Adhézne konanie ako súčasť trestného konania

Poškodeným je najmä osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví. Poškodenému môže byť spôsobená aj majetková, morálna alebo iná škoda. Poškodeným je aj osoba, ktorej  iné zákonom chránené práva boli ohrozené alebo porušené. V prípade dopravnej nehody poškodeným sa stáva účastník cestnej premávky, ktorý utrpel zranenia. Poškodený, ktorému bola spôsobená škoda trestným činom, má nárok na jej náhradu. Nárok na náhradu škody môže uplatniť priamo v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní a súd je povinný poučiť poškodeného o jeho právach. Sú povinný poskytnúť mu plnú možnosť uplatniť jeho práva. Poškodený môže navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu. Toto konanie o nároku na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie. Účelom adhézneho konania je urýchlenie a úspora nákladov trestného konania. Nie je samostatnou časťou trestného konania. Adhézne konanie splýva s trestným konaním. Rieši nárok na náhradu škody, ktorú poškodený utrpel následkom trestného činu.

 

Adhézne konanie je pre poškodeného výhodnejšie než civilné konanie. V trestnom konaní stačí uplatniť nárok na náhradu škody jednoducho a bezplatne. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní nie je spoplatnené. V civilnom konaní je potrebné podať žalobu, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Podanie žaloby v civilnom konaní je viazané na zaplatenie súdneho poplatku.Ďalšou výhodou je rýchlosť trestného konania oproti civilnému konaniu. Civilné konanie môže trvať i niekoľko rokov. A neposlednou výhodou je prerušenie plynutia premlčacej lehoty po kvalifikovanom uplatnení nároku na náhradu škody.

 

Nárok na náhradu škody a náležitosti návrhu 

O náhrade škody nerozhoduje trestný súd z úradnej povinnosti. Adhézne konanie sa začína na návrh poškodeného. Ak má poškodený záujem o náhradu škody v trestnom konaní, musí svoj nárok uplatniť. Poškodený nemôže uplatniť v trestnom konaní akýkoľvek nárok na náhradu škody.  Škoda musí byť poškodenému spôsobená trestným činom. Vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi vznikom škody a trestným činom. Predmetom adhézneho konania nemôže byť škoda spôsobená iným činom, za ktorý neprichádza do úvahy trestná zodpovednosť páchateľaA to ani keby súvisel so skutkom, ktorý je predmetom trestného stíhania. Rozhodujúce je uvedenie skutku v obžalobe alebo v návrhu na schválenie dohody o vine a treste. 

 

Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody voči konkrétnemu obvinenému. Nárok na náhradu škody je možné uplatniť od začatia trestného konania. Poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody už v trestnom oznámení. Poškodený musí uplatniť návrh najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške náhradu škody uplatňuje. Z hľadiska dôvodov bude postačovať vyjadrenie, že škoda vznikla skutkom, pre ktorý je páchateľ trestne stíhaný. Pri uplatnení nároku na náhradu škody musí ju poškodený konkretizovať. Musí presne uviesť o aký druh škody sa jedná (škoda na zdraví, vecná škoda). V návrhu je potrebné uviesť minimálnu výšku škody, ktorú poškodený žiada. Výšku škody je možné upresňovať do doby než sa súd odoberie na záverečnú  poradu. Podkladom pre uplatnenie škody na zdraví bude najmä lekársky posudok o bolestnom. O náležitostiach lekárskeho posudku sa dočítate v článku Lekársky posudok o bolestnom. Náhrada za bolesť musí byť vyčíslená. V čase trestného konania spravidla nie je ustálený zdravotný stav poškodeného tak, aby mohol uplatniť aj trvalé následky. Súd nemôže ísť „ultra petitum“ a prisúdiť viac ako žiada poškodený. Náhradu škody nemožno uplatniť v trestnom konaní, ak bolo o nároku rozhodnuté v civilnom alebo inom konaní.

 

Rozhodnutie o nároku na náhradu škody

Nárok na náhradu škody musí byť uplatnený včas a riadne. Ak nie je uplatnený včas a riadne súd nebude rozhodovať o náhrade škody. To znamená, že v odsudzujúcom, prípadne v oslobodzujúcom rozsudku neuvedie žiadny výrok ohľadne náhrady škody. Ak nárok bol podaný včas a riadne súd posúdi, či má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu a v akom rozsahu. Pre určenie rozsahu náhrady škody na zdraví sa priberie znalec z odboru zdravotníctva. Pri rozhodovaní o náhrade škody trestný súd aplikuje občianske hmotné právo o náhrade škody. Avšak z procesného hľadiska aplikuje súd Trestný poriadok. V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o náhrade škody, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Poškodený disponuje opravným prostriedkom len proti výroku o náhrade škody. O tom v akej lehote, na akom súde je potrebné podať odvolanie sa dozviete v článku Odvolanie proti výroku o náhrade škody v trestnom konaní. Poškodený nemôže napadnúť odvolaním rozsudok v časti týkajúcej sa viny a trestu obžalovaného. Odsudzujúce rozhodnutie, ktorý zaväzuje odsúdeného nahradiť škodu predstavuje exekučný titul. To znamená, že poškodený si môže náhradu škody priznanú v trestnom konaní vymáhať v exekučnom konaní. Výrok o náhrade škody nevylučuje možnosť poškodeného uplatniť ďalšiu škodu v civilnom konaní. A to aj nad rámec škody priznanej v trestnom konaní. Podkladom pre uplatnenie náhrady škody v civilnom konaní bude súkromný znalecký posudok. Do akej miery je civilný súd viazaný výrokom o náhrade škody v trestnom konaní sa dočítate v článku Viazanosť civilného súdu rozhodnutím v trestnom konaní.

 

Ak podľa dokazovania nie je podklad na uloženie povinnosti nahradiť škodu súd odkáže poškodeného na civilné konanie. Rovnako postupuje súd ak na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody je potrebné ďalšie dokazovanie nad rámec trestného stíhania. Takéto dokazovanie by totiž zbytočne predlžovalo trestné konanie.  Na civilné konanie odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok prizná len čiastočne. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody vždy na civilné konanie. V trestnom konaní môže súd odkázať poškodeného aj na konanie pred iným príslušným orgánom.

 

Prerušenie plynutia premlčacej lehoty

Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní má mimoriadny význam z hľadiska premlčania. O inštitúte premlčania sa dozviete v článku Premlčanie škody na zdraví. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba neplynie. Rovnaké účinky nastanú ak sa právo uplatní na inom príslušnom orgáne. Prípadom takéhoto konania je tzv. adhézne konanie. Teda konanie o náhrade škody v trestnom konaní.  Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody a riadne pokračoval v konaní premlčacia lehota sa zastaví. Premlčacia lehota od uplatnenia nároku po dobu konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť škodu premlčacia doba pokračuje. Kvalifikovaným uplatnením nároku v adhéznom konaní sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty. Riadne pokračuje v konaní ten, kto nebráni procesnými úkonmi meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Za riadne uplatnenie nároku sa nepovažuje vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestného konaniu s požiadavkou náhrady škody, ako bude v trestnom konaní zistená. Takéto vyjadrenie nie je možné považovať za riadne uplatnenie nároku. Riadne uplatnenie nároku vyžaduje, aby poškodený uviedol, že uplatňuje nárok voči konkrétnej osobe. Musí uviesť z akých dôvodov (škoda na zdraví) si uplatňuje náhradu škody. Zároveň musí špecifikovať minimálnu výšku uplatneného nároku. Riadnym uplatnením nároku nie je podanie trestného oznámenia, ak poškodený nežiada uložiť povinnosť nahradiť škodu v určitej výške. Poškodený si neuvedomuje závažnosť neuplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Trestné konanie môže v niektorých prípadoch trvať i niekoľko rokov. Poškodený sa domnieva, že náhradu škody môže uplatniť po skončení trestného konania. I poisťovne často odmietajú  odškodniť poškodeného, pokiaľ sa v trestnom konaní nerozhodne o vine ich klienta. Poškodený si neuvedomuje, že počas trestného konania plynie premlčacia lehota.  Poškodený sa reálne vystavuje nebezpečenstvu, že obžalovaný bude namietať premlčanie jeho nároku na náhradu škody.  

 

Po­kiaľ by súd chyb­ne „uro­bil“ vý­rok o náhrade škody aj keď ná­rok ne­bol kvalifikovane up­lat­ne­ný, spô­so­bil by spo­čí­va­niu preml­ča­cej le­ho­ty. V dôs­led­ku ta­ké­ho­to chyb­né­ho vý­ro­ku by mo­hol súd prak­tic­ky zma­riť ob­ža­lo­va­né­mu mož­nosť namietať premlčanie v civilnom konaní. Chyb­ným vý­ro­kom súd dek­la­ru­je, že ná­rok na náh­ra­du ško­dy bol up­lat­ne­ný riad­ne a včas. Preml­ča­cia le­ho­ta by za­ča­la opä­tov­ne ply­núť až po prá­vop­lat­nos­ti ta­ké­ho­to vý­ro­ku. Ak vý­rok ne­bol v roz­sud­ku vy­slo­ve­ný súd deklaruje, že prá­vo ne­bo­lo up­lat­ne­né včas a riad­ne. A teda po­čas tres­tné­ho ko­na­nia bež­ala preml­ča­cia le­ho­ta a ne­doš­lo k jej spo­čí­va­niu.