Náklady spojené s liečením

Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Hlavným kritériom pre posúdenie oprávnenosti tohto nároku je účelnosť nákladov liečenia. Zákon bližšie nekonkretizuje, čo konkrétne je možné považovať za účelné náklady spojené s liečením. Tým je daný priestor na zohľadnenie špecifík a osobitostí jednotlivých prípadov. Náhrada nákladov prichádza do úvahy vtedy, ak sa liečenie neposkytlo bezplatne a ak náklady neboli kryté z prostriedkov zdravotného poistenia. Účelné náklady spojené s liečením sú také náklady, ktoré slúžia k obnoveniu zdravia alebo aspoň zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného. Náklady liečenia sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
Judikatúra za účelne vynaložené náklady spojené s liečením považuje  náklady zabezpečenia pomoci inej osoby (ošetrovateľky) alebo výpomoc tretej osoby v domácnosti . Rovnako sem patria aj náklady diétneho, resp. výdatnejšieho stravovania. Podľa ustálenej praxe pôjde aj o výdavky na zdravotnícke pomôcky (ortopedické pomôcky) a náklady  rehabilitačného liečenia. Poškodený môže požadovať od poisťovni úhradu liekov a liečebných procedúr odporučených mu ošetrujúcim lekárom. Za účelne vynaložené náklady sa považujú aj náklady najbližších príbuzných poškodeného vynaložené v súvislosti s jeho návštevami v nemocnici.
Kritérium účelnosti liečebných nákladov má pri rôznych zložkách liečebného procesu rôznu mieru preukaznosti. Niektoré časti liečebného procesu sú pri konkrétnom poškodení zdravia zjavne nevyhnutné. Iné môžu mať iba podpornú funkciu a liečenie by mohlo byť vo výsledku úspešné aj bez nich. Účelná liečba, a teda aj náklady na ňu, nie sú len otázkou konečného výsledku uzdravovacieho procesu, ale aj otázkou jeho priebehu. Každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivému výsledku liečenia, ale aj k jeho priaznivejšiemu priebehu, je pre liečenie účelná. Účelne sú potom aj náklady na ňu vynaložené. Je všeobecne známy význam vplyvu ľudskej psychiky na organizmus ako celok. Psychické stavy človeka sú schopné sa prejaviť na jeho fyzickom zdraví. Lekárska veda tieto vplyvy označuje ako psychosomatické. Tak aj priaznivé duševné rozpoloženie pacienta, a to v zásade každého, nepochybne pozitívne prispieva aj k liečeniu. Preto je potrebné vytvorenie aspoň základných objektívnych predpokladov pre duševnú pohodu pacienta považovať za pozitívny príspevok k celkovému priebehu liečebného procesu. Pre imobilitu poškodeného počas hospitalizácie tak možno považovať vytvorenie intímnejšieho prostredia jednolôžkovej izby za objektívne spôsobilé navodiť priaznivejšie psychické rozpoloženie, než by tomu bolo na spoločnej izbe. A to skutočne najmä z dôvodu nevyhnutnosti vykonávania všetkých telesných potrieb v prítomnosti iných osôb.“
Poškodený má tiež právo na úhradu cestovných nákladov. Pritom môže ísť cesty absolvované vlakom, autobusom, prípadne verejnými dopravnými prostriedkami. Predpokladom je  že slúžia k preprave poškodeného k lekárovi za účelom vyšetrenia alebo absolvovania rehabilitačných programov. Poškodený môže žiadať úhradu pohonných hmôt, ktoré mu vzniknú v súvislosti s cestami spojenými s jeho liečením. K preprave môže poškodený použiť svoje osobné motorové vozidlo. Môže požiadať aj inú osobu, aby ho prepravila motorovým vozidlom. Poškodený preukazuje poisťovni reálne vynaloženie nákladov spravidla predložením dokladu o kúpe pohonných hmôt. Niekedy stačí predložiť aj fotokópiu cestovného lístka. Poisťovňa môže preverovať za akým účelom, kedy, odkiaľ a kam poškodený absolvoval cesty. Poisťovňa zvykne porovnávať dátum realizácie ciest s dátumom návštev lekára na predložených lekárskych správach.
Jednorazová náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia neobsahuje súčasne tiež nárok poškodeného na náhradu zakúpených pomôcok, na používanie ktorých je objektívne odkázaný. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je materiálne určené na to, aby z tohto samostatného nároku vyplateného jednorazovo poškodený znášal aj náklady spojené s liečením.