Škoda z hľadiska trestného práva
Pojem škoda v trestnom práve je úzko spätý s pojmom poškodený. Ani jeden pojem nemôže existovať bez toho druhého. Nikdy nevznikne škoda bez toho, aby nevznikla konkrétnemu poškodenému. Ani osoba nemôže v trestnom konaní vystupovať ako poškodený ak mu nevznikla škoda. Legálna definícia poškodeného je obsiahnutá v § 46 Trestného poriadku. Poškodeným sa rozumie osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda. Poškodený jej aj osoba, ktorej zákonom chránené práva boli ohrozené alebo porušené. Poškodeným môže byť fyzická osoba, právnická osoba a dokonca aj štát.
Definícia pojmu škoda je obsiahnutá v Trestnom zákone. Za škodu sa považuje škoda na veci a škoda na právach. Škodou môže byť ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku, alebo na právach poškodeného, prípadne iná ujma poškodeného. Pojem škoda je na účely trestného práva rozšírený aj o ujmu na zisku. Predpokladom je, že by ho mohol poškodený odôvodnene dosiahnuť, ak by nedošlo k trestnému činu.
Škoda spôsobená trestným činom
Vznik škody nezakladá automaticky práva poškodeného uplatniť náhradu škody v trestnom konaní. Škoda spôsobená trestným činom musí byť v príčinnej súvislosti s trestným činom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi trestným činom a škodou musí existovať kauzálny nexus. Škoda ako následok trestného činu by nenastala, ak by nedošlo k trestného činu. Od škôd spôsobených trestným činom treba odlišovať škody, ktoré vzniknú v rámci skutkového deja, ale nie sú v príčinnej súvislosti s trestným činom. Nie každá škoda, ktorá vznikla v súvislosti s trestným činom je škodou spôsobenou trestným činom. Predmetom adhézneho konania nemôže byť škoda spôsobená iným činom, za ktorý nie je páchateľ trestne stíhaný. A to ani v prípade, ak mala súvis so skutkom, pre ktorý je vedené trestné stíhanie.
Kategorizácia škody a jej význam
Škoda má význam pre trestnosť skutku a jeho právnu kvalifikáciu. Vznik škody je znakom skutkovej podstaty niektorých trestného činu. Trestný zákon vymedzuje hranicu medzi trestným činom a priestupkom. Týmto kritériom je malá škoda. Malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 eur. Bez vzniku malej škody nepôjde o čin zakladajúci trestnú zodpovednosť. Malá škoda je znakom skutkovej podstaty napr. krádeže, sprenevery, podvodu, úverového či poisťovacieho podvodu. Výška škody odôvodňuje kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu. To znamená uloženie prísnejšieho trestu páchateľovi trestného činu. Pri kvalifikovaných skutkových podstát spravidla nejde už malú škodu. Vyžaduje sa škoda väčšia, značná škoda alebo škoda veľkého rozsahu. Spôsobenie vyššej škody sa posudzuje ako okolnosť odôvodňujúca prísnejší postih.
Trestný zákon zároveň určuje škodu ako kritérium určujúce trestnosť skutku. Výška škody je odstupňovaná do štyroch základných kategórii. Môže ísť o malú škodu prevyšujúcu sumu 266 eur. Väčšia škoda predstavuje desaťnásobok 266 eur. Značná škoda presahuje sto násobok 266 eur. A napokon škodu veľkého rozsahu, ktorá prevyšuje päťsto násobok sumy 266 eur. Ak Trestný zákon vyžaduje v základnej skutkovej podstate trestného činu vznik škody a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň malá škoda.
Škoda v zmysle trestného práva má dva základné významy. Jednak škoda vzniknutá v dôsledku trestného činu je predmetom adhézneho konania. Podstatou adhézneho konania je rozhodnutie o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom. O adhéznom konaní sa dočítate viac v článku Náhrada škody v trestnom konaní. Na druhej strane škoda ako následok podmieňuje závažnosť činu, ktorá zakladá trestnosť činu alebo jeho právnu kvalifikáciu.
Škoda na zdraví
Definícia škody na zdraví vychádza z definície ublíženia na zdraví v Trestnom zákone. Ublížením na zdraví rozumie poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod škodou na zdraví sa rozumie ublíženie na zdraví, ako aj ťažká ujma na zdraví podľa Trestného zákona. K ublíženiu na zdraví píšeme viac v článku Začatie trestného stíhania pri dopravnej nehode.
Ak poškodenému vznikla trestným činom škoda na zdraví, môže si uplatniť nároky zo škody na zdraví. Trestné právo vychádza z právnej úpravy občianskeho práva o náhrade škody. Podľa občianskeho práva pri škode na zdraví vzniká poškodenému špecifický komplex osobitých práv. Poškodenému vzniká právo na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a stratu na zárobku. Poškodený si môže uplatniť stratu na dôchodku, jednorazové vyrovnanie a náklady spojené s liečením. V prípade smrti poškodeného je možné uplatniť primerané náklady pohrebu a pozostalostnú úrazovú rentu.
Pri bolestnom sa vychádza z bolesti spôsobenej poškodením zdravia. Zohľadňuje sa aj bolesť vytrpená počas liečby alebo počas odstraňovania následkov. Pri sťažení spoločenského uplatnenia sa posudzujú trvalé následky pre poškodeného. Trvalé následky sa môžu prejaviť pri uspokojovaní jeho životných potrieb alebo plnení jeho spoločenských úloh. Pri výpočte náhrady sa vychádza z lekárskeho posudku. V lekárskom posudku lekár oboduje bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Výpočet náhrady sa realizuje ako súčin bodov v lekárskom posudku a hodnoty bodu pre príslušný rok. Viac sa dočítate v článkoch Bolesť, náhrada za bolesť a zásady hodnotenia bolesti v praxi a Sťaženie spoločenského uplatnenia.
Majetková škoda
Majetková škoda delí na skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ušlý zisk spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ako u skutočnej škody. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu. Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku. Musí byť preukázané, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo v dôsledku protiprávneho konania škodcu.
Pri určovaní výšky škody je smerodajná reálna cena predmetu útoku. To znamená suma, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v mieste a čase útoku predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z finančných prostriedkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby predmet útoku nadobudol pôvodný stav. Prípadne z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo podobnej veci. Ak ani tento postup nie je možný, bude sa vychádzať z odborného vyjadrenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť poskytuje záruku objektívneho určenia výšky škody. Krajným spôsobom určenia výšky škody je vypracovanie znaleckého posudku.
Morálna škoda
Morálna škoda často vzniká súbežne s materiálnou škodou. Morálna škoda vzniká najmä v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnosti človeka. Teda zásahom do jej života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Neoprávnený zásah môže smerovať aj do súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. V prípade zásahu do osobnosti jednotlivca vzniká právo domáhať sa morálneho zadosťučinenia, ktoré spočíva v ospravedlnení. Možno sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak sa zdá byť náhrada materiálnej škody nepostačujúca.
Prípadom nemajetkovej ujmy je ujma, ktorá vzniká v dôsledku smrti poškodeného. Usmrtením blízkej osoby vzniká nielen materiálna škoda spočívajúca vo výdavkoch na pohreb. Nastáva trvalé narušenie sociálnych vzťahov, ktoré vznikli medzi poškodeným a pozostalými počas ich spoločného života. V dôsledku úmrtia blízkej osoby dochádza k citovej ujme, ktorá je svojou povahou nemateriálnou ujmou. V prípade, že medzi fyzickými osobami vzniknú sociálne, kultúrne alebo citové väzby v rámci ich súkromného života, môže dôjsť v dôsledku odňatia práva na život jednému z nich k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhého.
Iná škoda
Iná škoda predstavuje škodu, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku protiprávneho konania škodcu, avšak nie je možné ju subsumovať pod škodu na zdraví, majetkovú alebo morálnu škodu. Pojem iná škoda pokrýva všetky druhy škôd, ktoré by mohli vzniknúť a neboli by subsumovateľné pod základne druhy škôd. Môže ísť o ujmu na iných právach a slobodách poškodeného. Takýmito právami sú napríklad práva patriace do oblasti práva duševného vlastníctva.
