulý žil spoločnej domácnosti s družkou a dcérou.

 

Nemajetková ujma za smrť dieťaťa

a) Najvyšší súd SR, spisová značka 6Cdo/92/2015 v spojení s Krajským súdom Bratislava 6Co/217/2014 a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II 18C/76/2012 priznal za smrť dcéry 2 x 40 000 eur za zásah do práv rodičov.
b) Krajský súd Nitra, spisová značka 5 Co/264/2017 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany 6C/143/2015 priznal náhradu nemajetkovej ujmy za smrť dcéry 25 000 eur za zásah do práv matky
c) Krajský súd Nitra, spisová značka 6Co/176/2016 v spojením s rozhodnutím Okresného súdu Nitra 17C/22/2015 priznal 1x20 000 eur za smrť plnoletého syna za zásah do práv matky
d) Krajský súd Prešov, spisová značka 17Co/212/2015 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Humenné 12C/60/2011 priznal náhradu nemajetkovej ujmy za smrť syna 2 x 20 000 eur za zásah do práv rodičov
e) Krajský súd Prešov, spisová značka 7Co/137/2018 z 28.2.2019 priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur za smrť dcéry
f) Krajský súd Bratislava, spisová značka 4Co 470/2011 zo dňa 20.2.2013 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu, ktorý priznal náhradu nemajetkovej ujmy každému z rodičov po 24 895,44 eur za smrť dcéry
g) Krajský súd Trnava, spisová značka 24 Co 479/2012 v spojené s rozsudkom Okresného súdu Trnava 12C/71/2009 priznal  pozostalému otcovi náhradu nemajetkovej ujmy 25 000 eur za smrť 18 ročného syna.
h) Krajský súd Trnava, spisová značka 24Co 479/2012 zo dňa 13.11.2013 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu, ktorý priznal náhradu nemajetkovej ujmy rodičovi 25 000 eur za smrť syna.
i) Krajský súd Trnava, spisová značka 9Co/56/2019 priznal rozhodnutím zo dňa 10.9.2019 náhradu nemajetkovej ujmy každému z rodičov po 20 000 eur za smrť (18 ročnej) dcéry a 10 000 eur bratovi za stratu sestry
j) Krajský súd Žilina, spisová značka 9Co 61/2010 z 31.3.2010 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín, spisová značka 7C 59/2008, ktorým bolo každému z rodičov priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 17 000 eur za smrť dcéry. Podľa odôvodnenia súdu súd pri určení nemajetkovej ujmy vzal do úvahy, že žalobcovia sú dobre situovaní a že zásah nemal následky v ich finančnej situácii.
k) Okresný súd Čadca, spisová značka 14C 31/2010 z 16.2.2011 priznal náhradu nemajetkovej ujmy každému z rodičov 25 000 eur za stratu dieťaťa.

 

Nemajetková ujma za smrť súrodenca

a) Krajský súd Prešov, spisová značka 10Co/5/2018 priznal náhradu nemajetkovej ujmy  za smrť brata 1 x 10 000 eur za zásah do práv brata
b) Krajský súd Košice, spisová značka 9Co/462/2016 priznal náhradu nemajetkovej ujmy za smrť brata 2 x 10 000 eur za zásah do práv súrodencov
c) Krajský súd Prešov, spisová značka 20 Co 183/2014 potvrdil náhradu nemajetkovej ujmy za smrť brata 1 x 5000 eur za zásah do práv brata

 

Nemajetková ujma a úroky z omeškania

Ústavný súd ČR, nález ÚS 2149/2017 rozhodol, že aby mohla náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým plniť svoju funkciu, musí z nej plynúť tiež nárok na úroky z omeškania. Ústavný súd konštatoval, že náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým bude efektívne chrániť ich základné práva len vtedy, pokiaľ im bude poskytnutá v čo najkratšej dobe po jej vzniku. Čím viacej sa bude okamih poskytnutia náhrady vzďaľovať od okamihu vzniku nemajetkovej ujmy, tým viacej bude poškodený pociťovať túto ujmu ako nespravodlivú. Bude zdieľať presvedčenie, že právo nie je na jeho strane. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým nebude spôsobilá plniť satisfakčnú funkciu. Odopretím úrokov z omeškania sa nemajetková ujma stáva bezzubou, pretože umožňuje povinnému, aby sa úspešne, bez akejkoľvek sankcie, vyhýbal plneniu svojich povinností. Všeobecnú súdy tak zásadne sťažujú vymáhateľnosť práv poškodených, namiesto toho aby tieto ich práva chránili.

 

Nemajetková ujma a premlčanie nároku

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 194/2011 právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo.