Pochybnosti o lekárskom posudku

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Na základe lekárskeho posudku sa poskytuje rovnako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Lekársky posudok predkladá poškodený poisťovni ako podklad pre uplatnenie náhrady škody na zdraví. Poisťovňa môže mať pochybnosti o správnosti hodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Poisťovňa nie je povinná bezpodmienečne akceptovať lekársky posudok, ktorý predložil poškodený. Poisťovňa zvykne závery lekárskeho posudku konfrontovať so zdravotnou dokumentáciou poškodeného. Ak poisťovňa má dôvodné pochybnosti o záveroch lekárskeho posudku môže požiadať o vydanie znaleckého posudku. Rovnako si znalecký posudok môže nechať vypracovať aj poškodený, pokiaľ mu poisťovňa znížila náhradu škody na zdraví než si uplatnil v lekárskom posudku. O vydanie znaleckého posudku môže požiadať aj osoba zodpovedná za poškodenie na zdraví. Znalecký posudok buď potvrdí alebo vyvráti závery lekárskeho posudku. Znalecký posudok je vyššia odborná forma preukázania nároku poškodeného. Znalecký posudok môže slúžiť poškodenému ako súkromný znalecký posudok pre účely neskoršieho civilného konania.  

Znalecká činnosť vo všeobecnosti

Znaleckú činnosť upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Znalecká činnosť v medicíne je kľúčovou pre spory týkajúce sa škody na zdraví. Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná znalcami. Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko ale bo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru. Opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá.
Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku.  Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie pre skúmateľnosti znaleckého posudku a znaleckú doložku. Znalecká doložka obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Rovnopis písomného znaleckého posudku znalec uschováva desať rokov od jeho podania.

 

Znalecké dokazovanie v civilnom konaní

Ak v súdnom konaní sú potrebné odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Znalecké dokazovanie možno v jednoduchších prípadoch nahradiť odborným vyjadrením. Odborné vyjadrenie nemusí podávať len znalec. Odborné vyjadrenie v medicínskych sporoch môže podať napr. aj hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre príslušné odvetvie. Odbornú spôsobilosť osoby posúdi súd.
Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a nepostačuje odborné vyjadrenie pre zložitosť otázok, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.  Výber znalca robí súd. V prípade sporu o náhradu škody na zdraví pôjde o znalca z odboru zdravotníctvo (napr. ortopédia, neurológia, chirurgia, psychiatria). Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec zodpovie položené otázky. Znalec sa nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. Znalecké dokazovanie znaleckým ústavom je prípustné len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie. Znalecký ústav sa priberie i v prípade,  ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Odborné vyjadrenie, či znalecké dokazovanie nariadené súdom musí vždy navrhnúť strana sporu.
Znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak. Písomný znalecký posudok súd doručí stranám. V odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom. Ak je to účelné, môže súd znalca vypočuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Súd môže zaviazať poškodeného, aby sa dostavil k znalcovi a podrobil sa lekárskemu vyšetreniu,  ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Rovnako mu môže uložiť, aby sa podrobil krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal, alebo znášal.

Súkromný znalecký posudok

V civilnom konaní donedávna existoval  len znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Do súdnej praxe sa zaviedol nový inštitút tzv. súkromný znalecký posudok. Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou sporu bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Civilné konanie predpokladá a vyžaduje aktivitu sporových strán. Súkromný znalecký posudok môže podstatne ovplyvniť rýchlosť, efektívnosť a výsledok sporu o náhradu škody na zdraví. Ktorákoľvek zo strán súdneho sporu je oprávnená predložiť vlastný súkromný znalecký posudok. Súkromný znalecký posudok môže predložiť poškodený aj poisťovňa. Strany si sami môžu vybrať znalca, ktorého poveria vypracovaním súkromného znaleckého posudku. Tým sa vytvára manévrovací priestor pre stranu sporu zadovážiť závery znalca v prospech objednávateľa súkromného znaleckého posudku. Znalec musí byť z takého odvetvia z odboru zdravotníctva, ktoré zodpovedá povahe zranenia poškodeného.

 

Znalec sa v znaleckom posudku vyjadruje spravidla k nasledovným otázkam:
1. Popíšte aké zranenia utrpel poškodený a určite ich bodové ohodnotenie
2.  Určite charakter a mechanizmus vzniku zranení poškodených účastníkov dopravnej nehody a či tieto zranenia mohli vzniknúť pri dopravnej nehode.
3. Aké zákroky a lekárske ošetrenia si zranenia vyžadovali
4. Aká bola doba liečenia resp. práceneschopnosti jednotlivých zranení osoby, ktorá zodpovedá povahe poranení poškodených
5. Určite, či uvedené zranenia budú mať trvalé následky
6. Aký vplyv mali jednotlivé zranenia na obvyklý spôsob života zraneného, resp. či bola alebo stále je zranený odkázaný na pomoc inej osoby, po akú dobu s akými ťažkosťami, bolesťami sa zranenia prejavovali a počas akej doby
7. Uveďte iné skutočnosti, ktoré vyplynú pri vypracovaní znaleckého posudku

 

Súkromný znalecký posudok je možné predložiť v ktoromkoľvek štádiu civilného konania, od podania žaloby až do skončenia dokazovania. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súkromný znalecký posudok je postavený teda na úroveň znaleckému posudku, ktorého vyhotovenie nariadil súd. Súkromný znalecký posudok musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti a doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Zákon nevylučuje aby sa súkromný znalecký posudok vyhotovil i počas súdneho konania. V takomto prípad súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec má možnosť nahliadnuť do spisu, len ak sa znalecký posudok vypracováva počas sporu. Pred začatím sporu súdny spis neexistuje. Súkromný znalecký posudok nemôže byť podaný do zápisnice, musí byť predložený  len v písomnej forme. Oproti tmu znalecký posudok v prípade nariadenia súdom môže byť na základe rozhodnutia súdu podaný ústne d zápisnice.

 

Súkromný znalecký posudok môže strana sporu predložiť buď spolu so žalobou alebo v priebehu sporu. Okrem toho môže strana navrhnúť ako dôkazný prostriedok znalecké dokazovanie, ktoré nariadi súd. Strana sporu má možnosť zareagovať na súkromný znalecký posudok predložený protistranou v priebehu konania. Strana sporu má možnosť predložiť vlastný súkromný znalecký posudok s posúdením rovnakej otázky. Súkromný znalecký posudok môže predložiť i ako protiváhu voči znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca. Súkromný znalecký posudok je potrebné predložiť v súdom určenej lehota, prípadne v lehote predĺženej súdom na žiadosť strany. Ak prostriedok procesnej obrany nebude predložený včas strana sporu sa vystavuje, že súd neprihliadne na súkromný znalecký posudok. Ide  tzv. sudcovskú koncentráciu konania. Alebo strana sporu môže navrhnúť súdu kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu námietok voči súkromnému znaleckému posudku protistrany.

 

Hodnotenie znaleckého posudku súdom

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý  dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Súkromný znalecký posudok predložený počas konania môže súd odmietnuť z formálnych ako aj procesných dôvodov. Súd nesmie prihliadnuť len na záver súkromného znaleckého posudku ako jedného z vykonaných dôkazov. Musí ho ako každý iný dôkaz posúdiť z formálnej stránky a vyhodnoť ho v súhrne s ostatnými dôkazmi. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku, súd musí zisťovať, či posudok spĺňa všetky formálne náležitosti, či závery znalca sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu. Súd zisťuje či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu otázok, ktoré mu boli zadané, či prihliadol na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať. Rovnako súd skúma, či závery súkromného znaleckého posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov.
Sudca nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, nakoľko nemá k tomu potrebné odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie zodpovedne učiniť. To však neznamená, že súd je automaticky viazaný súkromným znaleckým posudkom, a že bez ďalšieho musí akceptovať jeho závery. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti súkromného znaleckého posudku, nemôže ich nahradiť vlastným názorom. V takom prípade súd musí uložiť znalcovi, aby podal vysvetlenie, doplnil súkromný znalecký posudok, prípadne môže ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa k správnosti podaného súkromného znaleckého posudku.

 

 

Zdravotná dokumentácia

Podkladom pre vypracovanie súkromného znaleckého posudku je zdravotná dokumentácia poškodeného a vyšetrenie poškodeného. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú znalcovi, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní. Rovnako sa tieto údaje sprístupnia i znalcovi, ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom . Údaje zo zdravotnej dokumentácie  sa  sprístupňujú v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku. O rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje znalec. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie. Znalec nesmie oznamovať údaje zo zdravotnej dokumentácie ani tomu, na koho dožiadanie spracúva znalecký posudok okrem údajov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou znaleckého posudku.

Trovy znaleckého posudku

Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Náklady súkromného znaleckého posudku znáša strana sporu, ktorá požiadala o jeho vypracovanie.