Nemajetková ujma (časť 3) – povinné zmluvné poistenie (odlišné stanovisko)

Odlišné stanovisko sudcu Najvyššieho súdu

Za dôležité považujeme zmieniť odlišný názor sudcu Najvyššieho súdu k nálezu Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 168/2009. Odlišné stanovisko sa týka otázky, či v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv, spôsobený usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode, je daná pasívna legitimácia poisťovne. Má sa na mysli poisťovňa vykonávajúca povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Podľa odlišného stanoviska nemajetková ujma pozostalých má byť predmetom poistného krytia. Odlišné stanovisko je súčasťou nálezu Najvyššieho súdu 4 Cdo 168/2009.

 

Z odlišného stanoviska sudcu Najvyššieho súdu

Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone č. 381/2001 Z. z. Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne.  Pojem škoda zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen zodpovednosť za škodu ale aj zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Ak by mal platiť gramatický výklad pojmu škoda a náhrada nemajetkovej ujmy by nemala byť predmetom poistného krytia, mohlo by to znamenať značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto ujmu. Majetkové riziko by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich finančnému bankrotu. Zároveň by to mohlo znamenať aj neistotu pozostalých. Pozostalí by netušili, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že pri insolventnosti zodpovedného subjektu nebude vymožiteľná. Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyjadruje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z.. Náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých spadá  do pojmu škoda.  Nemajetková ujma je predmetom poistného krytia. Pri výklade právnych predpisov totiž nemožno opomínať ich účel a zmysel. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona. Súd  sa od neho smie a musí odchýliť, ak to vyjadruje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť a pod. 

 

Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 je aj ústavne konformný. Zmierňuje disproporciu medzi poistením pri pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ totiž dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca, zakladá  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení  pozostalým (manžel a nezaopatrené dieťa) nárok na jednorazové odškodnenie vo výške 730 násobku denného vymeriavacieho základu, najviac však vo výške 46 485,40 EUR (u manžela). Toto odškodnenie, i keď je limitované, nie je nič iné ako náhrada nemajetkovej ujmy poskytovaná z úrazového poistenia. Niet rozumného dôvodu, prečo by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení ich blízkeho pri dopravnej nehode ako zamestnanca mala byť predmetom poistného krytia (aj keď podľa iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by tomu tak nemalo byť.           

 

Napokon pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Predmetný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie. Tieto boli nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku. Smernica používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“.   Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu. Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA.   

 

S prihliadnutím na skutočnosť, že ide o aplikáciu práva Európskej únie premietnutého do tohto zákona, považoval sudca Najvyššieho súdu za vhodné poukázať na možnosť odvolacieho súdu, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, prerušiť konanie a podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania požiadať Súdny dvor o riešenie otázky, ako sa má vykladať pojem škoda  v zmysle Smernice 2009/103/ES. Zahŕňa tento pojem aj nemajetkovú ujmu spôsobenú usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode ? Podľa rozsudku Súdneho dvora z 5. októbra 2010 vo veci C-173/09 (Elchinov) právo Únie bráni tomu, aby právne posúdenie súdu vyššieho stupňa bolo pre vnútroštátny súd (ktorý má rozhodnúť vo veci po tom, čo mu súd vyššieho stupňa, na ktorom bol podaný opravný prostriedok, vrátil vec na ďalšie konanie) v súlade s vnútroštátnym procesným právom záväzné, ak sa tento vnútroštátny súd v súvislosti s výkladom, o ktorý požiadal Súdny dvor, domnieva, že uvedené pos údenie nie je v súlade s právom Únie.