Stret so zverou ako neodvrátiteľná udalosť (tzv. liberácia)

Stret so zverou pri dopravnej nehode

Škody následkom stretu so zvieraťom tvoria zhruba 10 % z celkových škôd na motorových vozidlách. Majú za následok relatívne vysoké škody na motorovom vozidle.  Nezriedka dochádza aj k zraneniam posádky vozidla. Nebezpečenstvo stretu so zverou hrozí najmä v jarnom a jesennom období. Najrizikovejším je práve jesenné obdobie, keď má lesná zver obdobie ruje. V tomto čase z polí mizne posledná úroda a zver sa sťahuje späť do lesov. Dni sa skracujú a tma padne skôr. Častejšie je hmla. Z hľadiska denného obdobia sú najrizikovejšie večerné a skoré ranné hodiny, keď si zver hľadá potravu.

Kto hradí škodu spôsobenú pri strete so zverou ?

Pri strete so zverou môže vzniknúť vlastná škoda na motorovom vozidle, alebo škoda tretej osobe (zranený spolujazdec, protiidúce motorové vozidlo). Povinné zmluvné poistenie nekryje škodu na vlastnom motorom vozidle. Vlastnou škodu sa rozumie škoda na motorom vozidle pri strete s iným účastníkom dopravnej nehody, s iným predmetom alebo zverou. Škodu spôsobenú na vlastnom motorovom vozidle kryje len havarijné poisťovne. Niektoré poisťovne ponúkajú pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu. Takéto PZP pripoistenie kryje aj vlastnú škodu na vozidle spôsobenú pri zrážke so zverou. Jedná sa o pripoistenie poškodenia vozidla, ak ide o stret so zverou. Vzťahuje sa na škody na vozidle, ktoré boli spôsobené fyzickým kontaktom zvieraťa s poškodenou časťou vozidla a nebudú uplatňované z havarijného poistenia. Pripoistenie sa uzatvára pre prípad poškodenia alebo zničenia motorového vozidla stretom so zverou. Pri tomto druhu pripoistenia poisťovne ponúkajú rôzne limity poistného plnenia s prípadnou spoluúčasťou poškodeného. Ak poškodený nemá uzatvorené havarijné poistenie, alebo pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu, vlastnú škodu na vozidle môže žiadať od poľovníckeho združenia.

 

Ak prevádzkou motorového vozidla vznikla pri strete so zverou škoda tretej osobe  vinník dopravnej nehody  sa môže zbaviť zodpovednosti ak preukáže že išlo o neodvrátiteľnú udalosť. Ak pri strete so zverou pôjde o neodvrátiteľnú udalosť tretia osoba ako poškodený nemá nárok na odškodnenie z povinného zmluvného poistenia. Poisťovňa nebude musieť poskytnúť poistné plnenie poškodenému.

 Neodvrátiteľná udalosť ako liberačný dôvod

Podľa ustanovenia § 428 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ  motorového vozidla sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Musí ísť o  tzv. neodvrátiteľnú udalosť. Neodvrátiteľná udalosť  môže mať pôvod v živelnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie), v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa.

Správanie zvieraťa ako neodvrátiteľná udalosť

Škoda spôsobená tretej osobe pri stretoch vozidla so zverou nie je spravidla hradená z povinného zmluvného poistenia. Často sa stáva, že do jazdnej dráhy motorového vozidla nečakane vbehne zver. Môže ísť napr. o lesnú zver, poľnú zver alebo domáce zvieratá. Nie vždy pri takejto situácii musí dôjsť k dopravnej nehode. K vzniku škody dochádza spravidla v dôsledku reakcie vodiča (strhnutie volantu) následkom správania zvieraťa. Vodič v dôsledku vbehnutia zvieraťa spravidla nemá možnosť urobiť žiaden manéver, pri ktorom by nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo majetku iného účastníka cestnej premávky. Manéver vodiča je zásadne vecou rozhodnutia v extrémne krátkom reakčnom čase, pre ktorý je príznačná inštinktívna snaha vyhnúť sa nečakanej prekážke v jazdnej dráhe. Vzniku škody spravidla nie je možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať od vodiča motorového vozidla. Ide o neodvrátiteľnú udalosť. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy úhrada škody z povinného zmluvného poistenia.

Objektívne neodvrátiteľná škoda

Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť neodvrátiteľná vždy objektívne. Škodu nemôže odvrátiť nielen určitý prevádzkovateľ motorového vozidla, ale ani žiadny iný vodič motorového vozidla. Treba vždy používať objektívne meradlo pri posúdení neodvrátiteľnosti vzniku škody. Odpoveď na otázku, či bolo možné zabrániť vzniku škody pri vynaložení všetkého úsilia spravidla poskytne najmä znalec z odboru cestná doprava. V trestnom konaní vedenom pre trestný čin ublíženia na zdraví sa zvykne vypracovať znalecký posudok z odboru cestná doprava. V znaleckom posudku znalec posudzuje technickú príčinu vzniku dopravnej nehody. Zároveň analyzuje možnosť vodiča motorového vozidla odvrátiť vzniku dopravnej nehody. Technickou príčinou dopravnej nehody môže byť v praxi nesprávna technika jazdy vodiča. Vodič motorového vozidla môže na prebehovanie zvieraťa cez vozovku reagovať neprimerane napr. prudkým strhnutím riadenia vozidla. Zatiaľ čo iný vodič motorového vozidla by na danú dopravnú situáciu reagoval primeraným vyhýbavým manévrom. V takomto prípade pôjde o odvrátiteľnú škodu, ktorá musí byť hradená z povinného zmluvného poistenia.

 

Ako správne reagovať na lesnú zver ?

Pri dopravnej nehode hrozí  priamy alebo nepriamy stret so zverou. Každá situácia si  vyžaduje individuálne rozhodnutie vodiča. Vodič motorového vozidla musí v priebehu zopár milisekúnd urobiť závažné rozhodnutie. Buď sa vyhne stretu so zverou alebo bude riskovať zrážku. Človek má inštinktívny reflex vyhnúť sa  zrážke so zverou. Pri malých zvieratách (zajace, bažanty, líšky) je vyhýbanie riskantnejšie než stret s nimi, zvlášť, ak je povrch cesty mokrý. Riziko vzrastá hlavne na cestách so obojsmernou prevádzkou. Alebo ak sú popri ceste stromy.  Vyhýbaví manéver je zväčša nebezpečnejší než zrážka aj pri väčších zvieratách, ako je napríklad diviak. Vážnejšie riziko predstavuje len vysoká zver, ktorá môže pri zrážke preniknúť až do kabíny. V prípade vysokej zvery sa odporúča vodičom vyhnúť priamemu stretu. Ak už je zrážka so zvieraťom neodvratná, najlepšou reakciou je naplno pred ním brzdiť. Zároveň je nutné pevne držať volant, aby si vozidlo v čo najväčšej miere zachovalo smerovú stabilitu. Závažnosť vzniknutej škody pri zrážke so zverou ovplyvňuje najmä rýchlosť motorového vozidla. Už pri rýchlosti 60 km za hodinu má zrážka s jeleňom devastačnú silu na predok automobilu približne 5 ton, čo je váha dospelého slona.  Pri zrážke s diviakom sú účinky tejto sily 3,5 tony a pri srne 0,8 tony. Pôsobenie zvieraťa na auto v závislosti na rýchlosti stúpa progresívne.

Ako postupovať, ak nastane stret so zverou ?

Vodič je povinný každú zrážku s lesnou zverou oznámiť na polícii. Pritom nie je rozhodujúca výška škody. Za dopravnú nehodu sa podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností § 66 ods. 6  Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Podľa predmetného ustanovenia účastník dopravnej nehody je povinný bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Je povinný oznámiť jej svoje osobné údaje. Ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Lesná zver je majetkom užívateľa poľovného revíru, v revíri ktorého sa nachádza. Oznámiť každú zrážku vozidla s lesnou zverou polícii je potrebné aj preto, lebo polícia účastníka stretu so zverou poučí čo má v danej situácii robiť. Polícia vie okamžite vyrozumieť zástupcov príslušného užívateľa poľovného revíru.  V spolupráci s nimi dokáže zabezpečiť čo najrýchlejšie odstránenie prekážky na ceste. Polícia tiež upozorňuje, aby vodiči po zrážke so zvieraťom nijako nemanipulovali. Právo nakladať s uhynutou zverou má totiž  len užívateľ poľovného revíru, ktorého po nehode privolá polícia. Ak by si človek uhynutú zver odviezol domov, hrozí mu trestný čin pytliactva.