Aké tresty hrozia vinníkovi za dopravnú nehodu ?

Zásady ukladania trestov pri dopravnej nehode

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom. Má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Trest má vytvoriť  podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má odradiť iných od páchania trestných činov. Trest vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone. Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

 

Trestný zákon pozná viacero trestov. Na prvom mieste uvádza trest odňatia slobody. Ďalšími trestami sú trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci. Ďalej pozná trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Na záver sa uvádza trest straty čestných titulov, trest straty vojenskej a inej hodnosti a trest vyhostenia. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku. Ďalej prihliada na priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti. V neposlednom rade berie ohľad na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tresty uvedené v Trestnom zákone možno uložiť samostatne alebo viaceré popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

 

Nie každá dopravná nehoda je riešená v trestnom konaní. Trestné konanie prichádza do úvahy v prípade ublíženia na zdraví účastníka cestnej premávky. Ak pri dopravnej nehode došlo k zraneniu prípadne usmrteniu osoby hrozí začatie trestného stíhania. Trestné stíhanie sa začne pre niektorý trestný činy v súvislosti s dopravnou nehodu. Vinníkovi dopravnej nehody hrozí trest odňatia slobody, peňažný trest alebo trest zákazu vedenia motorového vozidla. Trestná sadzba trestu odňatia slobody bude závisieť od závažnosti následku trestného činu (smrť, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví). Súd môže pri ukladaní trestu tieto tresty kombinovať.

Trest odňatia slobody (podmienečný odklad výkonu trestu)

Trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu. Maximálne možno tento trest uložiť na 25 rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie. Nepodmienečný trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Rozlišujeme ústav na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Pri dopravných nehodách sa ukladá výnimočne nepodmienečný trest odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody mô že súd uložiť napr. ak vodič pod vplyvom alkohol usmrtí účastníka cestnej premávky napriek trestu zákazu viesť motorové vozidlo.  Vinníkovi dopravnej nehody sa spravidla ukladá podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Oba inštitúty sú pokladané za alternatívne tresty k nepodmienečnému trestu odňatia slobody

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu. Skúšobnú dobu možno určiť na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Spravidla mu uloží aby podľa svojich schopností nahradil š kodu spôsobenú trestným činom.

Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. Inak súd nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody možno nariadiť i v priebehu skúšobnej doby. Osvedčenie páchateľa môže súd konštatovať až po uplynutí skúšobnej doby. Výnimočne môže súd ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený počas skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. V takom prípade súd môže ustanoviť probačný dohľad, predĺžiť skúšobnú dobu alebo nariadiť ďalšie obmedzenia alebo povinnosti. Skúšobnú dobu možno predĺžiť maximálna o dva roky. Predĺžená skúšobná doba nesmie presiahnuť hornú hranicu skúšobnej doby.

 

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie, že sa páchateľ osvedčil  má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Rovnaké účinky nastanú i v prípade, ak sa má za to, že sa odsúdený osvedčil. Ak súd rozhodne, že sa podmienečne odložený trest odňatia slobody vykoná rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

 

Peňažný trest a náhradný trest odňatia slobody

Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 33 1930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bez splnenia uvedených podmienok môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

 

Súd môže rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Takéto rozhodnutie musí odôvodňovať výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa. Súčasne určí súd výšku mesačnej splátky a lehotu, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený. Peňažný trest musí byť zaplatený najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.

 

Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Peňažný trest má byť uložený len v takej miere, v akej je ho schopný odsúdený zaplatiť.  Neúplné zistenie pomerov páchateľa by mohlo viesť k uloženiu trestu, ktorý by odsúdený nebol schopný vykonať. Od výkonu peňažného trestu možno upustiť, ak by jeho uložením bolo odsúdenému znemožnené plnenie vyživovacej povinnosti. Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

 

Ak súd ukladá peňažný trest môže za určitých okolností ustanoviť náhradný trest odňatia slobody. Súd ustanoví náhradný trest odňatia slobody ak by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Náhradný trest odňatia slobody sleduje úspešná realizácia peňažného trestu. Teda zaplatenie peňažnej sumy určenej v rozsudku. Prostriedkom dosiahnutia tohto cieľa je hrozba výkonu trestu odňatia slobody. Náhradný trest odňatia slobody možno ustanoviť až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Súd neuloží náhradný trest, ak by náhradný trest presiahol zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Rovnako súd neuloží náhradný trest odňatia slobody, ak sa peňažný trest ukladá popri treste odňatia slobody na doživotie.

 

Trest zákazu činnosti (zákaz viesť motorové vozidlo)

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V prí­pa­doch, v kto­rých ve­de­nie dop­rav­né­ho pros­tried­ku ne­vy­ža­du­je žiad­ne oso­bit­né po­vo­le­nie, nie je mož­né uk­la­dať trest zá­ka­zu čin­nos­ti. Vodičovi motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu, sa môže uložiť zákaz vedenia motorového vozidla. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Typickým trestným činom v súvislosti s vedením vozidla je napríklad trestný čin usmrtenia, trestný čin ublíženia na zdraví alebo trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa vodičský preukaz považuje za neplatný v čase, v ktorom má jeho držiteľ súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo.

 

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby.

 

Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Započítava sa však doba počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu. Rovnako sa započítava doba, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať. Výkon trestu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený. Predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

 

Ak osoba, ktorej sa zákaz činnosti týka, vykonáva v dobe jeho trvania činnosť, ktorá je uloženým trestom zakázaná, dopúšťa sa marenia výkonu úradného rozhodnutia. Skutková podstata tohto trestného činu je upravená v § 348 oda.1 Trestného zákona. Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejne moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia hrozí trest odňatia slobody až na dva roky.

 

Zákaz činnosti na doživotie

Trest zákazu činnosti možno uložiť na doživotie. Ide o najprísnejší druh trestu zákazu činnosti. Za súčasného naplnenia zákonnom stanovených podmienok ide o obligatórnu povinnosť súdu uložiť doživotný trest zákazu činnosti. Bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život.

 

Súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin

a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. Zá­sa­da trik­rát a dosť naš­la svo­je up­lat­ne­nie v rámci právnej úpravy trestu zákazu činnosti. Na ulo­že­nie doživotného tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti na do­živo­tie pos­ta­ču­je po­kiaľ súd zis­tí, že od­su­dzu­je pá­cha­te­ľa, kto­rý už bol v mi­nu­los­ti mi­ni­mál­ne dvak­rát prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný za spá­chanie tres­tné­ho či­nu oh­ro­ze ­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky. Ne­vy­ža­du­je sa, aby pá­cha­te­ľo­vi bol pri pred­chá­dza­jú­cich od­sú­de­niach uložený trest zá­ka­zu čin­nos­ti. Je pre­to bez významu, aké tres­ty bo­li pá­cha­te­ľo­vi uk­la­da­né pri pred­chá­dza­jú­cich odsúdeniach. Pod­stat­ným je len prá­vop­lat­ný vý­rok o vi­ne za spá­chania tres­tné­ho či­nu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Pá­cha­teľ sa mu­sí do­pus­tiť oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky ako „vo­dič dop­rav­né­ho pros­tried­ku“. Vo­di­čom dop­rav­né­ho pros­tried­ku tu bu­de aká­koľ­vek fy­zic­ká oso­ba, kto­rá fak­tic­ky ve­die dop­rav­ný pros­trie­dok v sta­ve vy­lu­ču­jú­com spô­so­bi­losť. Je bez vý­zna­mu, čí dis­po­nu­je ale­bo ne­dis­po­nu­je prís­luš­ným op­ráv­ne­ním na ve­de­nie ta­ké­ho­to dop­rav­né­ho pros­tried­ku Tá­to pod­mien­ka pri­tom mu­sí byť spl­ne­ná pri všet­kých troch od­sú­de­niach.

b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku. Zá­ko­no­dar­ca za­vie­dol fak­tic­ky zá­sa­du je­den­krát a dosť. Ne­vy­ža­du­je sa te­da už pred­chá­dza­jú­ce od­sú­de­nie pá­cha­te­ľa za uve­de­ný, či iný trest­ný čin. Je bez vý­zna­mu aj prí­pad­ná bez­úhon­ná pred­chá­dza­jú­ca mi­nu­losť pá­cha­te­ľa.