Rozsah náhrady škody – skutočná škoda
Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje rozsah náhrady škody (skutočná škoda a ušlý zisk). Pod pojmom škoda v zmysle predmetného ustanovenia sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia (peniazmi), ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody. Skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Tieto závery konštatuje uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009.
Osobitným ustanovením v prípadoch škody na veci je ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka. Podľa predmetného ustanovenia sa pri určení výšky škody na veciach vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným). Uvedené sa konštatuje i v náleze Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27. Výška škody sa určuje z bežnej ceny poškodenej veci. Bez ohľadu na to, koľko za danú vec uhradil poškodený. Výška škody je daná rozdielom medzi hodnotou veci pred poškodením a po jej poškodení. Poškodený v žiadnom prípade nemá nárok na náhradu vyššej ako zničenej hodnoty len preto, že sám ju kúpil za vyššiu než primeranú cenu.
Spôsob náhrady škody
Škoda sa zásadne uhrádza v peniazoch (tzv. relutárna náhrada). Ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu. Ide o tzv. naturálnu reštitúciu. Obe podmienky musia byť spltonené súčasne. Uvedenie veci do pôvodného stavu je fyzicky možné, ak je možné motorové vozidlo opraviť. Naturálna reštitúcia je podmienená nielen jej fyzickou možnosťou, ale aj účelnosťou uvedenia veci do predchádzajúceho stavu. Účelnosť je treba vykladať v zmysle hospodárnosti. Teda či sa uvedenie do predošlého stavu javí byť hospodárnym riešením náhrady škody. O uvedení veci do predošlého stavu má právo rozhodnúť len poškodený. Uvedenie do predchádzajúceho stavu ako spôsob náhrady škody nie je možný pri škode na zdraví. O škode na zdraví a spôsobe jej úhrady sa dozviete viac v článku Škoda na zdraví, povaha nárok a jej jednotlivé zložky.
Postup poisťovne pri určení spôsobu likvidácie poistnej udalosti
Poisťovňa pri určení spôsobu likvidácie vychádza z rozsahu poškodenia vozidla, z hodnoty vozidla a predpokladaných nákladov na opravu. Náklady na opravu vozidla predstavujú náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Rozsah poškodenia motorového vozidla sa zisťuje obhliadkou vozidla. Obhliadku vozidla zabezpečuje poisťovňa po oznámení škodovej udalosti. Obhliadka pozostáva z vizuálnej kontroly jednotlivých častí vozidla, spravidla bezdemontážnou diagnostikou. V prípade potreby aj s demontážou a s použitím diagnostických prístrojov. Technik zdokumentuje poškodenie vozidla, spíše zápis o poškodení a zároveň určí spôsob likvidácie. Prichádza do úvahy totálna škoda, likvidácia na základe faktúry, alebo likvidácia na základe rozpočtu. O likvidácii na základe faktúry sa dočítate v článku Oprava motorového vozidla. V niektorých prípadoch poisťovňa nedokáže vopred určiť, či sa poistná udalosť bude likvidovať ako totálna škoda. Stáva sa to pri poškodeniach, ktoré vyzerajú ako jednoduchá oprava. Ale po rozobratí auta v servise sa ukážu ďalšie poškodenia, ktorých odstránenie už prevyšzuje trhovú hodnotu vozidla.
Totálna škoda (motorové vozidlo) – neekonomická oprava
Totálna škoda prichádza do úvahy ak náklady na opravu motorového vozidla presiahnu všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred dopravnou nehodou. Z uvedeného dôvodu oprava motorového vozidla (uvedenie do predchádzajúceho stavu) je neekonomická. Nie je rentabilná. So zreteľom na totálnu škodu nie je účelné pristúpiť k oprave motorového vozidla. Totálna škoda sa určuje tak, že od časovej ceny motorového vozidla sa odpočíta hodnota tzv. použiteľných (predajných) zvyškov poškodeného vozidla.
Pre výpočet časovej ceny vozidla je nevyhnutné zistiť všeobecnú hodnotu vozidla. Teda cenu veci toho istého druhu a tej istej akosti v čase vzniku poistnej udalosti. Súdna prax ustálila, že pre určenie východiskovej ceny vozidla nie je rozhodujúce, za akú cenu nadobudol vozidlo jeho majiteľ. Jediným základným ukazovateľom bola cena novej veci v čase vzniku poistnej udalosti. Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v eurách pri, ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnutému dátumu. Na všeobecnú hodnotu vozidla vplývajú viaceré faktory (technický stav vozidla, výbava vozidla, poškodenie vozidla, aktuálny stav na trhu s autami). Od určenia výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla bude závisieť výška poistného plnenia. Všeobecnú hodnotu vozidla určuje poisťovňa. Poškodený sa nemusí stotožniť s všeobecnou hodnotou vozidla určenou poisťovňou. V takom prípade si poškodený môže nechať vypracovať znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla. Znalecký posudok je oprávnený spracovať znalec z odboru cestná doprava.
Skutočnú škodu nepredstavuje celá hodnota rovnakého alebo porovnateľného opotrebovaného motorového vozidla. A to napriek tomu, že poškodený pri totálnej škode úplne stráca možnosť využívania motorového vozidla na bežný účel (preprav osôb a vecí). Poškodený by mal nárok na reprodukčnú obstarávaciu cenu motorového vozidla pred poškodením, len ak by došlo k úplnému zničeniu všetkých častí a súčiastok vozidla. Dôležitý je rozsah poškodenia motorového vozidla. Totálna škoda neznamená, že nastáva vždy úplná majetková strata. Poškodenému zostanú zvyšky motorového vozidla. Z hľadiska určenia výšky škody na motorovom vozidle treba vziať na zreteľ, že nepoškodené zvyšky vozidla majú objektívne vždy majetkovú hodnotu. Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa rozumie výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní nákladov na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie.
Poisťovňa zabezpečuje inzerovanie vraku na špecializovaných webových stránkach. Takto zisťuje skutočnú trhovú hodnotu predajných zvyškov. Takouto stránku je napr. Medzinárodná Internetová aukcia havarovaných a fleetových vozidiel AUTOonline (audatex.sk). Internetová platforma ponúka službu pre obchodníkov s havarovanými vozidlami a autoopravovne. Poisťovne tu umiestňujú ponuky na odkúpenie poškodených vozidiel, ktoré spadajú do kategórie tzv. „totálna škoda“. Po ukončení aukcie poisťovňa vyberá víťaznú ponuku a zodpovedajúcu ponúknutú čiastku použije pre likvidáciu poistnej udalosti ako „cenu zvyškov“. Vlastná realizácia obchodu je potom vecou dohody medzi majiteľom vraku vozidla a obchodníkom. Medzinárodná platforma umožňuje získať vyššiu hodnotu zvyškov vozidiel. Výdavky spojené s touto službou hradí spravidla poisťovňa. Ak sa predaj vraku uskutoční inou cestou, a to za cenu nižšiu ako bola stanovená poisťovňou, takto vzniknú tú škodu poisťovňa nepreplatí poškodenému.
Pri určovaní výšky nepoškodených zvyškov vozidla nie je rozhodujúci subjektívny aspekt. Nie je rozhodujúce, akým spôsobom je ten ktorý poškodený spôsobilý naložiť s touto hodnotou. Pri určení rozsahu náhrady škody nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Vzhľadom na to nemôže byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťam. Napríklad tým, že poškodený nevie primerane naložiť s použiteľnými a predajnými zvyškami poškodeného motorového vozidla, alebo že s nimi naloží tak, akoby nemali žiadnu hodnotu. Ak by sa od všeobecnej hodnoty vozidla neodpočítala hodnota predajných zvyškov poškodeného motorového vozidla, poškodený by sa bezdôvodne obohatil.
