Čo je posttraumatická  stresová porucha ?

Posttraumatická stresová porucha sa v odborných kruhoch označuje skratkou PTSP.  Posttraumatickú stresovú poruchu možno nájsť v Medzinárodnej klasifikácií chorôb ako položku F43.1 Posttraumatická stresová porucha. Je zaradená do skupiny úzkostných porúch. Rozlišujeme jej akútnu a chronickú formu. Prejavuje sa spektrom psychických príznakov prameniacich z minulej traumatickej udalosti.

 

Dopravná nehoda ako traumatizujúca udalosť

Posttraumatická porucha ako úzkostná porucha sa rozvíja po emocionálne ťažkej, stresujúcej udalosti, ktorá svojou závažnosťou presahuje bežnú psychickú odolnosť a býva traumatizujúcou pre väčšinu ľudí. Porucha častejšie postihuje jedincov slobodných, rozvedených, ovdovených, ekonomicky handicapovaných alebo sociálne izolovaných. Je priamym následkom ťažkého akútneho stresu alebo pretrvávajúcej traumy. Ide o oneskorenú alebo pretiahnutú odpoveď na stresujúcu udalosť alebo mimoriadne katastrofickú situáciu, ktorá zapríčiňuje prenikavé utrpenie skoro každému. Za traumu pritom môže byť považovaný akýkoľvek intenzívny zážitok, ktorý vyvolal u človeka extrémny stres. Posttraumatickú stresovú poruchu môže vyvolať nielen prírodná katastrofa, zemetrasenie, teroristický útok, znásilnenie, sexuálne zneužívanie, letecké nešťastie alebo náhla smrť blízkej osoby. Rovnako intenzívne môže po psychickej stránke poznamenať človeka aj dopravná nehoda. Závažná dopravná nehoda je často traumatizujúcim zážitkom, ktorý spôsobuje náhlu zmenu doterajšieho života. Dopravná nehoda je nepríjemná udalosť, ktorá sa môže kedykoľvek prihodiť každému účastníkovi cestnej premávky (vodič, cyklista, motocyklista, chodec). Pri dopravných nehodách dochádza často k závažným zraneniam, prípadne úmrtiam nevinných účastníkov cestnej premávky. Čelná zrážka s protiidúcim vozidlom, zrážka do stromu pri veľkej rýchlosti, únik cestujúceho z horiaceho auta s popáleninami sú nepochybne udalosťami spôsobilými traumatizovať nejedného účastníka dopravnej nehody.

 

Postihnutá osoba môže byť dotknutá traumatizujúcou udalosťou priamo ako účastník dopravnej nehody. Postihnutou osobou môže byť nielen obeť dopravnej nehody, ale aj osoba, ktorá zavinila dopravnú nehodu. Dopravná nehoda a jej vnímanie môže zasiahnuť i okoloidúceho svedka dopravnej nehody, ktorá sa prihodila inej osobe. Takouto osobou môže byť záchranár záchrannej služby, príslušník polície, hasič, ktorí prichádzajú do kontaktu s dopravnými nehodami častejšie než iní ľudia. Musia znášať pohľad na znetvorená a zaklinená telá zranených účastníkov dopravnej nehody vo vozidle a popritom vykonávať svoju činnosť. Posttraumatická stresová porucha sa môže rozvinúť i u osoby, ktorá sa nepriamo dozvie o náhodnej traumatickej udalosti, pri ktorej došlo k úmrtiu blízkeho člena rodiny.

 

Posttraumatická stresová porucha sa nemusí rozvinúť u každého, kto prežil traumatickú udalosť. Bude závisieť aj od osobnostných čŕt postihnutej osoby. Osobnostné črty môžu znižovať  prah pre vznik syndrómu, alebo zhoršovať jeho priebeh. Posttraumatická stresová porucha sa nemusí rozvinúť okamžite po traumatickej udalosti. Jej príznaky sa často rozvíjajú až v priebehu niekoľkých dní či týždňov a to i potom kedy už odznela akútna stresová reakcia. Posttraumatická stresová porucha sa môže rozvinúť dokonca až do 6 mesiacov po prekonanej traume. Posttraumatická stresová porucha prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa nemusia objaviť všetky príznaky. Posttraumatická stresová porucha je liečiteľná. Možnosťami liečby sú psychoterapia a farmakoterapia. Priebeh je kolísavý, ale vo väčšine prípadov možno očakávať vyliečenie. Nie všetci ľudia, ktorí zažijú traumatickú udalosť, vyžadujú liečbu. Niektorí sa z nej zotavia za pomoci rodiny, či priateľov. Ale mnohí potrebujú pomoc odborníkov. V malej časti   prípadov môže mať porucha zdĺhavý priebeh počas mnohých rokov s prechodom do trvalých zmien osobnosti.

 

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy

Posttraumatická stresová porucha je komplex psychologických symptómov vyvolaných zážitkom mimoriadne traumatizujúcej udalosti. Príznaky psychiatrickej stresovej poruchy možno rozdeliť do 4 kategórií. Opätovné prežívanie traumy, vyhýbavé príznaky, príznaky nadmernej aktivácie a pridružené príznaky.

 

Ľudia s posttraumatickou stresovou poruchou prežívajú často epizodické stavy, v ktorých sa traumatická udalosť votrie do ich súčasného života. Toto znovu prežívanie traumy sa nazýva flashback. Spomienka je taká silná, že si človek myslí, že opäť prežíva traumu, alebo ju vidí odvíjať sa pred svojimi očami. Opätovné prežívanie traumy mať podobu nočných mor, keď sa človek budí s krikom. Inokedy ide o opakovaný, náhly, bolestný nápor emócií bez zjavnej príčiny. Znovu prežívanie je sprevádzané fyzickými reakciami ako triaška, zimnica, prudké búšenie srdca, ak miesta alebo iné veci pripomenú udalosť. Napríkla d žena, ktorá pred dvoma rokmi prežila hroznú dopravnú nehodu, sa pri zvuku sirény auta záchrannej zdravotníckej služby začne nekontrolovateľne triasť.

 

Postihnutá osoba sa vyhýba situáciám, ktoré pripomínajú prežitú traumatickú udalosť, keďže môžu u neho vyvolať zosilnenie príznakov. Po vystavení človeka podnetom, ktoré nejako pripomínajú traumu sa objavia značné psychické problémy. Človek, ktorý prežil závažnú autonehodu, sa preto vyhýba šoférovaniu auta, alebo sa vyhýba aj miestu, kde sa autonehoda udiala. Časom sa môže určitých situácií obávať natoľko, že celý jeho život je podriadený snahám vyhnúť sa im. Obvyklým dôsledkom tejto neschopnosti vysporiadať sa s bolestnými pocitmi je depresia. Vyhýbavé príznaky zasahujú do medziľudských vzťahov poškodeného, pretože sa často vyhýba blízkym emočným kontaktom s inými osobami. Má pocit odcudzenia od iných. Poškodený sa spočiatku cíti znecitlivený, jeh o emócie sú zredukovaní a je schopný vykonať iba mechanické činnosti. Pretrváva neschopnosť prežívať pozitívne emócie (napr. neschopnosť prežívať šťastie).

 

Posttraumatická stresová porucha sa prejavuje zvýšenou dráždivosťou. Poškodený ostane podráždený aj bez vyvolávacieho podnetu. Často pretrvávajú negatívne emočné stavy (napr. strach, des, zlosť, vvina alebo hanba). Má problém so sústredením a so zapamätaním si nových informácií. Nie je schopný spomenúť si na dôležité aspekty  traumatickej udalosti. Obeť dopravnej nehody, ktorá bola počas incidentu pri vedomí, si nedokáže spomenúť na to, ako ju vyslobodili z vraku auta a odviezla sanitka. Často trpí poruchami spánku, pretože jeho orgazmus je stále v strehu.

 

Ľudia s posttraumatickou stresovou poruchou často hľadajú úľavu od panickej úzkosti v užívaní alkoholu, drog, alebo liekov. To môže viesť k rozvoju závislosti. Úzkosť a depresia bývajú zvyčajne spojené so spomenutými príznakmi. Nie sú zriedkavé ani samovražedné  myšlienky. Posttraumatická stresová porucha môže postupnou chronifikáciou prerásť do trvalej duševnej poruchy, ktorou by mohla byť pretrvávajúca zmena osobnosti po katastrofickej udalosti.

 

Odškodnenie posttraumatickej stresovej poruchy

Posttraumatická stresová porucha je komplexná porucha, ktorá zasahuje do mnohých oblastí života postihnutej osoby. Poškodený v dôsledku prežitia traumy zlyháva v rôznych oblastiach života. Môžu byť narušené jeho vzťahy s inými ľuďmi, fungovanie v rodine, partnerskom vzťahu, je znížený jeho pracovný výkon. Poškodenému môže vzniknúť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na odškodnenie posttraumatickej stresovej poruchy má výlučne poškodený, ktorý utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na jej náhradu. Posttraumatická stresová porucha sa odškodňuje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odškodňuje sa ako položka č. 255, ktorá znie Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom). Položka č. 255 je zo zákona daná rozpätím bodov od 260 až 1300 bodov. Ako sa určuje výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa môžete dočítať v článku Sťaženie spoločenského uplatnenia – zásady hodnotenia. Posttraumatická stresová porucha musí byť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

 

Najvyšší súd ČR, spisová značka 25 Cdo 3305/2011 rozhodoval vo veci odškodnenia duševných porúch súvisiacich s poškodením zdravia. Najvyšší súd ČR konštatoval, že k vážnej duševnej poruche vzniknutej pôsobením otrasných zážitkov  alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii, môže dôjsť i inak než otrasným zážitkom prežitým pri priamo úrazovom deji. A to pôsobením iných faktorov ako dlhodobá hospitalizácia, invalidita, strata zamestnania. Alebo  vytrhnutie zo známeho prostredia a zažitého stereotypu, pretrhanie sociálnych väzieb, existenčná neistota, nepriaznivý zdravotný stav a jeho neistá prognóza do budúcna. Pokiaľ majú tieto psychické následky bezprostrednú súvislosť s poškodením fyzického zdravia, nie je dôvod, aby neboli odškodnené aj v prípade, že poškodený (napr. z dôvodu bezvedomia) nevnímal vlastný priebeh nehody, poprípade si na nej nepamätá. Zistenie, či poškodený trpí špecifikovanou duševnou poruchou, závisí predovšetkým na posúdením lekárom – špecialistu z odvetvia psychiatria.