Vznikla Vám škoda na čelnom skle ? Odmietla Vám poisťovňa preplatiť škodu na čelnom skle z povinného zmluvného poistenia. Máme pre Vás dobrú správu. Podľa zákona sa prevádzateľ nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR prijalo prelomové stanovisko zo dňa 3. júna 2014 Cpj 5/2014. Podľa predmetného stanoviska škoda na čelnom skle spôsobená kameňom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Rovnaký názor zaujala aj Národná banka Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad finančným trhom. Poisťovňa sa nebude môcť vyhovárať, že vymrštenie kameňa nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. Škoda na čelnom skle je predmetom krytia z povinného zmluvného poistenia.
O d ô v o d n e n i e :
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov nepredpokladá ako podmienku vzniku zodpovednosti porušenie právnej povinnosti. Škoda musí byť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Zodpovedná osoba sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému. Reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie. Pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú zvýšené riziko vzniku škôd. Jednak pre prepravované osoby ale aj pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s prejavmi typickými pre prevádzku technických zariadení. Najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.
Prevádzkovateľ dopravného prostriedku sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nezbaví, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky. To znamená „vnútorné“ okolnosti tej ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu či nedostatočná údržba zariadenia prevádzky. Rovnako sa vníma prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté). Ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy. Rovnako aj výkony potrebné na údržbu motorového vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla. A to bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie. Nie je dôležité či sa tak stalo na ceste, prípadne na inom verejnom priestranstve alebo ešte v garáži. Nie je dôležité ani či sa motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník.
Niet pochýb, že samotný pohyb kolies a rýchlosť dopravného prostriedku sú špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa a tým vznikne škoda na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. To znamená s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.
Škoda na čelnom skle patrí k čoraz častejším poistným udalostiam. Škody na čelných sklách predstavujú živnú pôdu pre možné poisťovacie podvody. Poškodený musí preukázať, že škoda na čelnom skle vznikla prevádzkou konkrétneho motorového vozidla. Na cestách preplnenými motorovými vozidlami je takmer nemožné určiť vinníka. Nie vždy sa poškodenému podarí zachovať duchaprítomnosť a poznačiť si poznávaciu značku druhého vozidla. Poškodený za daných okolností má často problém sa vôbec sústrediť na cestu. Ak poistený nepotvrdí svojej poisťovni, že poškodil čelné sklo iného motorového vozidla, poisťovňa odmietne nahradiť škodu. Len v ojedinelých prípadoch sa poškodenému podarí preukázať okolnosti vzniku škody spolujazdcom (svedok), prípadne záznamom z kamery umiestnenej v aute. Ideálne by bolo, ak by poistený aj poškodený spoločne a zhodne popísali okolnosti za akých vznikla škoda na čelnom skle. Poškodený je odkázaný na korektný často ojedinelý prístup poisteného. Z uvedeného dôvodu poškodený bude vo väčšine prípadov ťahať za kratší koniec než poisťovňa. Preto odporúčame vodičom si radšej pri poistiť aj čelné sklo.
