Strata na zárobku

Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy. ku ktorej dochádza pri škode na zdraví. Stratu na zárobku poskytuje komerčná poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, sa uhradzuje peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení. Pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred poškodením. Občiansky zákonník rozlišuje medzi stratou na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti. Pokiaľ ide o podmienky priznania straty na zárobku Občiansky zákonník pôvodne odkazoval na všeobecné predpisy o sociálnom poistení.

 

A) Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti: pôvodná úprava

Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa posudzovala a suma tejto náhrady sa určovala ako úrazový príplatok. Úrazový príplatok je peňažná dávka úrazového poistenia. Úrazový príplatok upravujú  všeobecné predpisy o sociálnom poistení. Podľa týchto predpisov poškodený má nárok na stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Predpokladom priznania tohto nároku bolo, že poškodený má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo na nemocenské. O podmienkach priznania náhrady príjmu alebo nemocenského sa dozviete viac v článku Pracovná neschopnosť, náhrada príjmu a nemocenské.

 

Strata na zárobku sa poskytovala za kalendárne dni trvania pracovnej neschopnosti. Nárok na jej priznanie zanikne ukončením pracovnej neschopnosti. Celovú výšku straty na zárobku ovplyvňuje doba trvania pracovnej neschopnosti. Čím je dlhšia doba trvania pracovnej neschopnosti tým vyššia strata na zárobku vzniká poškodenému. A naopak. V bežnej praxi sa možno stretnúť s tým, že zo strany poškodeného dochádza k úmyselnému predlžovaniu doby trvania pracovnej neschopnosti. Cieľom je predĺžiť dobu poberania nemocenského a straty na zárobku. Poisťovňa je oprávnená posúdiť, či z medicínskeho hľadiska je doba trvania pracovnej neschopnosti biologicky primeraná povahe zranenia poškodeného. Poisťovňa prešetruje, či zranenia, pre ktoré je poškodený práce neschopný súvisia s dopravnou nehodou. Často sa stáva, že poškodený je práceneschopný pre ochorenia, ktoré sa prejavovali poškodeného pred dopravnou nehodu. Dobu trvania pracovnej neschopnosti preveruje aj Sociálna poisťovňa v súvislosti s výplatou nemocenského.

 

Ako sa pôvodne vypočítala strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti ?

Strata na  zárobku počas pracovnej neschopnosti bola len 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti strata na zárobku bola len 25 % denného vymeriavacieho základu. Pri určení výšky straty na zárobku sa vychádza z údaja o dobe trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a z výšky denného vymeriavacieho základu poškodeného.  Pri výpočte denného vymeriavacieho základu sa vychádzalo z rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúcim obdobím bol kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Denný vymeriavací základ potvrdzuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ pri určení denného vymeriavacieho základu vychádzal z § 84 zákona  sociálnom poistení. Poškodený si mohol jeho výšku nechať potvrdiť v Sociálnej poisťovni.

 

Bol spôsob výpočtu straty na zárobku protiústavný ?

Strata na zárobku a jej výška bola limitovaná spôsobom výpočtu úrazového príplatku podľa zákona o sociálnom poistení. Poškodený pôvodne nemal nárok na náhradu skutočnej škody v neobmedzenom rozsahu. Strata na zárobku určená podľa zákona o sociálnom poistení ani s nemocenským nedosahovala priemerný zárobok poškodeného pred poškodením zdravia. Spôsob výpočtu úrazového príplatku bol v neprospech poškodeného. Garantoval mu relatívne malú časť straty na zárobku v porovnaní s jeho priemerným zárobkom. Pôvodná právna úprava spôsobu výpočtu tohto nároku bola výrazne nespravodlivá pre poškodeného.
 
K týmto právnym záverom dospel i Okresný súd Košice. Ten považoval pôvodný spôsob výpočtu tejto náhrady za protiústavný. Podľa Okresného súdu dochádza k  porušeniu vlastníckeho práva poškodeného. Výška náhrady za stratu na zárobku bola podstatne nižšia ako reálne spôsobená ujma na zárobku. Je potrebné zdôrazniť, že ujma poškodenému vznikla ako následok jeho práceneschopnosti. A k samotnej práceneschopnosti došlo práve v dôsledku toho, že mu iná osoba spôsobila ujmu na zdraví. Okresný súd Košice inicioval konanie na Ústavnom súde. Okresný súd argumentoval, že pôvodná právna úprava straty na zárobku predstavovala redukované odškodnenie. Takéto odškodnenie popiera princíp náhrady skutočnej majetkovej ujmy poškodeného. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov zo spôsobenej škody môže zodpovedať len také usporiadanie vzťahov, pri ktorom dochádza k úplnému odstráneniu ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takémuto spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedala právna úprava do 31.7.2004. Do roku 2004 sa poskytovala strata na zárobku v rozsahu rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenskými dávkami. Ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov posudzoval, či § 446 Občianskeho zákonníka nepredstavuje protiprávny zásah do vlastníckeho práva poškodeného.

 

Nález Ústavného súdu SR 10/2016

Ústavný súd SR prijal dňa 10.10.2018 nález, číslo ÚS 10/2016 – 53, v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka (pôvodný spôsob výpočtu straty na zárobku nie je v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nesúditeľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Predmetom ochrany podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR je len „existujúci majetok“, avšak na základe judikatúry Ústavného súdu pod tento pojem možno zahrnúť tiež majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, na základe ktorých môže sťažovateľ tvrdiť, že má prinajmenšom „legitímnu nádej“ na ich zhodnotenie. Zárobkom je potrebné rozumieť odmenu za prácu, transformáciu potenciálu pracovnej sily do majetkovej podoby. V zárobku sa prejavuje hospodárska výkonnosť pracujúceho. Odmena za prácu sa stáva súčasťou majetkovej podstaty a zväčšuje majetkový substrát zárobkovo činnej osoby. Preto nárok v napadnutom ustanovení má majetkovú podobu. Legitímne očakávanie nadobudnutia majetku v prípade, ak došlo k strate na zárobku v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti je predmetom ochrany ústavného práva poškodeného vlastniť majetok. V záujme rešpektovania práva poškodeného vlastniť majetok je preto dôvodné požadovať aby nárok na náhradu zárobkovej straty za obdobie pracovnej neschopnosti bol uspokojovaný v kvantite blížiacej sa zárobku, ktorý by poškodený dosiahol nebyť pracovnej neschopnosti vyplývajúcej z poškodenia jeho zdravia protiprávnym konaním.

 

Ústavný súd konštatoval, že napadnuté ustanovenie o spôsobe výpočtu straty na zárobku nerešpektuje požiadavku, aby nárok poškodeného bol uspokojený v súlade s princípom plnej náhrady skutočnej škody. Preto § 446 Občianskeho zákonníka nedovolene poškodzovalo vlastnícke právo poškodeného, ktorého predmetom je legitímna nádej v podobe pohľadávky na náhradu straty na zárobku voči škodcovi. Dňom vyhlásenia tohto nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov stratilo ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka o spôsobe výpočtu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti účinnosť.  Ak by Národná rada SR neuviedla toto ustanovenie do súladu s ústavou, stratilo by po 6 mesiacoch od vyhlásenie tohto nálezu v Zbierke zákonov platnosť. Účinky nálezu Ústavného súdu SR o nesúlade právneho predpisu SR s Ústavou SR vznikajú do budúcnosti (ex nunc), nie spätne. Teda nález Ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov nemá účinky do minulosti (ex tunc).

 

Novela Občianskeho zákonníka: nový spôsob výpočtu nároku

Podľa dôvodovej správy Ministerstva spravodlivosti SR pôvodná právna úprava sa odkláňala od všeobecne uplatňovanej zásady zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pôvodná právna úprava neumožňovala poškodenému, ktorému vznikla strata na zárobku domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu v akom mu skutočne vznikla. Tým že Občiansky zákonník odkázal poškodeného s nárokom na náhradu straty na zárobku na zákon o sociálnom poistení zbavil ho práva domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku.  Úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia a popiera základný princíp súkromného práva. Podľa tohto princípu sa má poškodenému uhradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy. Ale ide o realizáciu povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej takouto sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej život. Vzhľadom na nález Ústavného súdu bola predložená na schválenie do parlamentu novela Občianskeho zákonníka.

 

Novela Občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť dňa 1.12.2019. Podľa novej právnej úpravy  sa náhrada straty na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti poškodeného hradí peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred vznikom škody a náhradou toho, čo bolo poškodenému vyplatené v dôsledku choroby či úrazu podľa osobitného právneho predpisu.  Ak poškodeným bude zamestnanec, pri určení priemerného zárobku sa bude postupovať podľa ustanovenia § 134 Zákonníka práce. Zákonník práce upravuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Strata na zárobku neprináleží poškodenému za všetky kalendárne dni trvania pracovnej neschopnosti. Poškodenému vznikne strata na zárobku len za tie dni pracovnej neschopnosti, počas ktorých by reálne pracoval. To znamená že pri výpočte strate na zárobku sa nebudú zohľadňovať dni pracovného pokoja. Dňami pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky.  Od takto zisteného priemerného zárobku pred vznikom škody sa odpočíta náhrada príjmu a nemocenské vyplatené poškodenému počas pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu poskytuje poškodenému zamestnávateľ od 1 do 10. dňa pracovnej neschopnosti. Nemocenské poskytuje poškodenému Sociálna poisťovňa od 11. dňa pracovnej neschopnosti.  To znamená, že strata na zárobku musí byť uhradená poškodenému v rozsahu,  v akom nie je kompenzovaná náhradou príjmu a nemocenským.

 

Komu môže vzniknúť strata na zárobku ?

Poškodeným bude spravidla zamestnanec. Zamestnanec môže vykonávať prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Pracovný pomer možno dojednať na dobu určitú alebo na neurčitý čas. Zamestnanec môže vykonávať prácu aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Môže ísť o dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo o dohodu o brigádnickej práci študentov. Zamestnancom môže byť aj študent, ak pracuje na základe dohody o brigádnickej práci študentov. U študenta bolo treba podľa pôvodnej úpravy zisťovať, či bol nemocensky poistený a či poberal nemocenské. Strata na zárobku ako nárok bola podmienená nemocenským poistením. Nemocenské poistenie je u študenta dobrovoľné. Ak študent bol dobrovoľne nemocensky poistený vznikla mu strata na zárobku. Ak študent nebol nemocensky poistený, strata na zárobku mu nevznikla. Podľa novej právnej úpravy strata na zárobku vznikne pracujúcemu študentovi nezávisle od toho, či prispieva odvody do nemocenského poistenia.

 

Trvanie pracovného pomeru ako podmienka straty na zárobku ?

Niektoré poisťovne zisťujú, či v čase vzniku nároku trval u poškodeného trval pracovný pomer. Poisťovne argumentujú, že ak netrvá pracovný pomer, nemôže poškodenému vzniknúť strata na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti. Nakoľko nevykonáva žiadnu prácu za odmenu. Občiansky zákonník nepodmieňuje stratu na zárobku trvaním pracovného pomeru. Podmienkami pre priznanie tohto nároku je výlučne pokles zárobku poškodeného počas trvania pracovnej neschopnosti oproti zárobku dosahovanom pred vznikom škody. Pokles zárobku musí byť spôsobený zraneniami pri dopravnej nehode. Pracovný pomer na dobu určitú môže skončiť uplynutím času i počas trvania práceneschopnosti poškodeného. Skončenie pracovného pomeru uplynutím času neznamená, že po skončení pracovného pomeru by si poškodený nehľadal ďalšiu prácu. Avšak v dôsledku pracovnej neschopnosti nie je schopný sa uchádzať o zamestnanie na trhu práce.  Najvyšší súd konštatoval, že k strate na zárobku ako majetkovej ujme dochádza preto, že pracovná schopnosť zamestnanca bola následkom pracovného úrazu obmedzená alebo zanikla. Účelom náhrady za stratu na zárobku je poskytnutie primeraného odškodnenia zamestnancovi, ktorý nie je schopný v dôsledku zdravotného postihnutia spôsobeného úrazom dosahovať zárobok, aký mal pred poškodením. Námietka, že poškodenému nepatrí náhrada za stratu na zárobku v dôsledku pracovného úrazu, nakoľko jeho pracovný pomer skončil (bez súvislosti s pracovným úrazom) lebo bol dojednaný na dobu určitú, neobstojí

 

Strata na zárobku a odvodová povinnosť

Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti podlieha daňovo odvodovým povinnostiam. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkove ujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečovanú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c). Náhrada škody spočívajúca v náhrade za stratu na zárobku nie je oslobodená od dane z príjmu. Z uvedeného dôvodu podľa daňového poriadku poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.

 

B) Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (úrazová renta)

Strata na zárobku môže vznikať poškodenému i po ukončení pracovnej neschopnosti. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posudzovala a suma tejto náhrady sa pôvodne určovala ako úrazová renta. Úrazovú rentu upravujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení. Predpokladom priznania tohto nároku bol pokles pracovnej neschopnosti u poškodeného viac ako 40 %. Dosiahnutím poklesu pracovnej neschopnosti viac ako 40 % sa poškodený zároveň stáva invalidným. To znamená, že len invalidnému poškodenému mohol vzniknúť nárok na úrazovú rentu. Invalidita zakladá tiež nárok poškodeného na invalidný dôchodok od Sociálnej poisťovne.

 

Mieru poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného so zdravotným stavom zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Vychádza sa z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa pritom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a  schopnosť prípravy na povolanie. Berie sa ohľad aj na možnosť poskytnutia pracovnej rekvalifikácie poškodenému.

 

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Ak v prílohe nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu pracovnej schopnosti podľa zdravotného postihnutia, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách. Určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. So zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu pracovnej schopnosti možno zvýšiť maximálne o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti. Na určenie zvýšenia sa vychádza z predchádzajúceho zamestnania, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie.

 

Ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej neschopnosti opätovne sa posúdi pokles pracovnej schopnosti. Mieru poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia. Ak na základe zmien v zdravotnom stave poškodeného zmena poklesu pracovnej schopnosti nedosiahne viac než 40 %, prestane poškodený spĺňať podmienku nároku na úrazovú rentu. Od tejto zmeny poklesu pracovnej schopnosti nárok na úrazovú rentu zanikne. Ak však zistený pokles pracovnej schopnosti po zmene zdravotného stavu bude v rozsahu od 10 % do 40 %, mal poškodený nárok na jednorazové vyrovnanie. Ak by sa však neskôr u poškodeného došlo k zhoršeniu pracovnej schopnosti a podľa posudkového lekára by pokles pracovnej schopnosti opäť presiahol 40 %, vznikne mu opäť nárok na úrazovú rentu. Pri zmene poklesu pracovnej schopnosti sa doterajšia suma úrazovej renty upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu k doterajšej miere poklesu pracovnej schopnosti.

 

Strata na zárobku po skončení pracovnej schopnosti sa určovala ako súčin 30,4167 násobku zákonom určenej sumy. Táto suma  predstavuje 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ak s poškodenému vypláca zároveň aj invalidný dôchodok, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa znižuje o sumu tohto invalidného dôchodku.

 

Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti predstavuje pravidelne sa opakujúcu dávku. Úrazová renta sa vypláca poškodenému pravidelne po dobu trvania podmienok pre priznania tohto nároku. Poisťovňa vypláca tento nárok vopred v pravidelných mesačných lehotách. Poisťovňa sa môže dohodnúť s poškodeným na inom termíne splatnosti straty na zárobku. Poisťovňa môže navrhnúť poškodenému jednorazové odškodnenie straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. V takom prípade poisťovňa uzatvorí s poškodeným písomnú dohodu o úplnom a konečnom vysporiadané tohto nároku. Nárok na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti zanikne dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

 

Novela Občianskeho zákonníka: Nový spôsob výpočtu nároku

 

Novela Občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť dňa 1.12.2019. Od tohto dátumu sa mení spôsob výpočtu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného podľa osobitných predpisov. Pre určenie výšky tohto nároku bude rozhodujúci a) priemerný zárobok pred vznikom škody, b) zárobok po skončení pracovnej neschopnosti a c) priznaný invalidný dôchodok. Zárobok po skončení pracovnej neschopnosti a invalidný dôchodok sa pritom môžu meniť v čase. Rozhodujúca je ich aktuálna výška v čase posúdenia nároku. Invalidita sama o sebe nezakladá automaticky poškodenému nárok na stratu na zárobku po skončení neschopnosti. Rozhodujúci bude, či u poškodeného nastala reálna strata na zárobku. Invalidnému poškodenému nemusí vzniknúť za každých okolnosti strata na zárobku. Bude záležať od povahy a závažnosti zranenia, pre ktoré sa poškodený stal invalidným.  Strata na zárobku musí byť v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktorý poškodený utrpel pri dopravnej nehode.

 

Priemerný zárobok pred vznikom škody

Priemerný zárobok pred vznikom škody sa bude určovať rovnako ako pri strate na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti. Ak poškodeným bude zamestnanec bude sa vychádzať z priemerného zárobku podľa Zákonníka práce. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely určuje § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi  na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Priemerný zárobok potvrdí poškodenému zamestnávateľ. Správnosť údaja o priemernom zárobku je možné preveriť z mzdového listu zamestnanca za rozhodujúce obdobie.

 

Zárobok po skončení pracovnej neschopnosti

Pre posúdenie vzniku nároku je treba zistiť aký zárobok dosahuje poškodený po skončení pracovnej neschopnosti. Tento zárobok je nutné porovnať so zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody.  Zranenia, ktoré poškodený utrpel pri dopravnej nehode nemusia poškodenému znemožňovať výkon pôvodnej práce. Po skončení pracovnej neschopnosti poškodený môže nastúpiť na výkon práce do pôvodného zamestnania. Pôvodný pracovný pomer naďalej trvá. Pritom nemusí automaticky nastať pokles zárobku u poškodeného.  Za takýchto okolností poškodenému nevzniká nárok na stratu na zárobku po ukončení neschopnosti. Iná situácia nastane, ak zranenia sú u poškodeného natoľko závažné, že stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu pôvodnú prácu. Pokiaľ poškodený predloží zamestnávateľovi lekársky posudok, že dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu práci, zamestnávateľ je povinný zamestnanca preradiť na inú prácu. Preradenie na inú prácu upravuje §  55 Zákonníka práce. Ak nemožno dosiahnuť účel preradenia v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Po preradení poškodeného na inú prácu bude rozhodujúce, či nastal u poškodeného pokles pôvodného zárobku a v akom rozsahu. Ak nenastane pokles zárobku, poškodenému samozrejme nemôže vzniknúť ani tento nárok. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu zamestnancom je aj výpovedným dôvodom na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer s takýmto zamestnancom. V takomto prípade poškodenému vzniká reálna strata na zárobku.

 

Poškodený napriek strate možnosti vykonávať doterajšiu prácu môže mať záujem zamestnať sa v inom zamestnaní. Bude závisieť od poškodeného ako sa rozhodne. Napriek zdravotnému stavu sa poškodenému môže podariť nájsť inú platenú prácu.  Nie je dôležité, či pôjde o prácu na plný alebo čiastočný úväzok. Ani či pôjde o prácu, ktorá nebude zodpovedať vzdelaniu, pracovnej kvalifikácii a skúsenostiam poškodeného. Pokiaľ sa poškodený opätovne zamestná je dôležité, aký zárobok bude dosahovať po skončení pracovnej neschopnosti. Pokiaľ bude dosahovať vyšší zárobok ako zárobok pred dopravnou nehodou, nevzniká mu žiadna strata na zárobku. Pokiaľ bude dosahovať nižší zárobok ako zárobok pred vznikom škody, je treba zistiť, či a v akom rozsahu je vzniknutá strata kompenzovaná invalidným dôchodkom. Zárobok po skončení pracovnej neschopnosti sa môže u poškodeného meniť v čase. Stratu na zárobku treba vždy posudzovať k aktuálnemu zárobku, ktorý dosahuje po dopravnej nehode v čase posudzovania nároku. Zárobkom po skončení pracovnej neschopnosti sa rozumie nielen zárobok z nového zamestnania, ale akýkoľvek zárobok z podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti.

 

Invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok čiastočne kompenzuje poškodenému stratu na zárobku pred vznikom škody. Priemerná výška invalidného dôchodku podľa údajov Sociálnej poisťovne k 30.11.2019 bola 209,87 eur (invalidita do 70 %) a  379,99 eur (invalidita nad 70 %). Invalidný dôchodok sa pravidelne valorizuje, čo znamená zvýšenie invalidného dôchodku. Zvýšenie invalidného dôchodku znamená, že poškodený po zvýšení dosahuje menšiu stratu na zárobku dosahovaného pred vznikom škody. Poškodený musí pravidelne absolvovať kontrolnú prehliadku Sociálnej poisťovne o svojom zdravotnom stave. Ak u poškodeného nastane zhoršenie zdravotného stavu môže dôjsť k zvýšeniu invalidného dôchodku. A  naopak, ak  sa zlepší zdravotný stav, môže sa poškodenému znížiť invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok môže poškodenému aj dodatočne zaniknúť, ak pokles pracovnej schopnosti nebude dosahovať 40 % . Ako vidieť invalidný dôchodok predstavuje meniacu veličinu. Aktuálna výška invalidného dôchodku vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Súčasťou rozhodnutia je odborný posudok o invalidite posudkového lekára Sociálne poisťovne.