Priestupok
Priestupok je zavinené konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti a je ako priestupok uvedené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone. Toto protiprávne konanie možno posudzovať za priestupok, ak nepôjde o iný správny delikt podľa osobitného predpisu alebo o trestný čin. Protiprávne konanie nemožno podradiť pod priestupok, ak ide o iný správny delikt alebo o trestný čin. Tým istým a jedným skutkom nemožno spáchať súčasne dva rôzne delikty. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Priestupok sa musí prejednať najneskôr do 2 rokoch od spáchania priestupku. Po uplynutí dvoch rokov od jeho spáchania zaniká zo zákona zodpovednosť za priestupok.
Priestupok proti bezpečnosti plynulosti cestnej premávky
Jednotlivé priestupky sú upravené v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Patria sem napr. priestupky proti občianskemu spolužitiu, priestupky na úseku podnikania, priestupky proti majetku, priestupky proti verejnému poriadku. Osobitnou kategóriou priestupkov sú dopravné priestupky. Ide o tzv. priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Konkrétne skutkové podstaty dopravných priestupkov sú uvedené v zákone o priestupkoch. Dopravným priestupkom je napr. vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia, pod vplyvom alkoholu, prekročenie maximálne povolenej rýchlosti.
Nie každý dopravný priestupok musí mať za následok vznik škody. Dopravný priestupok spácha aj osoba, ktorá poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Za tento dopravný priestupok s následkom škody možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur. Za uvedený dopravný priestupok možno uložiť aj zákaz činnosti do troch rokov. V blokovom konaní alebo rozkazom konaní za tento priestupok možno uložiť pokutu do 650 eur. Sankcia je právnym následkom spáchania priestupku. Páchateľovi priestupku spôsobuje určitú umu a zároveň vyslovuje morálne odsúdenie jeho priestupku.
Blokové konanie
Blokové konanie je zjednodušená forma konania o priestupku. Blokové konanie sa využíva pri menej závažných priestupkoch. Umožňuje vybaviť priestupky podsadne rýchlejšie a neformálnejšie. V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh. Blokové konanie vykoná príslušný orgán na mieste zistenia dopravného priestupku. Za dopravný priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Páchateľ priestupku nemá povinnosť zaplatiť pokutu. Ak páchateľ priestupku nie je ochotný zaplatiť pokutu, prejedná sa dopravný priestupok v správnom konaní. V priestupkovom konaní môže byť uložená pokuta vyššia ako mala byť pôvodne uložená v blokovom konaní.
Pokutu v blokovom konaní možno zaplatiť okamžite po zistení priestupku alebo aj neskôr. Ak páchateľ uhradí pokutu priamo na mieste, správny orgán mu vydá pokutový blok. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta uložená. Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Tento blok obsahuje poučenie o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Podpisom pokutového bloku bloková pokuta nadobúda právoplatnosť. Po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie pokuty sa bloková pokuta stáva vykonateľná. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste je exekučným titulom v blokovom konaní. V prípade jeho neuhradenia sa postupuje na právne oddelenie dopravného inšpektorátu. Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie o priestupku v blokovom konaní však možno preskúmať súdom.
Niektoré dopravné priestupky možno vybaviť aj napomenutím. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. Dopravný priestupok, za ktorý možno uložiť zákaz činnosti (dopravný priestupok s následkom škody) nemožno vybaviť napomenutím.
Rozkazné konanie
Na prejednanie skutku v rozkaznom konaní sa nevyžaduje súhlas obvineného z priestupku. Výsledkom rozkazného konania je rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Jedinou sankciou rovnako ako pri blokovom konaní je uloženie pokuty. V rozkaze nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu škody spôsobenej priestupkom. Rozkaz sa oznamuje vždy písomne a má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku. Účastník konania môže podať opravný prostriedok, ktorý sa označuje pojmom odpor. Odpor sa podáva v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Pri včas nepodanom odpore, rozkaz o uložení sankcie za priestupok nadobúda účinky právoplatného rozhodnutia. Pri podaní odporu sa zruší rozkaz, nariadi sa ústne pojednávanie a vydá sa rozhodnutie vo veci samej. V rozkaznom konaní nie je možné prejednať priestupok mladistvého ani priestupok, ktorý možno prejednať iba na návrh.
Náhrada škody spôsobená dopravným priestupkom
Dôležitým znakom priestupkového konania je náhrada škody. Jedným z kritérií na odlíšenie priestupku a trestného činu je výška majetkovej škody. Trestným činom je skutok, ktorým bola spôsobená majetková škoda väčšia ako 266 eur. Protiprávne konanie, pri ktorom vznikla menšia škoda na majetku, je priestupkom. Škoda, ktorú možno vyjadriť v peniazoch je označovaná ako majetková škoda. Pri dopravnom priestupku môže dôjsť aj k ublíženiu na zdraví účastníka cestnej premávky. Rozdiel medzi trestným činom ublíženia na zdraví a priestupkom bude spočívať najmä v závažnosti zranenia a dĺžky liečenia zraneného. Ak pracovná neschopnosť bude trvať kratšie ako 7 dní nepôjde o trestný čin ublíženia na zdraví, ale o priestupok.
Poškodený sa môže v priestupkovom konaní aktívne domáhať náhrady spôsobenej škody. Poškodený sa stáva účastníkom konania o priestupku len v obmedzenom rozsahu. Rozsah je daný prejednávaním náhrady škody spôsobenej priestupkom. Konanie o náhrade škody je označované ako tzv. adhézne konanie. Nárok na náhradu škody je možné uplatniť v štádiu objasňovania dopravného prostriedku. Náhradou škody sa správny orgán nezaoberá automaticky ex offo, ale na návrh poškodeného. Z návrhu poškodeného musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške uplatňuje nárok na náhradu škody. Poškodený ako účastník konania má právo zúčastniť sa ústneho pojednávania. Rovnako má právo navrhovať dôkazy, ktoré sa týkajú zistenia škody a jej výšky.
Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v konaní o priestupku, správny orgán pôsobí na to, aby bola škoda dobrovoľne nahradená. Škoda spôsobená dopravným priestupkom musí byť spoľahlivo zistená. Škoda je spoľahlivo zistená najmä vypracovaním znaleckého posudku, ktorý predkladá poškodený. Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola nahradená dobrovoľne ,správny orgán uloží páchateľovi priestupku povinnosť nahradiť škodu. Správny orgán vo výroku rozhodnutia o priestupku musí presne označiť poškodeného a peňažnú sumu, ktorú priznal poškodenému ako náhradu škody. Výrok rozhodnutia obsahuje aj lehotu v ktorej má obvinený z priestupku nahradiť škodu. Poškodený má právo podať odvolanie voči tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka n áhrady škody. Ak správny orgán nerozhodne o náhrade škody odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody na súd, alebo iný príslušný orgán. Rozhodnutie o náhrade škody je možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie.
Poškodený si môže uplatniť náhradu škodu nielen voči páchateľovi dopravného priestupku. Poškodený sa môže s nárok na náhradu škody obrátiť na poisťovňu, v ktorej bolo poistené motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda. Škoda spôsobená dopravným priestupkom je hradená z povinného zmluvného poistenia. O tom voči komu si môže poškodený uplatniť náhradu škody sa dozviete v článku Koho žalovať za škodu spôsobenú dopravnou nehodou ?
