Sťaženie spoločenského uplatnenia – mimoriadne zvýšenie súdom

Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súdom

Už odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v základnej výmere predstavuje finančnú náhradu za nepriaznivé dôsledky v živote poškodeného. Priznanie základného odškodnenia predpokladá obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Samotná existencia nároku na základnú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá automaticky nárok na jej mimoriadne zvýšenie. Mimoriadne zvýšenie náhrady predpokladá, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia  prichádza do úvahy len výnimočne. A to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

 

Právna úprava uplatnenia mimoriadneho zvýšenia náhrady

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5.

 

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesťa o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %

 

Kompetencia súdu

Predmetná právna úprava prenecháva súdu aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „prípad hodný osobitného zreteľa“. Súd v prípade kladného záveru rozhodne tiež o tom aké zvýšenie tejto náhrady v posudzovanom prípade je primerané. Úvaha súdu je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %) je nepochybné že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí byť diferencovaný. Diferenciácia zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujú rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života ako aj odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia intenzite obmedzenia poškodeného. Individuálne okolnosti sa nevyhnutne musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady.

 

Dôvod hodný osobitného zreteľa (predpoklad vzniku nároku)

Už samotné základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vo svojej podstate náhradou za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Avšak postup podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je svojou povahou výnimočný. Vyjadruje kvalitatívnu zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa. U poškodeného musí ísť o zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované. Ide neurčitý pojem, ktorého obsah aj rozsah sa mení v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Posúdenie, či v konkrétnej veci pôjde o dôvod hodný osobitného zreteľa závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti. Pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v ustanovení § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.

 

 

Kritéria pre posúdenie dôvodu hodného osobitného zreteľa 

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu „Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu. Podľa aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Právna úprava neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd bude vychádzať z lekárskeho posudku a základného bodovania poškodenia. Zároveň  musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného. Bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami  je nekorektné z hľadiska etiky. V konečnom dôsledku by sa porušila zásada rovnosti účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa.“

 

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu spisová značka 3Cdo/209/2017: „Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy).“ Najvyšší súd uviedol, že nemožno prehliadať aj vyššie spomenutú druhú stránku, ktorú je potrebné pri rozhodovaní tiež zohľadniť“ Obe tieto stránky musia byť zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených stránok, v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku. Rozhodujúcou zostáva však ich jednota.

 

Najvyšší súd uvádza, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku poškodeného predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 prvá veta zákona č. 437/2004 Z.z.. To isté hľadisko treba mať bezpochyby na zreteli pri úvahe o opodstatnenosti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

 

Princíp proporcionality pri rozhodovaní o výške nároku

Ako už bolo uvedené, úvaha súdu o primeranosti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou (3Cdo 464/2015). V rozhodnutí spisová značka 3 Cdo 192 /2015 Najvyšší súd uviedol, že dôvod zasiahnuť do úvahy odvolacieho súdu o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia by mohol byť daný len v prípade ak by bola porušená zásada primeranosti.

 

Prípad z praxe ( 25 % zvýšenie náhrady)

Súd posudzoval mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodeného. Poškodený utrpel zranenia vo veku 22, pred úrazom viedol bežný život mladého človeka, nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti. Ukončené mal len základné vzdelanie, bol nezamestnaný, hral futbal miestnom klube, a bol dobrovoľný hasič. V dôsledku úrazu mal výrazne ochrnuté všetky štyri končatiny, požíval invalidný vozík, ktorý nedokáže bez pomoci iného ovládať. Mal trvalé následky v podobe bolesti celého tela, unikanie moču, nedomykavosť ritných zvieračov, nesústredenosť, poruchy spánku. Bol uznaný za invalidného s poklesom pracovnej schopnosti 70 %. Súd priznal poškodenému mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25 %. Pri úvahe o primeranosti mal súd za to, že u poškodeného nejde o úplné ochrnutie jeho končatín, ktoré by znamenalo úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Nejde ani o prípade ležiace pacienta vyžadujúceho podávanie umelej výživy, polohovanie a bez akejkoľvek komunikácie. Za takýchto okolností by bolo podľa odvolacieho súdu primerané 50 % mimoriadne zvýšenie náhrady. Odvolací súd poukázal, že nie je prítomný obraz kvadurplégie (úplného ochrnutia všetkých 4 končatín) Ale ťažká kvadruparéza s výraznou prevahou na dolných končatinách. Pričom v určitých segmentoch je možný istý aktívny pohyb. Poškodený mal zachovaný určitý stupeň schopnosti regulácie ritných zvieračov, ktoré nie sú poškodené. Poškodený vie prejsť u invalidného vozíka na WC. Najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd pri stanovovaní mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zachoval zásadu primeranosti.

 

Splatnosť nároku (okamihom rozhodnutia súdu)

Právoplatný rozsudok, ktorým súd priznáva mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je dôvodom vzniku žiadneho nového právneho vzťahu. S týmto rozhodnutím hmotné právo nespája vznik, zmenu alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu. Aj po vydaní súdneho rozhodnutia zostáva záväzkový právny vzťah zo spôsobenej škody, ktorý existoval pred vydaním rozhodnutia súdu. Hmotnoprávny vzťah a subjektívne právo z neho vyplývajúce vzniká na základe škodovej udalosti, výsledkom ktorej je poškodenie zdravia. V dôsledku tejto právnej skutočnosti vzniká právo na náhradu škody vo forme jednotlivých náhrad, t. j. aj náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vrátane jej mimoriadneho zvýšenia. Povinnosť zaplatiť mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vzniká až na základe rozhodnutia súdu a uplynutím lehoty na plnenie určenie v rozhodnutí dochádza k omeškaniu dlžníka.