Príčinná súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu

Príčinná súvislosť vo všeobecnosti

Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Príčinná súvislosť sa vyžaduje vždy bez ohľadu na to, či ide o subjektívnu alebo objektívnu zodpovednosť. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede. Teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku. Túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. O ďalších predpokladoch zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa dozviete na inom mieste nášho blogu.

 

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (spisová značka 5 Cdo 126/2009 a 3Cdo 130/2010)

Najvyšší súd riešil príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a povinnosťou poškodenej vrátiť peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu iného motorového vozidla. Škoda na motorovom vozidle bola riešená poisťovňou  ako totálna škoda. Poškodenej bol na kúpu poškodeného motorového vozidla poskytnutý peňažný príspevok. Peňažný príspevok poskytol Úrad práce a sociálnych vecí a rodiny. Po dopravnej nehode Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uložil poškodenej povinnosť vrátiť pomernú časť peňažného príspevku. Dôvodom bolo, že poškodené motorové vozidlo sa prestalo využívať na prepravu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Poškodená tvrdila, že povinnosť vrátiť peňažný príspevok vznikla v dôsledku dopravnej nehody. Poukázala, že bez dopravnej nehody by nebola povinná vrátiť časť príspevku. A preto medzi dopravnou nehodou a jej povinnosťou vrátiť časť príspevku je príčinná súvislosť.

 

Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou poškodenej. Krajský súd dospel k opačnému právnemu záveru. Krajský súd skonštatoval, že škoda nebola spôsobená priamo protiprávnym konaním škodcu. Zavinenie dopravnej nehody nesmerovalo ku vzniku škody, ktorý vznikla poškodenej povinnosťou vrátiť časť peňažného príspevku. Škodca zodpovedá len za škodu, ktorá vznikla na motorovom vozidle. V žiadnom prípade nezodpovedá za to, že poškodená mala s tretím subjektom dojednané zmluvné podmienky, ktoré sa po poškodení vozidla ukázali ako nevýhodné. Najvyšší súd rovnako skonštatoval, že medzi protiprávnym konaním škodcu (porušenie dopravných predpisov) a zmenšením majetku poškodenej (náhrada časti peňažného príspevku) nebola daná priama príčinná súvislosť.

 

Právna argumentácia Najvyššieho súdu bola nasledovná. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu  a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

 

Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi. Znalec môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).

 

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

 

Rovnakú právnu argumentáciu použil i Najvyšší súd ČR, spisová značka 25Cdo 1437/2006. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla. Motorové vozidlo užíval poškodený ako leasingový nájomca na základe leasingovej zmluvy. Vlastníkom motorového vozidla bola leasingová spoločnosť. Poisťovňa hodnotila škodu ako totálnu škodu. Poisťovňa vyplatila škodu na motorovom vozidle z povinného zmluvného poistenia. Z dôvodu totálnej škody došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Leasingová spoločnosť urobila na základe leasingovej zmluvy vyúčtovanie predčasného ukončenia leasingu. Najvyšší súd riešil príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a záväzkami dohodnutými pri predčasnom ukončení leasingu. Zodpovednosť za škodu nie je možné robiť neobmedzene závislou na kauzalite. Nakoľko by to mohlo viesť k zákonu nedopovedajúcemu neúnosnému ukladaniu povinnosti nahradiť škodu. Škodca zodpovedá za škodu na motorovom vozidle. Škodca nezodpovedá za zmluvné dojednania, ktoré si dojednal nájomca s poskytovateľom leasingu pre prípad predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Zmluvné záväzky nájomcu pre prípad zničenia predmetu nájmu nie sú dôsledkom škodovej udalosti. Ale sú bezprostredným dôsledkom jeho zmluvného vzťahu s leasingovou spoločnosťou.

 

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (spisová značka 2 Cdo 73/2006)

Najvyšší súd riešil príčinnú súvislosť medzi smrteľnou dopravnou nehodou a psychickou traumou rodičov zosnulého. Škodca spôsobil pod vplyvom alkoholu závažnú dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode bol ťažko zranený syn žalobcov, ktorý na následky zranenia zomrel. Rodičia zosnulého sa domáhali náhrady škody na zdraví, ktorú utrpeli, keď sa dozvedeli o smrti svojho syna. Obaja rodičia  sa pod vplyvom tejto udalosti psychicky zrútili. Jeden rodič bol dlhšiu dobu práceneschopný a druhý rodič musel byť hospitalizovaný v nemocnici na psychiatrickom oddelení. Žiadali preto priznať odškodnenie. Obaja žiadali náhradu za stratu na zárobku a jeden z rodičov náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovali vodiča, ktorý zavinil smrteľnú dopravnú nehodu.

 

Najvyšší súd konštatoval, že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcov a protiprávnym konaním žalovaného nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama následkom protiprávneho konania žalovaného. O takýto prípad ide, ak poškodenie zdravia žalobcov bolo výsledkom ich reakcie na smrteľný úraz ich syna. Najvyšší súd uviedol, že škoda na zdraví nebol spôsobená žalobcom priamo protiprávnym konaním škodcu. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný. Teda ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Žalobcovia neboli účastníkmi dopravnej nehody. K poškodeniu ich zdravia došlo až následne potom, čo sa dozvedeli o  smrti svojho syna. Poškodenie zdravia u žalobcov bolo výsledkom ich reakcie na smrteľný úraz syna. Príčina poškodenia ich zdravia je sama už následkom protiprávneho konania škodcu, ktorý za následok (smrť) samozrejmé zodpovedá. Spôsobenie dopravnej nehody v žiadnom prípade nesmerovalo k vzniku škody na zdraví žalobcov.

 

Rozhodnutie Ústavného súdu SR (spisová značka ÚS 547/2013)

Ústavný súd doplnil právne závery Najvyššieho súdu o príčinnej súvislosti ohľadne existencie viacerých príčin vzniku škody. Ak sa v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (napr. dopravná nehoda) je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku. Alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je príčin viac pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne pričom sa časove neprekrývajú. V takomto prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.