Nemajetková ujma (časť 2) – povinné zmluvné poistenie (NS SR)

Právna veta Najvyššieho súdu, spisová značka 4 Cdo 168/2009

V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, je v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. V posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobcu bol spôsobený pri dopravnej nehode. Poisťovňa bola len účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poisťovňa žiadnym spôsobom nezasiahla do osobnostných práv žalobcu. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je preto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

 

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu

Z ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 318/2001 Z. z. vyplýva, že jeho predmetom je upraviť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto určenému predmetu korešponduje aj vymedzenie, na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje a vymedzenie rozsahu poistného krytia. Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu. Ide o prípady, ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje plne v zhode s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody v Občianskom zákonníku. Okrem prípadu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpení poškodeného. Poistený má v zmysle tohto zákonného ustanovenia jeho písmena a/ z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu  škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Pojem „nákladov pri usmrtení“ zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu osobitne nedefinuje pre účely tohto zákona. Definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník. Pojem treba vysvetľovať vo význame výdavkov, ktoré boli v súvislosti s usmrtením poškodeného preukázateľne vynaložené. Výdavky je poisťovňa povinná za poškodeného nahradiť len vtedy, ak boli v skutočnosti vynaložené a ak sa tak stalo v príčinnej súvislosti s úmrtím poškodeného. Osoba, ktorá ich vynaložila, je povinná ich nielen presne uviesť, ale aj preukázať. Občiansky zákonník za náklady pri usmrtení považuje náklady spojené s pohrebom. Odškodnenie nákladov pohrebu  je upravené v ustanovení v Šiestej časti Občianskeho zákonníka s názvom Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie (§ 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka )  Naproti tomu, pojem nemajetková ujma v peniazoch za zásah do osobnostných práv je upravený v Prvej časti Občianskeho zákonníka s názvom Všeobecné ustanovenia (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv. Nemajetková ujma v peniazoch má za účel poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené, peňažnú satisfakciu.

K otázke možnej interpretácii náhrady škody v tom zmysle, že by bolo možné pod pojem škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. podradiť i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúci v strate blízkej osoby. Najvyšší súd poznamenal, že platná právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom  na ochranu osobnosti upravenom ( § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka)  a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a právom na náhradu škody (§ 415 a nasl. Občianskeho zákonníka). Medzi týmito dvomi inštitútmi je pojmová a obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo, rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na rozdiel od toho, právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe, nemá absolútnu, ale len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemožno presne zistiť skutočnú ujmu). V prípade náhrady škody treba však výšku škody presne uviesť a preukázať. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej právnej úpravy teda predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. 

Z uvedeného je zrejmé, že medzi týmito dvomi pojmami nie je ani obsahová a ani pojmová blízkosť. Úplne rozdielna je ich podstata ako aj  účel, ktorému tieto dva inštitúty majú slúžiť. Rovnako je odlišný aj gramatický význam týchto slovných spojení. Blízkosti týchto pojmov nenasvedčuje ani ich systematické zaradenie.  Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka od škody podľa ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka potvrdzuje tiež ustanovenie § 16 OZ, podľa ktorého kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa súčasne platnej právnej úpravy nemajetková ujma za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby neprichádza do úvahy v rámci zodpovednosti za škodu, t. j. podľa ´ § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.