Obchodná praktika (poisťovne) podľa NBS
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov nad dohliadanými subjektmi finančného trhu. Národná banka Slovenska kontroluje činnosť poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní, pobočiek poisťovní a zaisťovní z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená preskúmať, či sa poisťovňa nedopúšťa nekalej obchodnej praktiky, alebo agresívnej obchodnej praktiky.
Podľa ustanovenia § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa obchodnou praktikou rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi“. Podľa NBS spotrebiteľom je aj poškodený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O dôvodoch prečo považuje NBS poškodeného za spotrebiteľa sa dočítate v článku Poškodený z PZP ako finančný spotrebiteľ.
NBS konštatovala, že činnosť komerčnej poisťovne, predmetom ktorej je prešetrovanie nároku poškodeného na poistné plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a súvisiaca komunikácia s poškodeným je obchodnou praktikou. Ide o konanie, ako aj o opomenutie konania a o obchodnú komunikáciu, ktorá je priamo spojená s poskytnutím, resp. neposkytnutím poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Nekalá obchodná praktika (poisťovne) podľa NBS
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa „Predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.“
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa : „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.“
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná
NBS za nekalú obchodnú praktiku považuje zamietnutie poistného plnenia poisťovňou bez riadneho vysvetlenia, z akých dôvodov považuje nárok poškodeného za nedostatočne preukázaný. Bez uvedenia relevantných skutočností vychádzajúcich z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť odmietnutia poistného plnenia.
Rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (podmienka č.1)
Odbornú starostlivosť definuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
NBS poukázala na povinnosť poisťovne uvedenú v ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poisťovňa je povinná do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia
NBS prešetrovala postup poisťovne, ktorým zamietla poistné plnenie. Konkrétne škodu na čelnom skle spôsobenú kamienkom. Poisťovňa sa v oznámení o zamietnutím poistného plnenia obmedzila na konštatovanie, že zo strany poškodeného nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla. Poisťovňa argumentovala, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti vodiča nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky. A odskočená skalka mala poškodiť čelné sklo iného motorového vozidla. Poisťovňa nemala bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a poškodeného nepovažovala poisťovňa za okolností preukazujúcu vznik škody.
NBS vytkla poisťovni, že odôvodnenie zamietnutia poistného plnenia má len všeobecný charakter. Takéto odôvodnenie by mohlo byť použité bez rozdielu pri odmietnutí každej škodovej udalosti týkajúcej sa náhrady škody na čelných sklách. Poisťovňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vysvetliť poškodenému konkrétne dôvody zamietnutia poistného plnenia. Poisťovňa nevychádzala z reálnych výsledkov vyšetrenia individuálnej poistnej udalosti. Ak by NBS pripustila zamietnutie poistného plnenia len na základe všeobecnej odpovede poisťovne, znamenalo by to, že by poisťovňa nebola povinná plniť v žiadnom prípade. Nakoľko uvedenú odpoveď je formálne možné aplikovať na všetky situácie poškodenia čelného skla.
NBS zdôraznila, že v oznámeniach poisťovne nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vychádzali z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Poisťovňa neuviedla skutočnosti, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť zamietnutia poistného plnenia. Poisťovňa neuviedla žiadne dôkazy, ani kvalifikovaným spôsobom nespochybnila žiadne z dôkazov predložených spotrebiteľom. Poisťovňa nepoužila žiadne argumenty reflektujúce konkrétne okolnosti daného prípadu.
Podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa (podmienka č.2)
Podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Zamietnutie poistného plnenia bez uvedenia dôvodov značne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, či svoj nárok na náhradu škody uplatní na príslušnom súde. K tomuto záveru dospela Národná banka Slovenska.
Nekalá obchodná praktika je spôsobilá úplne odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho nárokov prostredníctvom súdu. Zamietnutie poistného plnenia bez odôvodnenia vykazuje znaky svojvoľnosti poisťovne. Negatívnym spôsobom ovplyvňuje rozhodovanie poškodeného. Poškodený môže byť úplne odradený od uplatňovania svojich nárokov. Z dôvodu absencie dôvodov zamietnutia poistného plnenia nemôže poškodený podrobiť odpoveď poisťovne riadnemu preskúmaniu. Nebude schopný vyhodnotiť či poisťovňa pri zamietnutí plnenia koná oprávnene alebo nie. Poškodený nebude vedieť, aké ďalšie dôkazy by bol povinný predložiť na to, aby bol pri uplatnení nároku úspešný. V konečnom dôsledku nebude poškodený schopný vyhodnotiť aká je pravdepodobnosť jeho úspechu v súdnom konaní. Poškodený môže byť odradený od uplatňovania svojich nárokov, nakoľko sa bude spoliehať na legitímnosť zamietnutia poistného plnenia.
Rozhodnutie o zamietnutí poistného plnenia sa poškodenému môže javiť ako autoritatívne. Pokiaľ poškodenému nie sú riadne vysvetlené konkrétne dôvody zamietnutia poistného plnenia, nemôže sa informovane rozhodnúť, či sa bude svojho nároku ďalej domáhať žalobou na súde. Uplatnenie nárokov na súde je spojené s nákladmi na právne zastúpenie. Suma týchto nákladov by mohla prevýšiť výšku nároku poškodeného. Pokiaľ poškodenému nie je riadne vysvetlený dôvod zamietnutia poistného plnenia, je obmedzená jeho možnosť posúdiť svoje šance na úspech v súdnom konaní. Poškodený nebude schopný učiniť informované rozhodnutie o tom, či svoj nárok na súde uplatní. Ak by sa aj napriek tomu poškodený rozhodol podať žalobu, mohol by byť v takomto prípade v horšom postavení. Poškodený by nevedel s akými argumentmi poisťovne sa má v žalobe vysporiadať. Nevedel by aké ďalšie dôkazy má k preukázaniu svojho nároku predložiť.
Agresívna obchodná praktika
Agresívnu obchodnú praktiku definuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Agresívnou obchodnou praktikou sa rozumie konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Rozhodnutím o obchodnej transakcii sa rozumie rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania.
Za agresívne obchodné praktiky sa podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov rozumie: Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv. Poisťovňa by nemala zaťažovať poškodeného žiadaním podkladov, ktoré nie sú rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku. Poisťovňa by mala žiadať od poškodeného výlučne tie doklady, ktoré potrebuje na posúdenie jeho nároku. Preto pri požiadavke poisťovne na predloženie dokladu by poškodený mal zvážiť, či ide o oprávnenú požiadavku zo strany poisťovne, alebo požiadavka poisťovňa nenapĺňa prvky agresívnej obchodnej praktiky. Poisťovňa pri komunikácii s poškodeným by nemala byť pasívna. Poškodený je oprávnený informovať sa u poisťovne na štádium šetrenia poistnej udalosti a jeho nárokov. Poisťovňa musí odpovedať a komunikovať s poškodeným. Poisťovňa musí vysvetliť poškodenému, čo jej bráni v uspokojení jeho nárokov. V opačnom prípade by neinformovanosť poškodeného v dôsledku pretrvávajúcej pasivity poisťovne bolo možné hodnotiť ako agresívnu obchodnú praktiku.
