Pozostalostná úrazová renta pri strate živiteľa rodiny
Pri dopravnej nehode často dochádza k úmrtiam účastníkov dopravnej nehody. Rodina zosnulého účastníka dopravnej nehody prichádza tak o živiteľa rodiny. Živiteľ rodiny finančne zabezpečuje fungovanie domácnosti. Občiansky zákonník upravuje špecifický nárok pozostalých osôb v prípade úmrtia poškodeného. Tento nárok predpokladá, že poškodený počas života finančne prispieval na výživu členov svojej rodiny. Jeho smrť znamená reálnu stratu pre tieto osoby. Predmetný nárok má finančne zabezpečiť členov rodiny po smrti živiteľa rodiny, ak v čase úmrtia mal vyživovaciu povinnosť. Oprávnenou osobou môže byť len osoba voči, ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. V praxi pôjde najmä o manžela, prípadne maloleté deti zosnulého. Ide o tzv. pozostalostnú úrazová rentu. Táto je hradená z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pozostalostná úrazová renta plní funkciu náhradného výživného, pokiaľ povinný z dôvodu úmrtia už nemôže plniť výživné. Poisťovňa je povinná prevziať vyživovaciu povinnosť voči osobám, ktoré prevádzkou motorového vozidla stratili živiteľa rodiny.
Fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa pôvodne posudzoval a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určovala podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pozostalostnú úrazovú rentu upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka. Má zabezpečiť osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel pri dopravnej nehode bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu vzniká podľa zákona o sociálnom poistení len v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti poškodeného. Táto súdom určená vyživovacia povinnosť musí existovať v čase jeho smrti. Ďalším predpokladom je, že oprávnená osoba v čase úmrtia nedovŕšila dôchodkový vek alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Nie každá vyživovacia povinnosť, ktorá vyplýva zo Zákona o rodine musí byť upravená aj rozhodnutím súdu. Súd reguluje rozsah vyživovacej povinnosti len ak osoba povinná k vyživovacej povinnosti odmieta plniť svoju zákonom určenú vyživovaciu povinnosť. Ak teda rozsah vyživovacej povinnosti nebol určený súdom, osoba odkázaná na vyživovaciu povinnosť zosnulého, by nemala mať nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Očividne takáto právna úprava a výklad je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Znevýhodňuje osoby, voči ktorým si zosnulý dobrovoľne plnil zákonom určenú vyživovaciu povinnosť. Tieto osoby prídu o živiteľa rodiny len preto, že súd neupravil jeho vyživovaciu povinnosť počas jeho života. Na túto skutočnosť zareagoval zákonodarca a upravil podmienky priznania tohto nároku v prospech všetkých povinne vyživovaných osôb. Podľa aktuálnej právnej úpravy škodca pri usmrtení uhrádza náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Náklady na výživu sa uhrádzajú pozostalým formou peňažného dôchodku. Peňažný dôchodok predstavuje to, čo by mal poškodený poskytovať pozostalým na nákladoch na výživu. Od takejto sumy treba odpočítať dávky poskytované z rovnakého dôvodu podľa osobitného predpisu. Pôjde o sirotský dôchodku, vdovský a vdovecký dôchodok.
Tieto závery o správnosti aktuálnej právnej úpravy potvrdzujú aj rozhodnutia niektorých všeobecných súdov. Tie konštatovali, že určenie vyživovacej povinnosti zomrelého súdom nie je podmienkou priznania predmetného nároku. Skutočnosť, že nebolo vydané rozhodnutie súdu o povinnosti platiť výživné nemôže byť na ujmu oprávnenej osobe. Obzvlášť, ak si poškodený svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči manželke, prípadne deťom plnil dobrovoľne. Ak za života poškodeného nedošlo k stanoveniu jeho vyživovacej povinnosti súdom, súd bude jej existenciu a výšku posudzovať ako predbežnú otázku. Pri stanovení náhrady škody sa bude spravovať tými istými hľadiskami ako pri rozhodovaní o výživnom podľa Zákona o rodine.
Výška pozostalostnej úrazovej renty
Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Výška pozostalostnej úrazovej renty bude závisieť od rozsahu vyživovacej povinnosti povinnej osoby. Rozsah vyživovacej povinností je daný druhom vyživovacej povinnosti, ktorú mal zosnulý. Druhy vyživovacích povinností a rozsah výživného upravuje Zákon o rodine. Zákon o rodine rozlišuje viacero druhov vyživovacích povinností. V praxi môže ísť o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými. Ďalej existuje aj vyživovacia povinnosť medzi manželmi, príspevok na výživu rozvedeného manžela alebo príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Účelom výživného je zabezpečovanie všetkých pravidelne sa opakujúcich odôvodnených potrieb oprávneného. Pôjde o stravu, bývanie, ošatenie a vzdelávanie. Samotné výživné má spotrebný charakter. Spočíva v potrebe pravidelného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. V ďalšom texte sa venujeme najmä vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V SR nie je doposiaľ zákonne upravené paušálne určenie výšky výživného pri žiadnej vyživovacej povinnosti.
Nárok každého oprávneného sa posudzuje samostatne. Rozsah nemožno určiť mechanicky. Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie Tiež je potrebné vziať do úvahy aj výšku dávok dôchodkového poistenia poskytované oprávneným z dôvodu úmrtia poškodeného. Týmito dávkami sú najmä vdovský dôchodok a sirotský dôchodok. Zákon nevylučuje súbeh pozostalostnej úrazovej renty a dôchodkových dávok. Vdovský a sirotský dôchodok je jedným z kritérií, ktoré ovplyvňuje výšku pozostalostnej úrazovej renty.
Pozostalostná úrazová renta po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť úrazovú rentu, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. O úrazovej rente sa dozviete viac v článku Strata na zárobku a podmienky jej priznania. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať súdom určená vyživovacia povinnosť. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dovŕšením dôchodkového veku poškodeného.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej vyživovacej povinnosti je narodenie dieťaťa. Jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, ani dosiahnutím plnoletosti.Táto vyživovacia povinnosť trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť musí súd posúdiť v každom prípade individuálne. Dieťa môže byť schopné samostatne sa živiť po ukončení strednej školy (ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), alebo až po ukončení štúdia na vysokej škole. Ak sa dieťa rozhodne študovať na ďalšej vysokej škole, súd spravidla určí, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu zanikla. Práve z dôvodu schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Súdy však túto okolnosť posudzujú individuálne. Schopnosť dieťaťa sa samé živiť nespôsobuje automaticky zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Ak je dieťa schopné sa živiť, povinný rodič musí podať návrh na zrušenie výživného.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. To znamená, že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude úmerný ich životnej úrovni. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. A to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Cieľom je, aby každá povinná osoba vždy zabezpečila výživu dieťaťa aj na úkor svojho životného minima. Suma životného minima v roku 2017 bola 91,06 eur ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. Právny poriadok v SR nemá zákonne upravený paušalizovaný spôsob výpočtu výživného na maloleté dieťa. V SR súdy v rámci súdnej praxe aplikujú pomôcku výpočtu výživného pre dieťa. Rozlišujú pritom deti od narodenia do ukončenia základnej školy, deti na strednej škole, a študentov vysokých škôl. Ak ide o dieťa od narodenia až po ukončenie základnej školy, výživné predstavuje 20 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Výživné pre dieťa navštevujúce strednú školu predstavuje maximálne 25 % z čistého mesačného príjmu. Ak ide o študenta vysokej školy výživne je maximálne 30 % z čistého mesačného príjmu povinného. Suma 20 % vychádza z reálnych dôkazov o výške minimálnej mzdy, priemernej mzdy, cenových reláciách základných potravín, oblečenia, obavy, hygienických potrieb, bývania, služieb a výdavkov so štúdiom. Ďalším kritériom, ktoré ovplyvňuje výšku výživného je, či ide o zdravé alebo o choré dieťa. Ak má povinný rodič viac vyživovacích povinností percentuálna suma z jeho čistého príjmu sa rozdeľuje medzi všetky jeho vyživovacie povinnosti so zreteľom na ich vek a potreby.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane oprávneného a na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča. Tá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého prípadu. Sú závislé najmä od veku, zdravotného stavu, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, schopnosti živiť sa sám. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie. Jednak bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a športovými potrebami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa (výlety, športové aktivity,) vrátane tvorby úspor.
Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy. Ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosť, zručnosti a pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča. Súd komplexne posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého rodiča, a to z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov. A to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva. Existencia manželstva je základným predpokladom pre vznik tohto druhu vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť trvá počas trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie. Povinnosť platiť výživné na manžela zaniká rozvodom manželstva, alebo smrťou jedného z manželov, príp. jeho vyhlásením za mŕtveho. Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká zo zákona. Manželské výživné sleduje naplnenie zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Preto aj v prípade, keď sú obaja manželia zárobkovo činní a schopní zabezpečiť svoje potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vzniká disproporcia v celkovej ich životnej úrovni. V takom prípade sa uplatní práve inštitút výživného medzi manželmi.
Manželia si majú plniť vyživovaciu povinnosť prioritne dobrovoľne. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, je možné sa obrátiť sa na súd. Návrh na určenie výživného môže podať manžel, ktorý nedosahuje životnú úroveň druhého manžela. Súd určí rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Prejavuje sa tu zásada solidarity. Tá nepripúšťa, aby sa niektorý manžel dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo deti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je založená na myšlienke zásadne rovnakej životnej úrovne oboch manželov. Predpokladom pre určenie manželského výživného je rozdielna životná úroveň manželov. Pojem v zásade rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti. Je potrebné prihliadať na osobitosti týkajúce sa osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík daných manželov.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Súd je povinný obstarať podklady pre záver o životnej úrovni manželov. Manželské výživné nemožno priznať, ak by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto hľadiska teda súd pri rozhodovaní o nároku na manželské výživné bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí. Zohľadní príčiny, pre ktoré si manželia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, ale aj okolnosti či manžel, uplatňujúci si nárok na výživné, žije s druhom, ako aj okolnosti spôsobeného rozvratu medzi manželmi a opustenie rodiny.
Zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty
Pozostalostná úrazová renta sa valorizuje. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistené v znení neskorších predpisov. Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty vykonáva. Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania. Podľa aktuálnej právnej úpravy náklady na výživu pozostalým sa nevalorizujú.
