Rozhodnutie v trestnom konaní
V civilnom konaní o náhrade škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok v trestnom konaní rozhodujúcim okamihom pokiaľ ide o právny základ nároku ako aj výšku žalovanej sumy. Trestné súdy o nároku poškodeného na náhrade škody rozhodujú výnimočne. Vo väčšine prípadov odkážu poškodeného na občianske súdne konanie. Za akých okolností rozhodujú, prípadne nerozhodujú trestné súdy o nároku na náhradu škody sa dozviete v článku Náhrada škody v trestnom konaní.
Viazanosť civilného súdu inými rozhodnutiami
Dokazovanie v civilnom konaní sa spravuje zásadou voľného hodnotenia dôkazov súdom. Ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku predstavuje výnimku zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predmetné ustanovenie vymenováva, kedy je civilný súd viazaný rozhodnutiami súdov alebo iných orgánov. Pri hodnotení dôkazov súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt a o tom, kto ich spáchal. Súd je viazaný aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Viazanosť civilného súdu rozhodnutím trestného súdu je daná len v prípade rozhodnutia, že bol spáchaný trestný čin. Ústavný súd skonštatoval, že „súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom. Teda rozhodnutím o tom, že napríklad trestný čin nebol spáchaný. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal, a teda, že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu“. Ide o nález Ústavného súdu z 8 apríla 2015, spisová značka 409/2014.
Skutková podstata trestného činu
Za akých okolností môže trestný súd dospieť k záveru o spáchaní trestného činu? Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov. Každá skutková podstata trestného činu obsahuje obligatórne znaky. Týmito znakmi sú subjekt – páchateľ trestného činu, b) subjektívna stránka – zavinenie , c) objekt – záujem chránený Trestným zákonom a d) objektívna stránka – protiprávne konanie páchateľa, resp. opomenutie konania, na ktoré bol povinný podľa zákona + škodlivý následok konania (škoda) + príčinný vzťah. Viac o škode podľa Trestného zákona sa dozviete v článku Škoda ako o majetkový následok trestného činu a jej kategorizácia.
Trestný súd je povinný zisťovať, či skutok spĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ čin nemá naplnené všetky znaky, nie je naplnená skutková podstata trestného činu. V takom prípade trestný súd nemôže konštatovať, že bol spáchaný trestný čin a určiť trestne zodpovednú osobu. Rozhodnutie o spáchaní trestného činu znamená, že trestný súd mal riadne preukázané, že sú dané všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Nález Ústavného súdu SR
Ústavný súd sa vyjadroval k viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom pri rozhodovaní v občianskoprávnej veci. Ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.. ÚS 269/2011 z 23. novembra 2011. Rozhodnutia všeobecných civilných súdov použili v danom prípade gramatický výklad ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku. Trestný súd v trestnom konaní schválil dohodu o vine a treste, rozhodol, že obvinený je vinný z trestného činu sprenevery a poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Všeobecné civilné súdy zamietli nárok na náhradu škody napriek právoplatnému rozsudku v trestnom konaní, v ktorom bola jeho škoda uznaná. Žalobný nárok uplatnený poškodeným v civilnom konaní nemal byť preukázaný v rovine škody.
Poškodený sa domáhal ústavnou sťažnosťou vyslovenia porušenia jeho ústavného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Poškodený namietal, že všeobecné súdy nesprávne aplikovali ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku.
Krajský súd sa na základe výzvy Ústavného súd vyjadril k ústavnej sťažnosti nasledovne: „Existencia samotného trestného rozsudku nezbavuje súd povinnosti skúmať základ a výšku uplatnenej škody. Preto podľa názoru krajského súdu bolo namieste, že sa táto škoda, nielen jej výška, ale aj základ, posudzovala a vyhodnocovala.“ Krajský súd dospel k záveru, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný nielen rozsahom a výškou škody spôsobenej trestným činom, ale ani „skutkovým základom uplatňovaného nároku“. Krajský súd uviedol, že civilný súd je oprávnený pri výkone právomoci posudzovať otázku výšky uplatnenej škody a v rámci zisťovania skutkového stavu veci bol oprávnený zisťovať a posudzovať celý skutkový základ uplatňovaného nároku. A to i keď z hľadiska právneho posúdenia skutkových okolností zasahuje základ nároku do trestného práva. Podľa krajského súdu právo civilného súdu vyvodiť občiansko-právnu prípadne obchodno-právnu zodpovednosť, či iné dôsledky určitej skutočnosti nie je obmedzené, ani ak by skutkový dej naplňoval skutkovú podstatu trestného činu. Skutočnosť, že súd v civilnom konaní nie je viazaný výškou škody vychádza z toho, že v rámci občianskeho súdneho konania musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy k zisteniu skutového stavu veci viažuceho sa nielen k výške škody, ale aj k škode ako takej.
