Začatie trestného stíhania
Trestné stíhanie sa spravuje zásadou legality a oficiality. Zásada legality znamená, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie. Výnimky sú prípustné podľa Trestného poriadku. Výnimky môže určiť aj medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zásada oficiality znamená, že orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Začatie trestného stíhania môže iniciovať poškodený podaním trestného oznámenia. Podnet na začatie konania môže podať aj iná osoba oznamovateľa trestného činu.
Ak ste ako vodič motorového vozidla zranili prípadne usmrtili iného účastníka cestnej premávky orgány činné v trestnom konaní začnú trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa vedie pre niektorý trestný čin proti životu a zdraviu. Pre určenie skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorú sa začne viesť trestné stíhanie bude rozhodujúci následok trestného činu. To znamená, či ste dopravnou nehodou spôsobili smrť, ublíženie na zdraví alebo ťažkú ujmu na zdraví. Polícia začne trestné stíhanie bez meškania. Najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Uznesenie o začatí trestného stíhania obsahuje opis skutku (miesto, čas, iné okolnosti). Ďalej sa musí v ňom uviesť o aký trestný čin v tomto skutku ide. Trestný čin sa konkretizuje zákonným pomenovaním a uvedením ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne polícia trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu O začatí trestného stíhania polícia upovedomí oznamovateľa a poškodeného.
Vznesenie obvinenia
Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia sa ihneď oznámi obvinenému. Najneskôr do 48 hodín sa musí doručiť prokurátorovi. O začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením. O tomto úkone upovedomí polícia poškodeného. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine. Táto sa bude v ďalšom priebehu vyšetrovania naďalej preverovať. Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam kladeným mu za vinu a dôkazom o nich, právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu a využívať ďalšie práva prináležiace mu v súlade s jeho procesným postavením. Orgány činné v trestnom konaní budú povinné náležite sa vysporiadať s obranou obvineného a rozhodnúť. Podľa § 2 ods. 2 ods. 12 Tretsného poriadku orgány činne v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať skutočnosti, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia. V opačnom prípade môže obvinený namietať nedostatočnosť odôvodnenia uznesenia a podať sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Podľa § 176 ods.2 Trestného poriadku v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Bez náležitého odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia nie je možné konštatovať dôvodnosť a zákonnosť postupu podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Absencia takéhoto odôvodnenia uznesenia spôsobuje, že nie je možné verifikovať dôvodnosť obvinenia, keďže nie je možné posúdiť ako orgán činný v trestnom konaní postupoval pri vnútornom hodnotení dôkazov jednotlivo aj v logickom súhrne. Nestačí ak uznesenie obsahuje len dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané a na základe ktorých bolo vznesené obvinenie. Je potrebné aspoň v základných rysoch uviesť úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na základe ktorých podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokazované skutočnosti. Uznesenie musí byť na požadovanej úrovni po formálnej, logickej a právnej stránke. Uznesenie nesmie byť založené len na vymenovaní vykonaných dôkazov bez náležitých právnych úvah, teórii a záverov podložených dokazovaním. V opačnom prípade je prokurátor oprávnený zrušiť nezákoné a neopodstatnené uznesenie vyšetrovateľa podľa § 230 ods. 2 písm.e ) Trestného poriadku.
Neprípustnosť trestného stíhania
Tretsné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené
a) ak je trestné stíhanie premlčané
b) ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu
c) ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná
d) proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho
e) ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené
f) ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť
g) ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť
Súhlas poškodeného s trestným stíhaním
Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158 Trestného zákona je možné za určitých okolností len so súhlasom poškodeného. Poškodený nemusí mať vždy záujem na trestnom stíhaní páchateľa trestného činu. Ak poškodený neudelí súhlas nemožno začať trestné stíhanie. A ak sa už začalo trestné stíhanie nemožno v ňom pokračovať. Podmienkou neudelenia súhlasu na trestné stíhanie je osobitný vzťah poškodeného a páchateľa. Súhlas poškodeného sa týka toho, kto je s poškodeným vo vzťahu, v ktorom by si mohol uplatniť právo odoprieť výpoveď. Ide o príbuzného v priamom rade, súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela, druha. Môže ísť o iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú. Viac o súhlase poškodeného sa dočítate v článku Kedy je potrebný súhlas poškodeného s trestným stíhaním ?
Ublíženie na zdraví
Ublížením na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. V aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní znamená táto doba spravidla 7 dní. Pracovná neschopnosť je v tejto súvislosti kľúčovým kritériom pre posudzovanie ublíženia na zdraví. Nie je však kritériom jediným ani rozhodujúcim. Nie je nevyhnutné, aby poškodený bol práceneschopný. Pri posudzovaní ublíženia na zdraví majú význam hlavne také skutočnosti ako povaha poruchy zdravia, ako bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavuje, ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť zranenia a jeho intenzita. Rovnako sa zohľadňuje, či a aké lekárske ošetrenie si zranenie vyžaduje a či a do akej miery porucha vyradila z pracovného procesu. Posudzovanie každého prípadu je individuálne a malo by spĺňať podmienku komplexnosti.
Správne závery o tom, akú povahu má ublíženie na zdraví, môže súd urobiť len na podklade lekárskeho nálezu. Pre takáto závery nie je smerodajné, ako sa poškodený po útoku zdravotne cítil. Skutočnosť, že poškodený nerešpektuje nariadenie lekára o práceneschopnosti nemôže mať vplyv na posúdenie povahy zranenia. Pre správne posúdenie konania páchateľa je smerodajná povaha zranenia zistená lekárom. Posúdenie povahy zranenia vyžaduje odborné znalosti a praktické skúsenosti v lekárskom odbore. Preto ani v trestnom konaní pri zisťovaní povahy zranenia nemožno sa riadiť tým ako hodnotil ublíženie na zdraví sám poškodený. Nie je rozhodujúce ako sa poškodený po poranení zdravotne cítil. Pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu, nemožno vychádzať iba z toho, aká ujma na zdravá bola spôsobená. Je potrebné prihliadať aj na okolnosti, za akých došlo k útoku, akým predmetom bolo útočené a aké nebezpečenstvo hrozilo pre napadnutého z útoku
Ak poškodenie na zdraví nemá povahu ublíženia na zdraví konanie vinníka dopravnej nehody bude správny orgán posudzovať ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a nie ako trestný čin ublíženia na zdraví.
Ťažká ujma na zdraví
Ak ste spôsobili účastníkovi cestnej premávky ťažkú ujmu na zdraví prichádza pri určení druhu trestu vyššia horná hranica trestu odňatia slobody. Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie
b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti
c) ochromenie údu
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva
e) poškodenie dôležitého orgánu
f) zohyzdenie
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas (porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného
Smrť
Smrťou sa na účely Trestného zákona rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť). Biologickou smrťou mozgu sa z medicínskeho hľadiska rozumie trvalé a so životom nezlučiteľné poškodenie mozgového tkaniva následkom nedostatku kyslíka ako konečný a nezvratný stav. Podľa rozhodnutia č. 47/1970 ak treba na zistenie príčiny smrti určiť okamih smrti, súd túto okolnosť zisťuje za pomoci znalca lekára. Kritéria smrti neurčuje právny poriadok, ale sú tu rozhodujúce vedecky uznávane medicínske kritériá, ktoré musí znalec vo svojom posudku vysvetliť a v danom prípade odôvodniť ich existenciu. Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy. Po určení smrti lekárom možno na mŕtvom tele vykonať prehliadku mŕtveho tela. Prehliadkou mŕtveho tela sa zisťuje čas a príčina úmrtia. Prehliadku mŕtveho tela vykonáva prehliadajúci lekár. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal metodické usmernenie č. 1/2018 k vykonávaniu prehliadky mŕtveho tela. Prehliadajúci lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela je povinný bezodkladne po vykonaní prehliadky vyplniť List o prehliadke mŕtveho tela a štatistické hlásenie o úmrtí. Pri podozrení, že úmrtie bolo spôsobené trestným činom, samovraždou, alebo ak ide úmrtie cudzieho štátneho príslušníka prehliadajúci lekár oznámi tieto skutočnosti útvaru Policajného zboru.
