Poškodený môže nárok na náhradu škody uplatniť súčasne proti prevádzateľovi i vodičovi motorového vozidla. Ide o prípad pasívnej solidarity, konkrétne o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za tú istú škodu. Spoločnú a nerozlučnú zodpovednosť prevádzateľa a vodiča vyvodila súdna prax. Prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu na základe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov). Vodič motorového vozidla zodpovedá na základe subjektívnej zodpovednosti (zodpovednosť za zavinenie). Okrem toho poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovni.
Prevádzateľ motorového vozidla
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravuje § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. O predpokladoch vzniku tejto zodpovednosti sa dočítate v článku Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je založená na princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, čiže na princípe objektívnej zodpovednosti. Objektívna zodpovednosť plní preventívnu funkciu, pretože prevádzateľa vedie k zvýšenej starostlivosti o stav motorového vozidla, jeho obsluhu a údržbu. Poškodenému umožňuje dosiahnuť rýchlu náhradu škodu. Poškodený nemusí v spore preukazovať zavinené porušenie právnych predpisov prevádzateľom.
Za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. Rovnako zodpovedajú aj iný prevádzatelia dopravných prostriedkov (motorového vozidla, motorového plavidla, lietadla). A to aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody dopravný prostriedok sami neriadili. Za iného prevádzateľa je potrebné považovať toho, kto má právnu a faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom. Spravidla ide vlastníka motorové vozidla. Prevádzateľom sa stane osoba, ktorá na základe kúpnej zmluvy nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu, bez ohľadu na zápis v EV. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla. Zápis v príslušnej evidencii motorových vozidiel je právne irelevantný z hľadiska určenia zodpovednosti. Zápis má iba evidenčný charakter. Má vplyv len na trvania povinného zmluvného poistenia. Prevádzateľ sa nezbaví zodpovednosti ani v prípade, že vedome zverí alebo zapožičia motorové vozidlo inej osobe.
Použitie motorového vozidla bez vedomia prevádzateľa
Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije motorové vozidlo bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Zákon rozlišuje dve možné situácie. Použitie motorového vozidla bez vedomia prevádzateľa a použitie motorového vozidla proti vôli prevádzateľa. O použitie motorového vozidla bez vedomia prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ nevedel o použití motorového vozidla vôbec. Alebo nevedel o tom, že dopravný prostriedok sa použije za okolností, ktoré vo svojich dispozičných pokynoch nepredpokladal. Ide najmä o prípady tzv. čiernych jázd. Napríklad zamestnanec podnikateľa použije v dobe pracovného voľna vozidlo svojho zamestnávateľa na svoju osobnú potrebu v rozpore s jeho pokynmi. Rovnako pôjde o prípad keď maloletý použije vozidlo bez vedomia svojich rodičov. O použitie motorového vozidla proti vôli prevádzateľa ide, ak prevádzateľ použitie motorového vozidla výslovne zakázal (buď všeobecne, alebo určitej osobe), príp. zákaz vyplýva z povahy vec. Ide o prípad keď dôjde k odcudzeniu motorového vozidla z uzamknutej garáže. Ak sú splnené vyššie podmienky, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá namiesto prevádzateľa osoba, ktorá motorové vozidlo použila bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli. Zodpovednosť tretej osoby za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má charakter objektívnej zodpovednosti.
Prevádzateľ zodpovedá spoločne s treťou osobou, ak použitie motorového vozidla svojou nedbalosťou umožnil. V tomto prípade je daná spoločná zodpovednosť prevádzateľa a vodiča motorové vozidla. K naplneniu podmienky nedbanlivosti stačí nevedomá nedbanlivosť. Nedbanlivosť nevedomá predstavuje psychická stav prevádzateľa k zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia motorového vozidla. Nevedomá nedbanlivosť znamená, že prevádzateľ nechcel, aby motorové vozidlo bolo zneužité, a ani nevedel, že zvolený spôsob zabezpečenia umožňuje zneužitie motorového vozidla v čase jeho neprítomnosti, hoci vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie či osobné pomery to vedieť mal a mohol. V žiadnom právnom predpise nie je stanovená povinnosť prevádzateľovi motorového vozidla, ako majú byť kľúče od vozidla zabezpečené. Je treba vychádzať z požiadavky rozumeného prístupu k zabezpečeniu kľúčov od vozidla. V bežných rodinných vzťahoch, kde nie sú dané okolnosti svedčiace o tom, že by k zneužitiu vozidla rodinným príslušníkom mohlo dôjsť, nie je potrebné kľúče od vozidla osobitne zabezpečovať.
Opravovňa motorového vozidla
Ak je motorové vozidlo v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva. Zákon presúva zodpovednosť z prevádzateľa motorového vozidla na prevádzateľa podniku. Okolnosť, či motorové vozidlo prevzala do opravy osoba fyzická alebo právnická nie je rozhodujúca. Zodpovednosť prevádzateľa opravovne je časovo vymedzená od prevzatia motorového vozidla do opravy až do jeho odovzdania prevádzateľovi. Zodpovednosť opravárenského podniku je taktiež zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie.
Vodič motorového vozidla
Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto vozidla nie je vylúčená zodpovednosť vodiča, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o prípad, keď prevádzateľ motorového vozidla a vodič motorového vozidla (škodca) sú dva rozdielne subjekty. Zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu vyplýva zo zodpovednosti za zavinenie. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť vykonané v súlade s právom. K škode spôsobenej dopravnou nehodou dochádza v dôsledku porušenia pravidiel cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky upravuje zákon č. 9/2009 Z. z. cestnej premávke. Príčinou vzniku dopravnej nehody je najmä neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla, nesprávny spôsob jazdy, alebo nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami.
Ide o subjektívnu zodpovednosť. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie škodcu sa predpokladá. Poškodený nemusí preukazovať zavinenie škodcu. Tento predpoklad sa vzťahuje len na nedbanlivostné zavinenie. Prezumpcia zavinenia sa nevzťahuje na úmysel. Úmyselné zavinenie škodcu by musel preukázať poškodený. Vodič motorového vozidla (škodca) sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu. Musí preukázať, že škodu nezavinil. Ide o tzv. exkulpáciu škodcu. V prípade exkulpácie škodcu si poškodený musí znášať škodu zo svojho. Vodič motorového vozidla môže preukázať, že za škodu zodpovedá poškodený účastník cestnej premávky. V akých situáciách prichádza do úvahy zavinenie poškodeného sa dozviete v článku Zavinenie poškodeného.
Zodpovednosť za škodu za zavinenie predpokladá:
a) Porušenie právnej povinnosti
b) Vznik škody
c) Príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) Zavinenie vodiča motorového vozidla
Zamestnávateľ ako zodpovedná osoba