Poškodený a povinné zmluvné poistenie
Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodený je povinný tento nárok preukázať. Poškodený má priamy nárok voči zodpovednostnému poisťovateľovi.
Poisťovateľ, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti za škodu, má v prvom rade povinnosť voči poistenému (škodcovi) nahradiť zaňho poškodenému škodu. Táto povinnosť vyplýva poisťovateľovi na základe poistnej zmluvy. Nárok poškodeného na plnenie voči škodcovi nie je zmluvným nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania vznikajúceho zo zákona. Podľa Ústavného súdu (priamy) nárok poškodeného voči poisťovateľovi by mohol byť kvalifikovaný ako mimozmluvný záväzok, pretože sa nezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným. Nárok poškodeného voči poisťovateľovi vyplýva priamo zo zákona. Zákon umožňuje poškodenému nárok na náhradu škody, ktorý má voči škodcovi, uplatniť priamo voči poisťovateľovi škodcu.
Spotrebiteľ podľa slovenského práva
Ochranu spotrebiteľa zabezpečuje predovšetkým Občiansky zákonník. Ďalšiu ochranu poskytuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pojem spotrebiteľ definuje § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Potreba ochrany spotrebiteľa vyplýva z jeho pozície pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa považuje za menej skúsenú osobu, ktorá pre svoju vlastnú užívateľskú potrebu uzatvorila zmluvu na dodanie tovaru (poskytnutie služby). Predávajúci, ktorý koná v rámci svojho podnikania je skúsenejší v oblasti daného trhu. Lepšie sa orientuje. Takže má oproti spotrebiteľovi výrazne silnejšie postavenie.
Spotrebiteľ podľa európskej legislatívy
Spotrebiteľa definuje aj európska legislatíva. Ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2005/29/ES“). Podľa tejto smernice spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. Táto smernica bola transponovaná do nášho právneho poriadku zákonom o ochrane spotrebiteľa.
V odôvodnení smernice 2005/29/ES sa uvádza: „S cieľom dosiahnuť ciele Spoločenstva prostredníctvom odstránenia prekážok vnútorného trhu je nevyhnutné nahradiť existujúce rozdielne všeobecné ustanovenia a právne zásady členských štátov. Tento jednotný spoločný všeobecný zákaz ustanovený touto smernicou sa preto týka nekalých obchodných praktík, ktoré narušujú ekonomické správanie spotrebiteľov. S cieľom podporiť dôveru spotrebiteľov by sa mal všeobecný zákaz uplatňovať rovnako aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi obchodníkom a spotrebiteľom alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej plnenia
Z definície spotrebiteľa uvedenej v smernici 2005/29/ES vyplýva zrejmý úmysel aplikovať túto smernicu aj na prípady obchodných praktík, ktoré sa uskutočňujú mimo zmluvného vzťahu medzi obchodníkom a spotrebiteľom.
Poškodený z PZP ako finančný spotrebiteľ (euro konformný výklad)
Pri výklade spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné použiť euro konformný výklad. Je potrebné zabezpečiť súlad so smernicou 2005/29/ES. Predmetné ustanovenia má za cieľ zdôrazniť predovšetkým definičný znak. Musí ísť o konanie osoby mimo rámca podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Prostredníctvom toho sa má odlíšiť spotrebiteľ od podnikateľského subjektu. Odlišný výklad, podľa ktorého by spotrebiteľom bola len jedna zo zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy, by viedol k zužujúcemu chápaniu pojmu spotrebiteľ. To by znamenalo nemožnosť použiť zákona o ochrane spotrebiteľa na niektoré nekalé obchodné praktiky. Táto skutočnosť by bola v rozpore s verejným záujmom poskytnúť ochranu fakticky slabším stranám zmluvného vzťahu.
Na účely zákona o ochrane spotrebiteľa sa obchodnou praktikou rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľov. Vzhľadom na definíciu obchodnej praktiky a nekalých obchodných praktík je potrebné chrániť aj tie osoby, ktoré s predávajúcim neuzatvárajú spotrebiteľskú zmluvu. Podmienkou je, že je na nich zameraná obchodná praktika predávajúceho súvisiaca s výrobkom alebo službou predávajúceho.
Poškodený (fyzická osoba), ktorý pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi, koná mimo rámca podnikateľskej činnosti (zamestnania alebo povolania) je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom. Avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. A v prípade nekalosti týchto obchodných praktík dochádza k narúšaniu ekonomického správania poškodeného. Z uvedeného dôvodu poškodený pri povinnom zmluvnom poistení spĺňa atribúty postavenia spotrebiteľa.
V prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika primárne nesmeruje voči zmluvnej strane poistnej zmluvy. Nekalá obchodná praktika smeruje zásadne voči poškodenému. Poškodený je ten, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné poškodeného považovať za spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Opačný výklad považuje Národná banka Slovenska za neprípustne formalistický. Takýto výklad by zbavoval poškodeného ochrany, ktorá je zaručená spotrebiteľom pre zhodné situácie. Kedy sa poisťovňa dopúšťa nekalej obchodnej praktiky podľa Národnej banky Slovenska sa dozviete v článku Zamietnutie poistného plnenia (bez odôvodnenia).
