Podmienečné zastavenie trestného stíhania
Podmienečné zastavenie trestného stíhania prichádza do úvahy len pri určitej kategórie trestných činov. Musí sa jednať o konanie o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. V takomto prípade môže prokurátor podmienečné zastaviť trestné stíhanie i bez návrhu. Návrh na podmienečné zastavenie trestného stíhania môže podať aj policajt. Podmienečné zastavenie trestného stíhania môže navrhnúť aj sám obvinený. Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné bez súhlasu obvineného. Na druhej strane obvinený nemá automaticky nárok na podmienečné zastavenie trestného stíhania. Posúdenie podmienok pre podmienečne zastavenie trestného stíhania je vo výlučnej kompetencii prokurátora. Podmienečné zastavenie je možné najskôr po vznesení obvinenia najneskôr do podania obžaloby.
Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné, ak
a) trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.
Poškodený a podmienečné zastavenie trestného stíhania
Podmienečné zastavenie trestného stíhania predstavuje výhodu pre poškodeného. Najvýraznejšia výhodu predstavuje náhrada škody ako podmienka podmienečného zastavenia trestného stíhania. Ak by obvinený nebol povinný zo zákona nahradiť vzniknutú škodu, poškodený by nemal možnosť uspokojiť nárok na náhradu škody v adhéznom konaní. Poškodený by musel využiť jedinú možnú cestu, cestu zdĺhavejšieho občianskoprávneho konania
Dohoda o náhrade škody je alternatívou peňažného uspokojenia záujmov poškodeného. Pôjde o prípad, keď obvinený nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie vzniknutej škody v čase rozhodovania o podmienečnom zastavení. Pre obvineného bude výhodné uzavrieť s poškodeným dohodu o náhrade škody. Výhodou dohody o náhrade škody je možnosť zjednať výšku náhrady i nad rámec vyčíslenej škody. Alebo naopak, poškodený môže upustiť od nároku na náhradu škody, keďže nie je povinný si ju uplatňovať v trestnom konaní. Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody, sa v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.
Za iné opatrenie na náhradu škody sa pri dopravných nehodách považuje oznámenie poistnej udalosti príslušnej poisťovni. Na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovňa uhradí poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody (škoda na zdraví, vecná škoda).
Podmienečné zastavenie trestného stíhania má aj negatívnu stránku pre poškodeného. Na rozdiel od zmieru pre podmienečné zastavenie trestného stíhania sa nevyžaduje súhlas poškodeného. Problém nastane vtedy, keď poškodený nesúhlasí s alternatívnym postupom riešenia trestnej veci alebo nesúhlasí s výškou škody, ktorú mu má obvinený uhradiť. Riešením je možnosť poškodeného podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Cieľom je dosiahnuť pokračovanie v trestnom stíhaní a štandardného priebehu trestného konania.
Rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania
Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému. Obvinený a poškodený môže proti nemu podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok. V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Výmera dĺžky skúšobnej doby závisí od osoby obvineného a povahy spáchaného trestného činu. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania. V rámci skúšobnej doby sa obvinený musí osvedčiť. Údaj o právoplatnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania sa uvádza vo výpise z registra trestov.
Obvinenému možno tiež uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu. Obvinený, ktorému boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
Osvedčenie páchateľa alebo Pokračovanie v trestnom stíhaní
Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor rozhodne, že sa obvinený osvedčil. O osvedčení obvineného vydá prokurátor uznesenie. Uznesenie sa doručuje obvinenému a poškodenému. Obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok. Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania. To znamená, že nie je možné začať trestné stíhanie, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené. Po právoplatnosti uznesenia o osvedčení obvineného v skúšobnej dobe, sa už údaj o podmienečnom zastavení trestného stíhania vo výpise registra trestov neuvádza, uvádza sa však v odpise registra trestov.
Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby neviedol riadny život, nesplnil povinnosť nahradiť škodu a nevyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor rozhodne, že sa v trestnom stíhaní pokračuje. Prokurátor je oprávnený rozhodnúť o pokračovaní trestného stíhania kedykoľvek počas skúšobnej doby. O pokračovaní v trestnom stíhaní vydá prokurátor uznesenie. Uznesenie sa doručuje obvinenému a poškodenému. Obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Prokurátor musí najneskôr do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby urobiť rozhodnutie o ďalšom osude obvineného. Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby prokurátor nerozhodne o tom, že sa obvinený osvedčil alebo že sa pokračuje v trestnom stíhaní platí fikcia osvedčenia sa obvineného. Podmienkou je, že k nevydaniu rozhodnutia v tejto lehote bez zavinenia obvineného. Uplynutím lehoty dvoch rokov po uplynutí skúšobnej lehoty nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania. To znamená, že nie je možné začať trestné stíhanie, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené.
O podmienečnom zastavení trestného stíhania je oprávnený rozhodnúť aj súd v štádiu hlavného pojednávania. Podmienkou je, že súd má preukázané splnenie podmienok pre podmienečné zastavenie trestného stíhania. Proti rozhodnutiu súdu môže prokurátor, obžalovaný a poškodený podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok.
