Postihové právo (regres) poisťovne
Základnou povinnosťou poisťovne je nahradiť škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Náhradu škody uhrádza poisťovňa poskytnutím poistného plnenia poškodenému. Poisťovňa má v niektorých prípadoch právo na náhradu poistného plnenia. Ide o tzv. postihové právo poisťovne (regres poisťovne). Postihové právo (regres) možno uplatniť voči poistníkovi alebo poistenému. Postihové právo (regres) vznikne poisťovni okamihom výplaty poistného plnenia. Poisťovňa musí preukázať výplatu poistného plnenia poškodenému. Horná výška postihového práva (regresu) je ohraničená výškou poistného plnenia. Poisťovňa je oprávnená rozhodnúť, či si bude nárokovať len časť vyplateného plnenia. Nemusí uplatňovať náhradu celého poistného plnenia. Právo na náhradu poistného plnenia sa premlčí do 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
Postihové právo (regres) prichádza do úvahy len v zákonom stanovených prípadov. Dá sa povedať že ide závažné okolnosti na strane poistníka, alebo poisteného, ktoré zapríčinili dopravnú nehodu. Bolo by nespravodlivé aby poisťovňa mala znášať následky za hrubé a nezodpovedné správanie zodpovednej osoby. Ide o nástroj poisťovne, vďaka ktorému by si poistník a poistený mali uvedomiť závažnosť svojho budúceho konania. Taktiež môže ísť prípad, keď si zodpovedná osoba nesplnia povinnosti voči poisťovne týkajúce sa napr. uplatneného nároku poškodeného. V konečnom dôsledku poisťovňa odškodňuje poškodeného. Po zistení, že sú tu dôvody pre jej postihové právo (regres) bude opravená žiadať zaplatené plnenie späť.
Škoda spôsobená úmyselne
Zavinenie je vnútorný, psychický stav páchateľa k porušeniu (ohrozeniu) chráneného záujmu a k jeho následkom. Je podmienené poznaním (intelektuálna zložka zavinenia) činu a vôľou spáchať trestný čin. Preto rozoznávame úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. Úmyselné konanie obsahuje vždy rozpoznávaciu zložku i vôľovú zložku. Pri nedbanlivom konaní vôľová zložka chýba. Pri priamom úmysle sa predpokladá, že konajúci vedel, že svojím konaním škodu spôsobí alebo že ju môže spôsobiť a chcel ju spôsobiť. Pri nepriamom úmysle konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že k nej dôjde bol s tým uzrozumený. Poisťovňa môže uplatniť postihové právo (regres) len ak pôjde o škodu spôsobenú úmyselne. Úmysel spôsobiť škodu môže vyplynúť počas vyšetrovania dopravnej nehody políciou. Nestačí ak pôjde o dopravnú nehodu zavinenú z nedbanlivosti. Väčšina dopravných nehôd je spôsobená nedbanlivosťou vodiča motorového vozidla.
Vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky
Vodič nesmie počas vedenia vozidla požiť návykovú látku. Rovnako nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa môže ešte nachádzať v jeho organizme. Návykovou látkou sa na účely Trestného zákona rozumie alkohol, omamné látky, a psychotropné látky. Tieto látky sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Informácia o použití návykovej látky je zrejmá z policajne relácie. Táto informácia sa vedie v informačnom systéme Policajného zboru v evidencii dopravných nehôd. Ak by poisťovňa mala preukázané, že vodič viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, môže uplatniť svoje postihové právo (regres). Rovnako by poisťovňa mohla postupovať, ak by sa vodič po dopravnej nehode odmietol podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.
Vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia
Vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu. Vodičské oprávnenie je právo osoby viesť motorové vozidlo určitej skupiny. Vodičské oprávnenie udeľuje orgán Policajného zboru. Postihové právo (regres) možno uplatniť i v prípade, ak zodpovedná osoba viedla motorové vozidlo napriek zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Zákaz činnosti môže uložiť správny orgán za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Trest zákaz činnosti môže uložiť aj súd v trestnom konaní v prípade spáchania trestného činu.
Vedomosť o technickej nespôsobilosti vozidla
Postihové právo (regres) predpokladá technickú nespôsobilosť motorové vozidla. To znamená že technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách. Samozrejme, že vodič motorového vozidla nemusí mať vedomosť o technickej stránke motorového vozidla. V takomto prípade ho nemožno postihovať. Aby sa mohlo uplatniť postihové právo poisťovňa musí mať preukázané, že vodič motorového vozidla vedel o technickej nespôsobilosti motorového vozidla. A samozrejme škoda musí byť spôsobená práve technickou nespôsobilosťou motorového vozidla. Poisťovňa musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne vedomosti vodiča a ohľadne príčiny vzniku škody.
Zverenie motorového vozidla nespôsobilej osobe
Vodič nesmie odovzdať vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla. Tieto podmienky sú upravené zákonom o cestnej premávke. Na vedenie motorového vozidla sa vyžaduje, aby bol vodič odborne, zdravotne aj psychicky spôsobilý. Odbornou spôsobilosťou sa rozumie ovládanie pravidiel cestnej premávky a vedenia vozidla. Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná a duševná schopnosť viesť motorové vozidlo. Psychickou spôsobilosťou sa rozumie schopnosť viesť motorové vozidlo bez obmedzenia minimálnej úrovne psychických schopností. Dokladom o spôsobilosť viesť motorové vozidlo je vodičské oprávnenie. Opätovne i v tomto prípade musí poisťovňa preukázať vedomosť, že zveruje motorové vozidlo nespôsobilej osobe.
Neohlásenie dopravnej nehody polícii
Účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi. Pôjde o situáciu, ak pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ak došlo k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ak unikli nebezpečné veci alebo ak na niektorom z vozidiel vznikla škoda vo výške 3.990 €. Na základe splnenia si tejto povinnosti polícia môže začať prešetrovať okolnosti vzniku dopravnej nehody. Poisťovňa tak môže získať informáciu o príčine dopravnej nehody a o tom, prevádzkou ktorého motorového vozidla bola spôsobená škoda.
Omeškanie s platením poistného
Povinnosť platiť poistné má len poistník, ktorý uzatvoril s poisťovňou poistnú zmluvu. Poistený nemá žiadne finančné záväzky voči poisťovni. Poistné je finančná protihodnota za krytie poistného rizika dojednaného v poistnej zmluve. Ak poistník bol v omeškaní s platením poistného môže poisťovňa žiadať od poistníka náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie s platením poistného musí byť v čase, keď nastala poistná udalosť. Ak si poistník neplnil riadne svoje finančné záväzky voči poisťovni, poisťovňa môže požadovať vrátenie časti poistného plnenia od poistníka.
Poistné za povinné zmluvné poistenie má poistník možnosť uhradiť naraz jednorazovo alebo v splátkach. Pritom môže ísť o mesačné, štvrťročné alebo polročné splátky poistného. Rozhodnutie bude záležať od poistníka a jeho finančnej situácie. Je otázne kedy sa poistník dostane do omeškania, ak úhrada poistného je dohodnutá formou opakujúcich sa splátok. Poisťovňa pristupuje k uplatneniu postihu i v prípade, ak poistník v čase poistnej udalosti bol v omeškaní s platením čo i len splátky poistného. Či je tento prístup správny je otázne. Minimálne Okresný súd Žilina, číslo konania 14C/120/2010 rozhodol, že k omeškaniu s úhradou poistného nedochádza, pretože poistné malo byť platené formou štvrťročných splátok. Súd konštatoval, že omeškanie so zaplatením jednej splátky nespôsobuje omeškanie so zaplatením poistného. V tom prípade je potrebné rozlišovať medzi splatnosťou splátky a splatnosťou poistného, ktoré podľa všeobecných poistných podmienok bolo splatné v deň splatnosti poslednej splátky poistného. Podľa súdu ak je umožnené zaplatiť poistné v splátkach k omeškaniu so zaplatením poistného dochádza až splatnosťou poslednej splátky poistného v danom poistnom období. Súd vyslovil názor, že dovtedy sa poistník môže dostať do omeškania len s plnením jednotlivej splátky. To má za následok len možné sankcie pre omeškanie s úhradou peňažného dlhu. Nie však sankcie spojené s omeškaním plnenia poistného.
Nesplnenie si povinností voči poisťovni
Poistník a poistený majú oznamovaciu povinnosť voči povinnosti. Oznamovacia povinnosť sa týka najmä škodovej udalosti, trestného konania, nároku poškodeného. Poisťovňa získava tak dôležité informácie pre vyhodnotenie, či a v akom rozsahu má poškodenému poskytnúť poistné plnenie. Poistený aj poistník musia od vzniku škodovej udalosti aktívne kooperovať s poisťovňou. Bližšie o povinnostiach poisteného voči poisťovni sa dočítate v našom článku Práva a povinnosti z poistenia zodpovednosti. Nesplnenie uvedených povinností zakladajú právo poisťovne uplatniť svoje postihové právo (regres). Poisťovňa by nemohla uplatniť postihové práva ak by sa preukázalo, že splneniu povinnosti bránil dôvod hodný osobitného zreteľa.
Niekedy poistník okrem povinného zmluvného poistenia má v tej istej poisťovni súčasne uzatvorené aj havarijné poistenie. Poistník zašle poisťovni oznámenie o škodovej udalosti pre prípad havárie, nakoľko má záujem prioritne riešiť škodu na svojom motorovom vozidle. Poistník si zároveň často neuvedomuje, že tou istou škodovou udalosťou mohol ako škodca spôsobiť škodu inému účastníkovi cestnej premávky. Poistník už nenahlási osobitne (napr. na inom tlačive) poisťovni, že prevádzkou svojho motorového vozidla bolo napr. poškodené aj iné motorové vozidlo. Poisťovňa tak nemá informáciu, že je tu tretia osoba ako poškodený, ktorý si môže uplatňovať náhradu škody z povinného zmluvného poistenia. Z obsahu oznámenia o škodovej udalosti pre prípad havárie prevažne nevyplývajú údaje o poškodenom účastníkovej cestnej premávky, nakoľko havarijné poistenie kryje škodu na poistenom a nie na inom motorovom vozidle. Poisťovňa i v takomto prípade často pristupuje k uplatneniu postihu voči svojmu klientovi. Zdôvodňuje to tým, že ju klient neinformoval, že okrem poškodenia jeho vozidla došlo aj k poškodeniu iného motorového vozidla. Takýto postup považujeme za šikanózny výkon práva, ktorý nemá oporu v zákone. Zo zákona jednoznačne vyplýva výlučne, že poistený je povinný písomne oznámiť vznik škodovej udalosti. Za vznik škodovej udalosti považujeme poskytnutie údajov o mieste, čase prípadne priebehu škodovej udalosti. Zákon nevyžaduje, aby poistník informoval poisťovňu aj o ďalších zúčastnených (poškodených) motorových vozidlách na škodovej udalosti. Len čo poisťovňa získa od svojho klienta z oznámenia o škodovej udalosti pre prípad havárie základnú informáciu o škodovej udalosti (miesto, čas, priebeh) má možno ďalšou komunikáciou s klientom došetriť ďalšie okolnosti škodovej udalosti. Máme za to, že zaslaním písomného oznámenia o škodovej udalosti pre prípad havárie, si klient splnil svoju informačnú povinnosť voči poisťovni vyplývajúcu z povinného zmluvného poistenia. Nie je najmenší ani zákonný dôvod, aby poškodený musel tú istú škodovú udalosť oznamoval svojej poisťovni dva krát. Neochotu poisťovne získať doplňujúce informácie od poisteného potom čo si splnil informačnú povinnosť pri uplatnení nároku z havarijného poistenia nemôže byť na ujmu poisteného klienta.
Neoprávnené použitie motorové vozidla
Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla je z trestnoprávneho hľadiska majetkovým trestným činom. K neoprávnenému použitiu motorové vozidla dôjde, ak sa tretia osoba bez súhlasu alebo bez vedomia držiteľa motorového vozidla zmocní cudzieho vozidla, aby ho prechodne používala. Poisťovňa je povinná nahradiť škodu i v prípade, ak škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo použité neoprávnene. Poisťovňa preveruje, či poistenie zodpovednosti nezaniklo podaním trestného oznámenia o krádeži motorové vozidla príslušným orgánom. Pokiaľ majiteľ motorového vozidla nenahlásil krádež svojho motorového vozidla polícii, poisťovňa je povinná nahradiť vzniknutú škodu. Zároveň je však si uplatniť postihové právo (postih) voči osobe, ktorá poistené motorové vozidlo neoprávnene použila.
Účel a výška regresnej náhrady poisťovne
Ústavný súd riešil vo svojom náleze z 31.1.2019, spisová značka č. 377/2018 účel a primeranosť výšky regresnej náhrady poisťovne. Každá komerčná poisťovňa má vo svojich interných predpisoch individuálne a odlišne určenú výšku postihu (regresnej náhrady). V zásade poisťovňa je oprávnená žiadať regresnú náhradu maximálne do výšky poistného plnenia vyplateného poškodenému. Takmer žiadna poisťovňa nežiada regresnú náhradu vo výške 100 % z poistného plnenia. Výška regresnej náhrady je daná určitým percentom z vyplateného poistného plnenia v závislosti od konkrétneho dôvodu uplatneného postihu (alkohol, omeškanie s úhradou poistného, neskoré oznámenie škodovej udalosti). Tým poisťovňa môže argumentovať pri uplatnení postihu, že nežiada od postihovaného celú výšku poistného plnenia, ktorú vyplatila poškodenému. Za takýchto okolnosti je postihovaný skôr naklonený a motivovaný uhradiť uplatnenú regresnú náhradu poisťovne. Poisťovňa pri vyššej regresnej náhrade je ochotná umožniť postihovanému uhradiť regresnú náhradu v splátkach.
Za určitých okolností môže zo strany poisťovne dochádzať k opakovanej výplate poistného plnenia. To znamená, že postihovaný je vystavený riziku, že poisťovňa bude pravidelne od neho žiadať úhradu regresnej náhrady. O takýto prípad môže ísť, ak poškodený sa v dôsledku dopravnej nehody stane invalidným a Sociálna poisťovňa vypláca poškodenému pravidelne (ročne) invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa môže vyplácať invalidný dôchodok i niekoľko desiatok rokov v závislosti od veku poškodeného. Nárok na invalidný dôchodok zanikne pokiaľ poškodenému nevznikne nárok na starobný dôchodok. Po celú túto dobu má Sociálna poisťovňa právo, aby komerčná poisťovňa jej refundovala vyplatené dávky dôchodkového poistenia (invalidný dôchodok) z povinného zmluvného poistenia. Komerčná poisťovňa môže a väčšinou žiada od postihovaného regresnú náhradu z každého invalidného dôchodku, ktorý uhradila Sociálnej poisťovni. V prípade riešenom ústavným súdom SR poisťovňa vyplatila z povinného zmluvného poistenia poškodeným, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni celkovo sumu 90 843,89 eur. Náhradu tejto sumy si poisťovňa žiadala od postihovaného, pričom dôvodom postihu bolo vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu. Na základe žiadosti postihovaného poisťovňa upustila od vymáhania časti regresného nároku a uplatnila napokon sumu 30 000 eur. Táto suma nebola konečná, čo hradila poisťovňa. Počas súdneho konania poisťovňa zaplatila Sociálnej poisťovni invalidný dôchodok z dôvodu invalidity zraneného účastníka dopravnej nehody. Poisťovňa argumentovala, že uplatnila voči postihovanému len 37 % regresnej náhrady, a preto regresnú náhradu považovala poisťovňa za primeranú a dôvodnú.
Postihovaný podal ústavnú sťažnosť na Ústavnom súde. Namietal porušenie svojich základných práv podľa článku č. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd rozhodol: „Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov – výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo k škode nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka – keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.
