Pri spolu zavinení poškodeného je potrebné posúdiť prípadné zavinenie vodiča (vinníka dopravnej nehody). Zavineniu poškodeného sa osobitne venujeme v článku Zavinenie poškodeného, forma zavinenia a aplikačná prax súdov. Z hľadiska posudzovania zavinenia vodiča  pri spolu zavinení poškodeného dávame do pozornosti tzv. princíp obmedzenej dôvery. Ide o osobitný princíp v cestnej doprave, ktorý zohľadňuje špecifiká právnej úpravy cestnej premávky. Uplatňuje sa na území SR ako aj v iných krajinách Európy. Princíp obmedzenej dôvery znamená, že vodič ako účastník cestnej premávky môže spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržovať pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak. Uvedený princíp v praxi napríklad znamená, že vodič idúci vo svojom jazdnom pruhu, oprávnene spolieha, že iný účastník cestnej premávky, ktorý chce ísť v protismere, zvolí opačný jazdný pruh. Ak by platil absolútny princíp dôvery v doprave, znamenalo by to teoreticky to, že vodič idúci vo svojom jazdnom pruhu vôbec nemusí brať ohľady na iného účastníka cestnej premávky idúceho v protismere a môže ho ohroziť, nakoľko porušuje pravidlá cestnej premávky. Takýto záver je absurdný.

Princíp obmedzenej dôvery určuje, aby aj vodič rešpektujúci dopravné predpisy adekvátne reagoval na porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka cestnej premávky, ktoré vníma. A to tak, aby minimalizoval, prípadne sa úplne vyhol kolíznej situácii. Kolíznej situácii sa môže vyhnúť tak, že spomalí, zastaví vozidlo, či inak reaguje na porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany iných účastníkov. Práve z tohto dôvodu možno hovoriť o obmedzenom princípe dôvery. Obmedzenie môže vyplynúť z konkrétnej kolíznej dopravnej situácie, na ktorú je povinnosť reagovať. Konanie poškodeného, ktoré je zjavne v rozpore s pravidlami cestnej premávky (napr. prekročená rýchlosť, alkohol) automaticky nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorý sám porušuje pravidlá cestnej premávky. Princíp obmedzenej dôvery znamená napr. povinnosť vodiča jazdiaceho po vedľajšej ceste predvídať, že vodič idúci po hlavnej ceste môže ísť vyššou ako dovolenou rýchlosťou. A toto  by mal brať do úvahy pri vyhodnocovaní opatrení, ktoré treba vykonať pred vjazdom na hlavnú cestu.

Dôležitým stanoviskom k princípu obmedzenej dôvery je i uznesenie  Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tz 182/200158. Podľa predmetného rozhodnutia hranice okolností, ktoré vodič môže či nemôže predvídať nie je možné vymedzovať v hypotetickej rovine.  Je potrebné vychádzať vždy z existujúcich objektívnych okolností dopravnej situácie. Dopravnú situáciu charakterizujú rôzne faktory ako určité miesto, charakter komunikácie a jej technický stav, správanie sa ostatných účastníkov cestnej premávky. Rovnako dôležité sú poveternostné podmienky, náhodný výskyt lesnej zveri a pod. Tieto okolnosti vníma  vodič  svojimi  zmyslami  a  vyhodnocuje ich v závislosti od svojich subjektívnych dispozícií či vodičských schopností. Z toho vyplýva, že u nedbanlivostného zavinenia sa okrem miery povinnej opatrnosti prihliada i na jej subjektívne vymedzenie (miera opatrnosti, ktorú je možné vynaložiť v konkrétnom prípade).

Neprimeraná rýchlosť (hlavná cesta) a nedanie prednosti v jazde

Obvinený bol okresným súdom uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Trestného činu sa dopustil tým, že ako motocyklista v obci išiel na motocykli nedovolenou rýchlosťou 86 až 97 km/hod. Následne v križovatke s vedľajšou cestou zavinil stret s motorovým vozidlom, ktoré vchádzalo na hlavnú cestu z vedľajšej cesty. Pri dopravnej nehode bola ťažko zranená spolujazdkyňa na motocykli, ktorá na následky zranení zomrela. Krajský súd skonštatoval spolu zavinenie vodiča motorového vozidla, ktoré vchádzalo z vedľajšej cesty na hlavnú cestu. Dôvodom spolu zavinenia  bolo nedanie prednosti motocykli jazdiacemu po hlavnej ceste. Generálna prokuratúra ČR podala v neprospech obvineného dovolanie na Najvyšší súd ČR. Argumentovala tým, že pokiaľ by motocyklista išiel maximálne povolenou rýchlosťou 50 km/hod nedošlo by vôbec k stretu s motorovým vozidlom.  Za zásadnú príčinu dopravnej nehody považovala neprimeranú rýchlosť motocyklistu, ktorý prekročil povolenú rýchlosť.

Najvyšší súd ČR rozhodol v danej veci uznesením zo dňa 20.10.2004, spisová značka 5 Tdo 1173/2004. Uviedol, kedy sa účastník cestnej premávky nemôže dovolávať princípu obmedzenej dôvery. Najvyšší súd ČR zdôraznil rozhodujúce skutkové zistenia.  Obvinený motocyklista jazdil bezprostredne pred nehodu v obci na motocykli rýchlosťou 86 až 97 km/hod. Vodič motorového vozidla sa rozhodoval, či vojde na hlavnú cestu v čase 4,4 až 4,8 sekundy pred stretom,  keď motocyklista bol vzdialený od miesta stretu 98 až 126 metrov. Pokiaľ by motocyklista išiel najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km/hod, prišiel by do miesta stretu asi 2,5 až 4,5 sekundy potom, čo by týmto miestom prešiel vodič motorového vozidla. Najvyšší súd ČR skonštatoval, že zásadnou a jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konania motocyklistu. Pokiaľ by motocyklista išiel povolenou rýchlosťou mohol vodič z vedľajšej cesty vojsť na hlavnú cestu bez porušenia pravidiel cestnej premávky. Bez toho aby došlo k dopravnej nehode.

Najvyšší súd ČR konštatoval, že pokiaľ vodič idúci po hlavnej ceste ide rýchlosťou povolenou, resp. primeranou a vodič idúci po vedľajšej ceste mu nedá prednosť v jazde, je v obvyklých prípadoch zodpovednosť na vodičovi, ktorý vošiel do križovatky po vedľajšej ceste. Pokiaľ však vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá výrazne presahuje maximálne povolenú rýchlosť a vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ešte nemá dôvod predpokladať také prekročenie rýchlosti, za prípadnú kolíziu musí niesť zodpovednosť vodič idúci po hlavnej ceste. Najvyšší súd ČR ďalej konštatoval, že nie je spravodlivé požadovať od účastníka cestnej premávky, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto premávky inými účastníkmi a aby tomu prispôsobil svoje konanie. Naopak, ak nie je z okolností, ktoré mal a mohol účastník cestnej premávky bežne vnímať či predvídať, zrejmé, že iný účastník tej istej premávky porušil svoje povinnosti, je oprávnený očakávať  od ostatných účastníkov cestnej premávky dodržiavanie stanovených pravidiel. Účastník cestnej premávky, ktorý porušil pravidlá tejto premávky, potom na druhej strane nemôže očakávať dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, pokiaľ im to znemožnil s ohľadom na charakter a závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej premávky.

Smrť dieťaťa pri cúvaní (princíp obmedzenej dôvery)

Ústavný súd ČR 2065/15 z 31.5.2016 posudzoval ústavnú sťažnosť vodiča motorového vozidla. Ten namietal svoju trestnú zodpovednosť za usmrtenie 1 ročného dieťaťa pri cúvaní v čase keď bolo pod dohľadom dvoch dospelých osôb. Odsúdený namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces a podal ústavnú sťažnosť. Domnieval sa, že pri cúvaní maximálne zachoval mieru opatrnosti. Ústavný súd uznal ústavnú sťažnosť za dôvodnú. 

Trestná zodpovednosť je založená na zásade zodpovednosti za zavinenie. To znamená, že bez zavinenia niet trestného činu (nullum crimen sine culpa). Podmienkou trestnej zodpovednosti je naplnenie skutkovej podstaty trestného činu súčasťou ktorej musí byť vždy zavinenie. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu či nedbanlivosti. V prípade usmrtenia z nedbanlivosti musia orgány činné v trestnom konaní preukázať zavinenie  vo forme vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. Pri posúdení, či bol čin spáchaný z nedbanlivosti je potrebné zistiť, či obvinený zachoval (zanedbal) potrebnú mieru opatrnosti.  Tá je kritériom nedbanlivosti v oboch jej formách. Zanedbanie miery opatrnosti treba vyvodzovať z konkrétnych skutkových okolností. Pokiaľ došlo k škodlivému následku neznamená to automaticky, že potrebná miera opatrnosti musela byť nutne zanedbaná.

Mieru opatrnosti určuje objektívne a subjektívne hľadisko pri predvídaní ohrozenia (porušenia) záujmu chráneného Trestným zákonom. Objektívne hľadisko miery opatrnosti je upravené dopravnými  predpismi na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Napríklad pôjde o bezpečné cúvanie pomocou poučenej osoby. Objektívne hľadisko samo o sebe nepostačuje aby mohla byť založená trestná zodpovednosť páchateľa. Predpokladom zavinenia vo forme nedbanlivosti je súčasná možnosť a schopnosť konkrétneho páchateľa predvídať vznik trestnoprávneho následku(napr. usmrtenie, ublíženie na zdraví). Tým je vymedzené subjektívne hľadisko miery opatrnosti. O zavinenie z nedbanlivosti pôjde vtedy keď povinnosť (objektívne hľadisko) a možnosť a schopnosť (subjektívne hľadisko) predvídať ohrozenie (porušenie) chráneného záujmu sú dané súčasne. Nedostatok jednej zložky znamená, že uvedený čin obvineného je nezavineným činom.

Ústavný súd pri posúdení trestnej zodpovednosti vodiča vychádzal z princípu obmedzenej dôvery. Ústavný súd zdôraznil, že jednoročné dieťa nemôže byť vzhľadom k svojmu veku účastníkom premávky na pozemnej komunikácii, pokiaľ nie je jeho bezpečnosť zaistená inou sobou. Táto osoba má povinnosť učiniť také opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky. Vodič motorového vozidla môže v súlade s princípom tzv. obmedzenej dôvery spoliehať na to, že dospelé osoby dohliadajúce nad jednoročným dieťaťom v priestoru parkoviska, zabránia dieťaťu samostatný nekontrolovaný pohyb a vbehnutie do jazdnej dráhy vozidla, pokiaľ z konkrétnych okolnosti nevyplýva opak. To isté platí i pre pohyb s vozidlom v obytnej zóne, kde síce sú povolené hry detí. Avšak ani tu nie je možné očakávať samostatný pohyb dohliadaných detí. Treba vždy posúdiť konkrétne okolnosti vzniku dopravnej nehody. Podľa názoru Ústavného súdu ĆR nie je možné len na základe skutočnosti, že dve dospelé osoby dohliadajúce nad dieťaťom spolu hovoria, prijať záver, že tretia osoba musí automaticky predvídať, že nevenujú dostatočnú pozornosť tomuto dieťaťu. Od vodiča motorového vozidla nie je možné požadovať aby predvídal, že tieto osoby stratia kontrolu nad pohybom dieťaťa len preto, že sa bavia v blízkosti miesta cúvania.

Podľa názoru Ústavného súdu  vodič  motorového vozidla  nemohol predvídať stret automobilu s maloletým dieťaťom a jeho usmrtenie. K odbehnutiu dieťaťa a jeho stretu s vozidlom došlo za okolností, ktoré vodič nemohol predpokladať. I keby len na základe prítomnosti dieťaťa na parkovisku mohol predvídať, že sa dieťa môže náhle ocitnúť  v dráhe jeho cúvania  a že ho nemusí vidieť, mal podľa Ústavného súdu primeraný dôvod spoliehať sa na to, že ho nezrazí. Za neprimerané nie je možné považovať, pokaľ sa vodič spoliehal na to, že ženy dohliadajúce na dieťa budú mať dieťa naďalej pod kontrolou a nedovolia mu vstúpiť do jazdnej dráhy cúvajúceho vozidla. Samotná skutočnosť, že vodič spozoroval, že sa ženy spolu rozprávajú nič nemení na tomto záveru.

Ústavný súd konštatoval, že nie je možné paušálne odvodiť povinnosť vodiča cúvajúceho v obytnej zóne zaistiť si cúvanie pomocou spôsobilé a náležité poučenej osoby. Pokiaľ nemá dôvod domnievať sa, že by pri cúvaní mohol ohroziť osoby, ktoré sa nachádzajú na pozemnej komunikácii. Takáto povinnosť by bola zjavne neprimeraná a z hľadiska praktického života nesplniteľná.

The post Princíp obmedzenej dôvery v cestnej premávke  (zodpovednosť za dopravnú nehodu) appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Priestupok je zavinené konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti a je ako priestupok uvedené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone. Toto protiprávne konanie možno posudzovať za priestupok, ak nepôjde o iný správny delikt podľa osobitného predpisu alebo o trestný čin. Protiprávne konanie nemožno podradiť pod priestupok, ak ide o iný správny delikt alebo o trestný čin. Tým istým a jedným skutkom nemožno spáchať súčasne dva rôzne delikty. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Priestupok sa musí prejednať najneskôr do 2 rokoch od spáchania priestupku. Po uplynutí dvoch rokov od jeho spáchania zaniká zo zákona zodpovednosť za priestupok. 

Priestupok proti bezpečnosti plynulosti cestnej premávky

Jednotlivé priestupky sú upravené v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Patria sem napr. priestupky proti občianskemu spolužitiu, priestupky na úseku podnikania, priestupky proti majetku, priestupky proti verejnému poriadku. Osobitnou kategóriou priestupkov sú dopravné priestupky. Ide o tzv. priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Konkrétne skutkové podstaty dopravných priestupkov sú uvedené v zákone o priestupkoch. Dopravným priestupkom je napr. vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia, pod vplyvom alkoholu, prekročenie maximálne povolenej rýchlosti. 

Nie každý dopravný priestupok musí mať za následok vznik škody. Dopravný priestupok spácha aj osoba, ktorá poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Za tento dopravný priestupok s následkom škody možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur. Za uvedený dopravný priestupok možno uložiť aj zákaz činnosti do troch rokov. V blokovom konaní alebo rozkazom konaní za tento priestupok možno uložiť pokutu do 650 eur. Sankcia je právnym následkom spáchania priestupku. Páchateľovi priestupku spôsobuje určitú umu a zároveň vyslovuje morálne odsúdenie jeho priestupku.

Blokové konanie

 Blokové konanie je zjednodušená forma konania o priestupku. Blokové konanie sa využíva pri menej závažných priestupkoch. Umožňuje vybaviť priestupky podsadne rýchlejšie a neformálnejšie. V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh. Blokové konanie vykoná príslušný orgán na mieste zistenia dopravného priestupku. Za dopravný priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Páchateľ priestupku nemá povinnosť zaplatiť pokutu. Ak páchateľ priestupku nie je ochotný zaplatiť pokutu, prejedná sa dopravný priestupok v správnom konaní. V priestupkovom konaní môže byť uložená pokuta vyššia ako mala byť pôvodne uložená v blokovom konaní.

Pokutu v blokovom konaní možno zaplatiť okamžite po zistení priestupku alebo aj neskôr. Ak páchateľ uhradí pokutu priamo na mieste, správny orgán mu vydá pokutový blok. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta uložená. Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Tento blok obsahuje poučenie o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Podpisom pokutového bloku bloková pokuta nadobúda právoplatnosť. Po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie pokuty sa bloková pokuta stáva vykonateľná. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste je exekučným titulom v blokovom konaní. V prípade jeho neuhradenia sa postupuje na právne oddelenie dopravného inšpektorátu. Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie o priestupku v blokovom konaní však možno preskúmať súdom.

Niektoré dopravné priestupky možno vybaviť aj napomenutím. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. Dopravný priestupok, za ktorý možno uložiť zákaz činnosti (dopravný priestupok s následkom škody) nemožno vybaviť napomenutím.

Rozkazné konanie

Na prejednanie skutku v rozkaznom konaní sa nevyžaduje súhlas obvineného z priestupku. Výsledkom rozkazného konania je rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Jedinou sankciou rovnako ako pri blokovom konaní je uloženie pokuty. V rozkaze nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu škody spôsobenej priestupkom. Rozkaz sa oznamuje vždy písomne a má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku. Účastník konania môže podať opravný prostriedok, ktorý sa označuje pojmom odpor. Odpor sa podáva v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Pri včas nepodanom odpore, rozkaz o uložení sankcie za priestupok nadobúda účinky právoplatného rozhodnutia. Pri podaní odporu sa zruší rozkaz, nariadi sa ústne pojednávanie a vydá sa rozhodnutie vo veci samej. V rozkaznom konaní nie je možné prejednať priestupok mladistvého ani priestupok, ktorý možno prejednať iba na návrh.

Náhrada škody spôsobená dopravným priestupkom

Dôležitým znakom priestupkového konania je náhrada škody. Jedným z kritérií na odlíšenie priestupku a trestného činu je výška majetkovej škody. Trestným činom je skutok, ktorým bola spôsobená majetková škoda väčšia ako 266 eur. Protiprávne konanie, pri ktorom vznikla menšia škoda na majetku, je priestupkom. Škoda, ktorú možno vyjadriť v peniazoch je označovaná ako majetková škoda. Pri dopravnom priestupku môže dôjsť aj k ublíženiu na zdraví účastníka cestnej premávky. Rozdiel medzi trestným činom ublíženia na zdraví a priestupkom bude spočívať najmä v závažnosti zranenia a dĺžky liečenia zraneného. Ak pracovná neschopnosť bude trvať kratšie ako 7 dní nepôjde o trestný čin ublíženia na zdraví, ale o priestupok.

Poškodený sa môže v priestupkovom konaní aktívne domáhať náhrady spôsobenej škody. Poškodený sa stáva účastníkom konania o  priestupku len v obmedzenom rozsahu.  Rozsah je daný prejednávaním náhrady škody spôsobenej priestupkom. Konanie o náhrade škody je označované ako tzv. adhézne konanie. Nárok na náhradu škody je možné uplatniť v štádiu objasňovania dopravného prostriedku. Náhradou škody sa správny orgán nezaoberá automaticky ex offo, ale na návrh poškodeného. Z návrhu poškodeného musí byť  zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške uplatňuje nárok na náhradu škody. Poškodený ako účastník konania má právo zúčastniť sa ústneho pojednávania. Rovnako má právo navrhovať dôkazy, ktoré sa týkajú zistenia škody a jej výšky.

Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v konaní o priestupku, správny orgán pôsobí na to, aby bola škoda dobrovoľne nahradená. Škoda spôsobená dopravným priestupkom musí byť spoľahlivo zistená. Škoda je spoľahlivo zistená najmä vypracovaním znaleckého posudku, ktorý predkladá poškodený. Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola nahradená dobrovoľne ,správny orgán uloží páchateľovi priestupku povinnosť nahradiť škodu. Správny orgán vo výroku rozhodnutia o priestupku musí presne označiť poškodeného a peňažnú sumu, ktorú priznal poškodenému ako náhradu škody. Výrok rozhodnutia obsahuje aj lehotu v ktorej má obvinený z priestupku nahradiť škodu. Poškodený má právo podať odvolanie voči tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka n áhrady škody. Ak správny orgán nerozhodne o náhrade škody odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody na súd, alebo iný príslušný orgán. Rozhodnutie o náhrade škody je možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie.

Poškodený si môže uplatniť náhradu škodu nielen voči páchateľovi dopravného priestupku. Poškodený sa môže s nárok na náhradu škody obrátiť na poisťovňu, v ktorej bolo poistené motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda. Škoda spôsobená dopravným priestupkom je hradená z povinného zmluvného poistenia. O tom voči komu si môže poškodený uplatniť náhradu škody sa dozviete v článku Koho žalovať za škodu spôsobenú dopravnou nehodou ?

The post Dopravný priestupok a vzniknutá škoda appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby mladšie ako desať rokov smú jazdiť po chodníku. Cyklisti smú jazdiť len jednotlivo za sebou. To neplatí pri jazde po cestičke pre cyklistov, kde smú jazdiť dvaja cyklisti vedľa seba. V takomto prípade cyklisti nesmú obmedziť a ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.

Cyklista nesmie jazdiť bez držania riadidiel ani držať sa iného vozidla. Cyklista nesmie viesť počas jazdy druhý bicykel, ručný vozík, psa ani iné zviera. Cyklista nesmie voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie bicykla alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky. Pri jazde musí mať cyklista nohy na pedáloch. To neplatí, ak ide o bicykel, ktorého pohon nezabezpečujú pedále. Za zníženej viditeľnosti musí mať cyklista jazdiaci po okraji vozovky na sebe viditeľné reflexné prvky.

Na jednomiestnom bicykli nie je dovolená jazda viacerým osobám. Osoba staršia ako 15 rokov môže viezť osobu mladšiu ako 10 rokov a) na pomocnom sedadle na prepravu dieťaťa s pevnými opierkami na nohy, b) v prívesnom vozíku určenom na prepravu detí a c) na detskom bicykli pevne spojeným tyčou s vodiacim bicyklom.

Osoba mladšia ako 10 rokov smie na ceste jazdiť na bicykli pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov. Táto osoba musí byť dostatočne spôsobilá, aby na ňu riadne dozerala. Dozerajúca osoba zodpovedá za dodržiavanie povinností podľa zákona o cestnej premávke. Toto obmedzenie týkajúce sa dohľadu neplatí ak pôjde o cestičku pre cyklistov, poľnú cestu, lesnú cestu alebo obytnú zónu.

Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici. Cyklista je povinný pritom  dbať na zvýšenú opatrnosť. To neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava.

Ak je zriadená cestička pre chodcov a cyklistov označená dopravnou značkou, cyklista nesmie ohroziť chodca. Ak cestička má oddelené pruhy pre chodcov a cyklistov, sú chodci a cyklisti povinní použiť len pruh pre nich určený. To neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, pri vchádzaní na cestičku pre chodcov a cyklistov a vychádzaní z nej. Pritom sa nesmú vzájomne ohroziť. Cestičku pre cyklistov môže použiť aj osoba na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo na obdobnom športovom vybavení. Podmienkou je, že nesmie obmedziť alebo ohroziť cyklistov.

Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo. Cyklista je povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Ak je cyklistom osoba mladšia ako 15 rokov, táto povinnosť sa vzťahuje aj na jazdu v obci.

Zavinená účasť cyklistu na dopravnej nehode

Porušovanie pravidiel cestnej premávky zo strany chodcov zvyšuje dopravnú nehodovosť. Dopravné nehody neraz končia s tragickým koncom cyklistu. Podľa štatistiky polície len v roku 2016 bolo na Slovensku usmrtených 12 cyklistov. Nehovoriac o počte cyklistov, ktorí sú ťažko zranení v cestnej premávke.  Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Z uvedeného dôvodu poisťovne preverujú, či sa na dopravnej nehode nepodieľal aj cyklista. Ak by aj cyklista porušil pravidlá cestnej premávky a v dôsledku toho utrpel zranenia, poisťovňa je oprávnená znížiť poistné plnenie.

The post Cyklista ako účastník cestnej premávky appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Na účely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa chodcom rozumie účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. Chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm. Chodcom sa rozumie aj osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím. Chodcom je aj osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel. Chodcom sa stávate i v prípade, že vediete zviera.

Osobitné pravidlá cestnej premávky pre chodca

Pre chodca platia osobitné pravidlá cestnej premávky.Chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici. Tam, kde nie je krajnica alebo je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol ohroziť premávku na chodníku alebo na krajnici. Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú zásadne používať chodník. To neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak. Neplatí to ani v prípade ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím. V zóne s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a v zóne s plateným alebo regulovaným státím je však na chodníku povolené zastavenie alebo státie bicykla a motocykla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.

Chodci smú ísť po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba. Nesmú ale ohroziť alebo obmedziť cestnú premávku najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky.To neplatí pre osoby na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo na obdobnom športovom vybavení. Tieto osoby sa môžu pohybovať len v rade za sebou. Za zníženej viditeľnosti musí mať chodec idúci po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky. Osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa pohybuje pomocou vozíka, smie používať ktorýkoľvek okraj vozovky. Ak použije chodník, nesmie prekročiť rýchlosť chôdze.

Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo na obdobnom športovom vybavení, smie používať pravú stranu chodníka. Nesmie pritom ohroziť ani obmedziť ostatné osoby používajúce chodník. Osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, smie použiť chodník, ak neohrozí ani neobmedzí chodcov. Inak musí použiť pravú krajnicu alebo pravý okraj vozovky. Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde  je povinná sledovať situáciu v cestnej premávke a nesmie ohrozovať alebo obmedzovať iných účastníkov cestnej premávky. Ak je dopravnou značkou určená cestička pre osoby pohybujúce sa na športovom vybavení, tieto osoby sú povinné takúto cestičku použiť.

Prechod cez priechod pre chodcov a mimo neho

Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy. Ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd. Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Túto povinnosť je chodec povinný dodržiavať aj pri použití priechodu pre chodcov. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané.

Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Len čo vstúpi chodec na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

Organizovaný útvar chodcov

Pre organizovaný útvar chodcov (útvar ozbrojených síl, útvar školskej mládeže, pre sprievod,) primerane platia práva a povinnosti vodičov podľa zákona o cestnej premávke. Za zníženej viditeľnosti musí byť organizovaný útvar chodcov označený vpredu po oboch stranách neoslňujúcim bielym svetlom. Vzadu musí byť označený takisto po oboch stranách červeným svetlom. Vedúci útvaru chodcov a chodci idúci v poslednom rade v smere chôdze musia mať mimo obce za zníženej viditeľnosti oblečený reflexný bezpečnostný odev. Za dodržiavanie týchto povinností  zodpovedá vedúci útvaru. Vedúcim útvaru  môže byť len osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je na to dostatočne spôsobilá. Organizovaný útvar chodcov idúci najviac v dvojstupe smie ísť po chodníku, a to vpravo. Pre organizovanú skupinu detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, platia ustanovenia o chodcoch.

Zavinená účasť chodca na dopravnej nehode

Porušovanie pravidiel cestnej premávky zo strany chodcov zvyšuje dopravnú nehodovosť. Dopravné nehody neraz končia s tragickým koncom chodca. Podľa štatistiky polície len v roku 2016 bolo na Slovensku usmrtených 71 chodcov. Nehovoriac o počte chodcov, ktorí sú ťažko zranení v cestnej premávke. Z toho vo viac ako v 50% prípadov dochádza k úmrtiu chodcov v dôsledku zavinenia chodca. Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Z uvedeného dôvodu poisťovne preverujú, či sa na dopravnej nehode nepodieľal aj chodec. Ak by aj chodec porušil pravidlá cestnej premávky a v dôsledku toho utrpel zranenia, poisťovňa je oprávnená znížiť poistné plnenie.

The post Chodec ako účastník cestnej premávky appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo a zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

Účastník dopravnej nehody (každá osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode) je pod hrozbou sankcie povinný:

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy. Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia.

Účastník škodovej udalosti

Účastník škodovej udalosti (osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti) je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu

The post Povinnosti účastníka dopravnej nehody appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (3.990 €).

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť (uvedené v nižšom odseku) ak

a) nie je splnená niektorá z povinností účastníka škodovej udalosti

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia 

Povinnosti účastníka dopravnej nehody

Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel verejnej dopravy osôb

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotne škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá. Pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy. Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia.

Škodová udalosť

Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely zákona o cestnej premávke nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. V prípade, že sa jedná o škodovú udalosť je jedným z obligatórnych znakov to, že účastníci sa dohodnú na zavinení.  Policajt neskúma a ani neurčuje príčiny vzniku škodovej udalosti, ale iba rieši v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch porušenie zákona, ktoré pri preverení zistí.

Povinnosti účastníka škodovej udalosti

Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti a poskytnúť údaje o poistení vozidla. Zároveň je povinný vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody. Ďalej je povinný zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody.

Privolať alebo neprivolať políciu ?

Základný rozdiel medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou spočíva v tom, že škodovú udalosť netreba nahlásiť polícii. Polícia nie je povinná objasňovať každú udalosť v cestnej premávke. Účelom je odbremeniť nielen políciu ale i samotných účastníkov cestnej premávky od zdĺhavého vyšetrovania menej závažných škôd. Účastníci cestnej premávky by mali mať záujem vyriešiť vzniknutú situáciu bez asistencie polície.  

V prípade škodovej udalosti účastníci cestnej premávky vlastnoručne podpíšu správu o nehode. Podstatou správy o nehode je dohoda  o zavinení škodovej udalosti. Správu o nehode je možné stiahnuť si aj na web stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Ministerstvo vnútra zverejnilo na svoje webstránke odporúčanie ako správne vyplniť správu u nehode. Zo správy o nehode by mali byť zrejmé najmä údaje, akými sú účastníci škodovej udalosti, zúčastnené vozidlá, poistenie vozidiel uvedením poisťovateľa a čísla poistnej zmluvy. V správe o nehode je potrebné uviesť aj okolnosti vzniku škodovej udalosti, nákres nehody v čase stretu vozidiel, rozsah náhrady škody a označenie svedkov. Správa o nehode zabezpečuje poškodenému jednoduchší prístup k odškodneniu. Spísaním správy o nehode účastníci škodovej udalosti ušetria čas. Nemusia čakať na príchod polície. Dotknuté strany môžu plynule pokračovať ďalej v jazde bez toho aby sa zdržiavali objasňovaním priestupku políciou. Osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vyhne prípadnej zodpovednosti za spáchanie priestupku.

Ak pri udalosti v cestnej premávke došlo k zraneniu osoby je potrebné vždy privolať políciu. Nie je dôležité, či ide o jednorazové ošetrenie, ľahké alebo ťažké zranenie. Pri pochybnostiach či ide o škodovú udalosť alebo dopravnú nehodu (najmä pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody) môžu účastníci cestnej premávky preventívne privolať políciu. Pokiaľ výška hmotnej škody odhadnutá policajtom zrejme nepresahuje zákonom uvedenú výšku a účastníci škodovej udalosti si splnili svoje povinnosti a dohodli sa na zavinení, polícia kvalifikuje udalosť v cestnej premávke ako škodovú udalosť. V takomto prípade príslušné orgány Policajného zboru neobjasňujú škodovú udalosť. Polícia nezačne konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Dodatočne oznámená škodová udalosť so zranením

V niektorých prípadoch vznikne potreba oznámiť udalosť v cestnej premávke dodatočne polícii. Spravidla pôjde o prípad, keď na miesto škodovej nehody nebola privolaná lekárska služba prvej pomoci. Následne poškodený účastník škodovej udalosti začne neskôr pociťovať bolesti, prípadne mať iné zdravotné ťažkosti akéhokoľvek druhu. V takomto prípade je potrebné aby poškodený vyhľadal odbornú lekársku pomoc. Odporúčame, aby zranený účastník škodovej udalosti dodatočne oznámil polícii udalosť v cestnej premávke, pri ktorej došlo k jeho zraneniu. Zranený by mal súčasne predložiť polícii aj lekársku správu zo svojho ošetrenia. Ak polícia bola prítomná priamo na mieste vzniku škodovej udalosti je potrebné požiadať políciu, aby prekvalifikovala škodovú udalosť na dopravnú nehodu. V závislosti od doby trvania pracovnej neschopnosti zraneného účastníka cestnej premávky orgány činné v trestnom konaní začnú buď priestupkové konanie alebo trestné konanie pre trestný čin ublíženia na zdraví. Rozhodnutie o priestupku, prípadne rozhodnutie vydané v trestnom konaní poslúži ako právny základ pri uplatňovaní náhrady škody na zdraví. Poškodený bude môcť preukázať príčinnú súvislosti medzi zraneniami a prevádzkou motorového vozidla. V prípade, že polícia odmietne pre kvalifikovať škodovú udalosť na dopravnú nehodu je možné domáhať sa, že pri škodovej udalosti došlo k zraneniu, formou protestu prokurátora.

Uplatnenie náhrady škody v poisťovni

Neprivolaním polície v prípade škodovej udalosti sa zodpovedná osoba zbaví síce priestupkovej zodpovednosti avšak nezbavuje sa svojej zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla. Škodová udalosť je totiž skutočnosťou, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na poistné plnenie od poisťovne. Zodpovedná osoba (poistený) je povinná písomne oznámiť vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR. Ak škodová udalosť vznikla mimo územia SR, zodpovedná osoba je povinná si splniť svoju zákonnú povinnosť voči poisťovni do 30 dní po jej vzniku. Poškodený si môže uplatniť vzniknutú škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený je povinný uplatnený nárok dôveryhodne preukázať. Preto odporúčame poškodenému okrem spísania správy o nehode podrobne zdokumentovať na mieste škodovej udalosti rozsah náhrady škody vrátane postavenia vozidiel fotografiami. Poškodený následne zašle zhotovenú fotodokumentáciu škodovej udalosti spoločne so správou o nehode poisťovni zodpovednej osoby.

The post Dopravná nehoda versus škodová udalosť appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.