Pracovný úraz pri dopravnej nehode
Zamestnanec môže utrpieť pracovný úraz aj pri dopravnej nehody počas plnenia pracovných úloh. Otázne je, či v takomto prípade si môže poškodený zamestnanec zvoliť, či nároky zo škody na zdraví pri pracovnom úraze bude uplatňovať zo zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Zákonníka práce. Zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze upravuje Zákon ník práce. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku upravuje Občiansky zákonník. O jednotlivých predpokladoch vzniku tohto druhu zodpovednosti sa dočítate viacej v článku Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nároky poškodeného pri dopravnej nehode hradí komerčná poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. Nároky pri pracovnom úraze hradí Sociálna poisťovňa z úrazového poistenia zamestnávateľa. Rozsah nárokov pri povinnom zmluvnom poistení a pri úrazovom poistení sa čiastočne prelína s istými rozdielmi. Uplatnenie nárokov podľa Občianskeho zákonníka predstavuje pre poškodeného jednoduchšiu a rýchlejšiu možnosť uplatnenia svojich nárokov. Uplatnenie nárokov podľa Zákonníka práce predstavuje zdĺhavejšiu a komplikovanejšiu cestu ako získať odškodnenie.
Pracovný úraz
Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Musí byť spôsobené nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. O pracovný úraz nepôjde vtedy, ak k poškodeniu zdravia došlo v čase, keď zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh, alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
Zákonník práce ako špeciálny právny predpis upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosť a škodou. Ďalším predpokladom je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere, alebo v inom obdobnom právnom pomere. K pracovnému úrazu musí dôjsť pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zamestnávateľ má možnosť zbaviť sa celkom alebo čiastočne zodpovednosti z dôvodov, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce.
Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. V danom prípade ide o regresný nárok zamestnávateľa na úhradu zamestnancovi poskytnutej náhrady škody voči tretej osobe, ktorá za túto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka.
Úrazové poistenie zodpovednosti zamestnávateľa
Pre účely zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania je zamestnávateľ povinne úrazovo poistený podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom. Úrazové poistenie je viazané na zamestnávateľa. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu. Úrazové poistenie zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu. Úrazové poistenie nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody. Úrazové poistenie je koncipované ako poistný systém kompenzačného charakteru.
Rozsah náhrady škody pri pracovnom úraze (úrazové dávky)
Právny nárok poškodeného zamestnanca má svoj základ v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce. Pri nárokoch na odškodnenie za pracovný úraz je potrebné vychádzať zo zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa poskytuje z fondu úrazového poistenia 13 úrazových dávok väčšinou peňažného charakteru. Nárok na úrazové dávky môže vzniknúť výhradne vtedy, ak k poškodeniu zdravia (úmrtiu) dôjde následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Ak zamestnávateľ tvrdí, že sa nejdená o pracovný úraz, odporúča sa, aby sa zamestnanec obrátil s požiadavkou o prešetrenie postupu zamestnávateľa na inšpektorát práce. Ak zamestnávateľ úraz neuzná ako pracovný, Sociálna poisťovňa neprizná úrazovú dávku. Sociálna poisťovňa nemôže rozhodnúť o tom, či úraz je pracovným úrazom, a nemôže si v tejto veci urobiť úsudok. Ak uznanie pracovného úrazu nebude vyriešené spory o nároky z pracovnoprávnych vzťahov rozhodujú súdy.
Nárok na úrazovú dávku sa uplatňuje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dávku z úrazového poistenia musí splniť zákonom stanovené podmienky pre konkrétnu úrazovú dávku. Poškodenému, ktorý splnil podmienky nároku na úrazovú dávku a na jej výplatu, nárok vznikne aj v tom prípade, ak zamestnávateľ neplatil poistné na úrazové poistenie. Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdraví alebo smrť poškodeného v dôsledku pracovného úrazu. Ak sa zamestnávateľ sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného v zmysle Zákonníka práce, poškodený má nárok na úrazovú dávku podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženého o mieru zavinenia poškodeného. Zodpovednosť zamestnávateľa sa posudzuje podľa ustanovení § 195 a § 196 Zákonníka práce.
Nároky zamestnanca z úrazového poistenia (tzv. úrazové dávky)
a) úrazový príplatok (rozdiel v spôsobe výpočtu, redukované odškodnenie)
b) úrazová renta
c) jednorazové vyrovnanie
d) pozostalostná úrazová renta
e) jednorazové odškodnenie (rozdiel oproti dopravnej nehode)
f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné (rozdiel oproti dopravnej nehode)
g) rekvalifikácia a rekvalifikačné (rozdiel oproti dopravnej nehode)
h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločného uplatnenia
i) náhrada nákladov spojených s liečením
j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.
Nároky pri úrazovom poistení viac menej zodpovedajú nárokom, ktoré je možné uplatniť pri dopravnej nehode z povinného zmluvného poistenia. Rozdiel spočíva v tom, že z úrazového poistenia môžu poškodenému vzniknúť aj nárok na jednorazové odškodnenie, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifikáciu a rekvalifikačné.Ďalší rozdiel spočíva v spôsobe výpočtu úrazového príplatku, t.j. straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti. Spôsob výpočtu úrazového príplatku podľa Občianskeho zákonníka má zabezpečovať plné odškodnenie poškodeného v zmysle nálezu Ústavného súdu. Spôsob výpočtu úrazového príplatku podľa zákona o sociálnom poistení zabezpečuje poškodenému len redukované odškodnenie. Podľa Ústavného súdu prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy. Ale ide skôr o realizáciu pozitívnej povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život.
Jednorazové odškodnenie je úrazová dávka, na ktorú má nárok manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Nárok na jednorazové odškodnenie nevznikne uvedenému okruh osôb v prípade úmrtia následkom dopravnej nehody. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730 násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eur. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485, 40 eur.
Ústavný súd: Zásada špeciálny zákon ruší všeobecní zákon
Ústavný súd SR sp. zn. 329/2014 prijal dňa 5.6.2014 uznesenie, ktoré sa venuje uplatneniu zásady lex specialis derogat legi generali pri zodpovednosti za škodu. Ide o zásadu, podľa ktorej špeciálny zákon ruší všeobecní zákon. Zákonník práce je špeciálnym zákonom k všeobecnému právnemu predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Pri zodpovednosti za škodu sa uplatňuje nielen zásada, podľa ktorej osobitná úprava ruší úpravu všeobecnú, ktorá definuje vzťah jednotlivých režimov zodpovednosti za škodu, ale aj zásada jedného odškodnenia jednej škodovej udalosti. Nároky, ktoré vyplývajú z jednotlivých režimov zodpovednosti za škodu, v zásade nemožno vnímať ako nároky kumulatívne, t.j. tak, že poškodený má nárok na odškodnenie z každého systému zodpovednosti za škodu. Rovnako tak vzájomný vzťah systémov zodpovednosti za škodu definovaný uvedenými princípmi zásadne neumožňuje, aby si poškodený vyberal čiastkové nároky z viacerých systémov náhrady škody podľa výhodnosti a aby si takto vyskladal individuálny systém odškodnenia. Rozdielna výška jednotlivých nárokov, prípadne rozdielne druhy týchto nárokov v rámci viacerých systémov zodpovednosti za škodu, samy osebe nepredstavujú prejav nerovnakého zaobchádzania, prípadne prejav diskriminácie. Prípadné rozdiely medzi systémami zodpovednosti za škodu, ich relatívna výhodnosť alebo nevýhodnosť je v zásade prípustná. Môže byť prejavom napr. zvýšeného rizika spojeného s určitým povolaním alebo iných okolností, ktoré takéto rozdiely odôvodňujú.
