Osobitná povaha prevádzky vo všeobecnosti
Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka je škodová udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Takou udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom na zvýšené nebezpečné pôsobenie spôsobilá vyvolať škodu. Napríklad rýchlosť dopravného prostriedku. Osobitná povaha prevádzky je daná charakteristickými vlastnosťami určitého druhu dopravy a ich prejavmi navonok. Vždy musí ísť o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Teda okolnosťou, ktorá je vlastná prevádzke určitého dopravného prostriedku. Zároveň musí byť objektívne spôsobilá spôsobiť škodu. Ak nie je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, treba posúdiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. O ďalších predpokladoch zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka sa dozviete v článku Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu motorové vozidlo je v prevádzke nielen, keď sa pohybuje, ale aj keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy. Prevádzkou sú aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla. A to bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie. Nie je dôležité, či sa to stalo na ceste, na inom priestranstve prístupnom verejnosti alebo v garáže. Nerozhoduje ani či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník.
Prax niektorých poisťovní a súdov nižšieho stupňa
Niektoré poisťovne odmietajú hradiť škodu spôsobenú otvorením dverí vozidla. Argumentujú, že nie každá škoda spôsobená otvorením dverí je osobitnou povahou prevádzky. Poisťovne zisťujú, či v čase vzniku škody malo motorové vozidlo vypnutý motor. Ak motorové vozidlo malo vypnutý motor poisťovňa odmietne uhradiť škodu. Má za to, že škoda spôsobená otvorením dverí nevznikla osobitnou povahou prevádzky vozidla.
Rovnaký právny názor zdieľa aj Krajský súd v Bratislave. Krajský súd riešil kolíziu medzi motorovým vozidlom a cyklistkou. Vozidlo bolo zaparkované, motor bol vypnutý a vodič otvoril dvere s úmyslom z vozidla vystúpiť. Do týchto dverí narazila cyklistka a utrpela závažné zranenia. Súd bol názoru, že za týchto okolností škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Motorové vozidlo nebolo v prevádzke, nakoľko motor bol vypnutý. Zároveň náraz poškodenej do otvorených dverí stojaceho vozidla s vypnutým motorom nemožno považovať za škodovú udalosť vyvolanú zvláštnou povahou prevádzky. Inými slovami, ak poškodená nevenovala dostatočnú pozornosť jazde na bicykli, mohla rovnako naraziť do akéhokoľvek predmetu zasahujúceho do jej jazdnej dráhy. Nie je teda charakteristickou vlastnosťou vozidla spôsobilou vyvolať škodu ak vodič po ukončení jazdy otvorí dvere s úmyslom vystúpiť z vozidla. Z toho je zrejmé, že vodič nezodpovedá za škodu podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za škodu môže zodpovedať v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ak zavinene porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka však nie je krytá povinným zmluvným poistením. Poisťovni preto nevznikla povinnosť nahradiť škodu poškodenej.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR
Ústavný súd v roku 2017 riešil spornú otázku ohľadne škody spôsobenej otvorením dverí vozidla. Predmetom konania bola škoda, ktorá vznikla pri otváraní dverí na zaparkovanom motorovom vozidle. Vietor pritom vytrhol vodičke dvere z ruky a tie narazili do vedľa stojaceho motorového vozidla. Súdy nižšieho stupňa dospeli k záveru, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba považovať nielen škodu, keď motorové vozidlo nie je v pohybe a má zapnutý motor, ale aj škodu spôsobenú stojacim motorovým vozidlom v čase, keď má vypnutý motor.
Ústavný súd konštatoval, že prevádzka motorového vozidla nie je reálne možná bez toho, aby vodič nastúpil do motorového vozidla s cieľom uvedenia motora do chodu a po jeho vypnutí, aby z neho nevystúpil. Samotný chod motora nemožno považovať za dostatočné hraničné kritérium pre určenie, kedy sa škoda spôsobená stojacím vozidlom bude považovať za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prevádzkou motorového vozidla nie je iba činnosť spočívajúca v chode motora. Ale aj činnosť, ktorá je nevyhnutne potrebná na využitie tohto jeho motorického potenciálu. Napríklad vystupovanie a nastupovanie do vozidla. Inými slovami vypnutím motora prevádzka vozidla nekončí. A to preto, lebo nasledujú ďalšie úkony bezprostredne nadväzujúce na skončenie jazdy. Ako v danom prípade otvorenie dverí predchádza vystúpeniu vodiča z vozidla.
Otváranie dverí vozidla je úkon realizovaný v priamej súvislosti s prevádzkou vozidla. Otváranie dverí predchádza vystúpeniu z vozidla alebo nastúpeniu do vozidla. Ide o úkon bezprostredne nadväzujúci na ukončenie jazdy motorového vozidla (pri vystúpení). Alebo o úkon predchádzajúci začatiu jazdy (pri nastúpení). Z tohto dôvodu sa aj tieto úkony spravujú režimom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky nemožno determinovať výlučne iba okolnosťami súvisiacimi s pohybom vozidla. Rozhodujúce sú aj technicko konštrukčné predispozície vozidla. Ich súčasťou sú nepochybne aj dvere motorového vozidla. Ich jedinečný spôsob ukotvenia, a tým predurčený spôsob otvárania je špecifikom vlastným motorovým vozidlám nevyhnutným na ich riadne užívanie. Ich otváranie pred alebo po skončení jazdy môže byť v cestnej premávke spojené s nebezpečenstvom vzniku škody. A to a j za situácie, keď vozidlo stojí a má vypnutý motor.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
Rovnaký právny názor ako Ústavný súd SR má i Najvyšší súd ČR. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR, spisová značka 25 Cdo 3925/2013. Podľa tohto rozsudku motorové vozidlo je v prevádzke aj vtedy, ak v dôsledku zlyhania vodiča vytvorí prekážku pre ostatných účastníkov premávky (aj prevádzky iného druhu), ktorá pre nich predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo kolízie. A to bez ohľadu na skutočnosť, či je v okamihu škodovej udalosti v činnosti motor takéhoto vozidla alebo či sa vozidlo stalo bezprostredne pred škodovou udalosťou nepojazdným a z akých dôvodov. Zlyhaním vodiča sa rozumie akékoľvek vôľové alebo mimo vôľové správanie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Od úmyselného konania (sebe vraždený pokus, útok vozidlom, zámerné poškodenie vozidla), cez nedbanlivostné konanie (bežné nehody spôsobené porušením pravidiel cestnej premávky) až po nezavinené konanie (nezvládnutie zložitej dopravnej situácie, zdravotná indispozícia).
