Jednorazové vyrovnanie
Rozhodujúcim kritériom pre určenie, či poškodenému vznikne nárok na jednorazové vyrovnanie alebo úrazovú rentu je miera poklesu pracovnej schopnosti. I v prípade, že poškodenému nevznikne nárok na úrazovú rentu môže mu vzniknúť nárok na jednorazové vyrovnanie. Poškodenému nemôže vzniknúť súčasne nárok na jednorazové vyrovnanie a aj nárok na úrazovú rentu. Nárok na jednorazové vyrovnanie vylučuje nárok na úrazovú rentu a naopak. Ibaže by sa zmenili podmienky pre priznanie toho ktorého nároku a došlo by k zmene (k zhoršeniu prípadne k zlepšeniu) poklesu pracovnej schopnosti.
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak
a) má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %,
b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo
c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.
Pokles pracovnej schopnosti musí byť v príčinnej súvislosti so zraneniami pri dopravnej nehode. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje vtedy, keď je zdravotný stav poškodeného ustálený. Zvyčajne po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla poškodenému následkom dopravnej nehody. Mieru poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného so zdravotným stavom zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe údajov zo zdravotnej dokumentácie. Vychádza sa z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa pritom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a schopnosť prípravy na povolanie. Berie sa ohľad aj na možnosť poskytnutia pracovnej rekvalifikácie poškodenému.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nemusí byť uvedené v tejto prílohe. V takom prípade sa miera poklesu pracovnej schopnosti určí podľa zdravotného postihnutia, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách. Určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. So zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu pracovnej schopnosti možno zvýšiť maximálne o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti. Na určenie zvýšenia sa vychádza z predchádzajúceho zamestnania, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie.
Ak sa u poškodeného, ktorému bolo priznané jednorazové vyrovnanie, predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti v dôsledku preukázanej zmeny zdravotného stavu, pokles pracovnej schopnosti poškodeného opätovne posúdi posudkový lekár. Zmena zdravotného stavu musí byť v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia vzniknutého v dôsledku dopravnej nehody. Ak podľa posudku vystaveného posudkovým lekárom na základe zmien v zdravotnom stave poškodeného zmena poklesu pracovnej schopnosti dosiahne viac než 40 % (napr. z dôvodu neskorších komplikácií poškodenia zdravia), bude mať nárok na úrazovú rentu.
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
