Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania upravuje ustanovenie § 422 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sú povinní uhradiť škodu spôsobenú týmito osobami buď výlučne tí, ktorí zanedbali nad škodcom dohľad alebo výlučne skutoční škodcovia (maloletý alebo osoba postihnutá duševnou poruchou), alebo spoločne a nerozdielne. tí, ktorí zanedbali dohľad spolu s tými, ktorí škodu spôsobili.

 

Zodpovedná osoba – maloletý (osoba s duševnou poruchou)

Pokiaľ ide o maloletého treba vychádzať z toho, že do nadobudnutia plnoletosti má iba  obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Maloletý zodpovedá za spôsobenú škodu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. To znamená, že musí mať vyvinutú rozumovú ako aj vôľovú schopnosť do tej miery, aby bol schopný sa správne rozhodnúť. Rozumová schopnosť zahŕňa  schopnosť rozpoznať protiprávnosť úkonu a zhodnotiť jeho následky. Vôľová schopnosť zahŕňa schopnosť jeho vôle rozhodovať sa pre konanie alebo od neho upustiť. Predpoklad vôľovej a intelektuálnej stránky musí  byť splnený súčasne. Stačí nedostatok jednej z nich aby bol vyslovený záver o tom, že maloletý nezodpovedá za škodu. Či mal maloletý takúto schopnosť v konkrétnom prípade, posúdi súd spravidla na základe znaleckého posudku pediatra, psychológa, prípadne pedagóga, alebo iného lekára.
Pokiaľ ide o zodpovednosť osoby postihnutej duševnou poruchou  treba vychádzať z toho, že plnoletý občan je v plnom rozsahu spôsobilý na právne úkony, pokiaľ nie je postihnutý duševnou poruchou. Nezáleží pritom na tom, či ide o duševnú poruchu trvalého alebo prechodného charakteru. Ani na tom, či bol občan pre duševnú poruchu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo bol v nej obmedzený súdnym rozhodnutím. Z hľadiska zodpovednosti je rozhodujúce iba to, že občan konal v stave, keď bol postihnutý duševnou poruchou, pre ktorú nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Či je táto schopnosť daná, posúdi súd spravidla na základe znaleckého posudku psychiatra.

 

Zodpovedná osoba – osoba povinná vykonávať dohľad

Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.  Občiansky zákonník neupravuje otázku, kto má povinnosť vykonávať dohľad nad maloletým, prípadne osobou postihnutou duševnou poruchou. U maloletého je táto otázka upravená v Zákone o rodine.  Povinnosť dohľadu vykonáva buď osoba určená zákonom (rodič, osvojiteľ), alebo osoba určená súdnym rozhodnutím (opatrovník). Osoba vykonávajúca dohľad však môže byť určená aj inými skutočnosťami (umiestnením dieťaťa v školskom zariadení). U osoby postihnutej duševnou poruchou je táto otázka zložitejšia.  Súd ustanoví takejto osobe opatrovníka iba, keď bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Avšak ani opatrovník nemá povinnosť vykonávať nad opatrovancom dohľad. O takomto dohľade môže byť reč iba vtedy, keď je osoba postihnutá duševnou poruchou umiestnená v psychiatrickej liečebni.
Okrem fyzickej osoby osobou povinnou vykonávať dohľad môžu byť aj právnické soby. Pôjde o právnické osoby, ktoré sú povinné dohliadať na správanie maloletých osôb alebo osôb postihnutých duševnou poruchou. Ich zodpovednosť trvá iba po dobu, počas ktorej sa tieto osoby nachádzajú v ich starostlivosti. Predovšetkým ide o školy, jasle, materské škôlky, internáty, zariadenia ústavnej výchovy. Zamestnanci týchto zariadení nezodpovedajú priamo za škodu. Zodpovednou osobou je právnická osoba. Zodpovednosť fyzických osôb nie je dotknutá podľa pracovnoprávnych predpisov.
Zodpovednosť toho, kto zanedbal náležitý dohľad nad maloletým alebo osobami postihnutými duševnou poruchou, je zodpovednosťou založenou na princípe predpokladaného zavinenia. Zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že nezanedbal náležitý dohľad. Pod náležitým dohľadom nemožno rozumieť dohľad, ktorý by bol za normálnych okolností osobami povinnými na dohľad vykonávaný stále, nepretržite a bezprostredne. Inak by bola prakticky vylúčená zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti týchto osôb. Pri úvahe, ako intenzívny má byť náležitý dohľad, je potrebné vychádzať z povahových vlastností dohliadanej osoby a z jej celkového správania sa.  Ak sa to nepodarí, zodpovedá spoločne a nerozdielne s maloletým len v rozsahu podielu jeho zodpovednosti.

 

Modelové situácie zodpovednosti za škodu

a) Za škodu zodpovedá výlučne maloletý (osoba s duševnou poruchou ) v prípade, ak sú splnené podmienky jej zodpovednosti. To znamená, že maloletý je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Pôjde o prípade, keď osoba povinná vykonávať dohľad zároveň preukázala, že nezanedbala dohľad.
b) Za škodu zodpovedá výlučne osoba, ktorá vykonáva dohľad, nakoľko  sa jej nepodarilo preukázať, že túto povinnosť nezanedbala. A zároveň za škodu nezodpovedá maloletý (osoba s duševnou poruchou), nakoľko nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky.
c) Za škodu zodpovedá solidárne (spoločne a nerozdielne) maloletý (osoba s duševnou poruchou), ako aj osoba, ktorá nad ňou vykonáva dohľad. Pôjde o prípade, keď maloletý je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. A osobe povinnej vykonávať dohľad sa nepodarilo preukázať, že nezanedbala povinnosť vykonávať dohľad nad maloletým.
d) Za škodu nezodpovedá nikto. To znamená, že nie sú dané podmienky zodpovednosti maloletého (osoby s duševnou poruchou ) ani osoby povinnej vykonávať dohľad.