Poškodený a jeho legálna definícia
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Legálna definícia poškodeného je postavená na pojme škoda. Viac o škode podľa Trestného zákona sa dočítate v článku Škoda ako majetkový následok trestného činu a jej kategorizácia. V trestnom konaní je možné rozlišovať dve kategórie poškodených. Prvou kategóriou sú poškodení, ktorí majú právo na náhradu škody. Tejto kategórie poškodených prináležia aj procesná práva. Druhú kategóriu tvoria poškodení, ktorí nemajú nárok na náhradu škody. Majú len tzv. procesné práva. Pôjde o poškodených, ktorí vôbec neuplatnili nárok na náhradu škody. Alebo môže ísť o poškodených, ktorí neuplatnili svoj nárok na náhradu škody včas a riadne. A v neposlednom rade pôjde o poškodených, ktorým bola už uhradená spôsobená škoda. Poškodeným môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát.V pozícii poškodeného sa môže ocitnúť aj účastník cestnej premávky, ktorý utrpel ublíženie na zdraví pri dopravnej nehode. Poškodený má v trestnom konaní postavenie strany trestného konania. Poškodený ako subjekt, ktorého záujmy sú priamo dotknuté trestným činom spravidla oznamuje spáchanie trestného činu.Toto právo samozrejme prináleží aj iným osobám, ktoré sa o trestnom čin dozvedeli.
Poučovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní
Základným predpokladom, aby poškodený mohol vykonávať svoje práva je jeho vedomosť o možnosti ich uplatnenia. Orgány činné v trestnom konaní sú povinní pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť mu informácie o jeho právach v trestnom konaní. Prvým kontaktom sa rozumie najneskôr prvý výsluch poškodeného po začatí trestného stíhania. Ďalej ho musia informovať o organizáciách na pomoc poškodeným. Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného poučiť o jeho právach a poskytnúť mu plnú možnosť ich uplatniť. Ide o právo poškodeného byť poučený o svojich práva, ktoré má v trestnom konaní. Poučovacia povinnosť sa môže týkať výlučne procesných práv poškodeného. Toto právo nezabezpečuje poškodenému byť informovaný o iných právach, ktoré nesúvisia s trestným konaním. Poškodený nemôže byť poučený o hmotných právach vyplývajúcich zo s pôsobenia škody podľa hmotných predpisov. Orgány činné v trestnom konaní nemôžu poučiť poškodeného aké nároky si môže uplatniť z ublíženia na zdraví. Nemôžu ho informovať ani o tom ako si môže uplatniť jednotlivé nároky zo škody na zdraví. Ak poškodený nie je dostatočne procesne poučený, ide o chybu konania, ale nie natoľko závažnú aby ovplyvnila vyhlásený rozsudok.
Procesné práva poškodeného v trestnom konaní
Poškodenému je v trestnom konaní priznaný určitý rozsah procesných práv, ktoré si môže uplatniť. Poškodený má možnosť aktívne vystupovať v trestnom konaní. Právu poškodeného uplatniť náhradu škody v trestnom konaní sa venujeme osobitne v článku Náhrada škody v trestnom konaní.
Poškodený má právo v trestnom konaní
▪ byť upovedomený o začatí trestného stíhania
▪ vyjadriť sa, či súhlasí s trestným stíhaním v prípadoch uvedených v Trestnom poriadku
▪ uplatniť nárok na náhradu škody; Navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil trestným činom. Návrh treba urobiť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Musí byť z neho zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Takýto návrh však nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom konaní alebo inom konaní
▪ navrhnúť zaistenie svojho nároku na náhradu škody na majetku obvineného, ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku na náhradu škody bude marené alebo sťažované
▪ uplatňovať konkrétne návrhy na účel uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným
▪ byť upovedomený o vznesení obvinenia a o podaní obžaloby
▪ robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie
▪ predkladať dôkazy a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
▪ nazerať do spisu. Preštudovať spisy a podať návrh na doplnenie vyšetrovania,
▪ zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
▪ predniesť záverečnú reč
▪ na doručenie rozsudku, ak uplatnil nárok na náhradu škody v súlade so zákonom
▪ podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom
▪ ak mu bol aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, aby mu odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, nahradil trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. A v prípade, že mu nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti, navrhnúť súdu, aby uložil odsúdenému povinnosť nahradiť‘ celé trovy súvisiace s jeho účasťou v trestnom konaní alebo ich časť
▪ kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky v postupe vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ
▪ vysloviť súhlas so schválením zmieru
▪ v prípade, že mu podľa zistenia orgánu činného v trestnom konaní hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, žiadať v prípravnom konaní prokurátora a v konaní pre súdom súd, aby bol informovaný o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby alebo o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody
▪ v prípade, že mu bola v dôsledku úmyselného násilného trestného činu spôsobená škoda na zdraví, požiadať o odškodnenie za podmienok uvedených v zákone č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení
Vzdanie sa procesných práv poškodeného
Poškodený môže od výkonu svojich práv v trestnom konaní upustiť. Nie je ho možné k ich výkonu žiadnym spôsobom nútiť. Poškodený sa môže vzdať procesných práv, ktoré mu Trestný poriadok priznáva. A to formou prehlásenia adresovaného orgánom činným v trestnom konaní. Zmyslom je umožniť poškodenému obmedziť účasť na trestnom konaní na minimum. Poškodený môže svoju účasť v trestnom konaní vnímať ako traumatizujúcu. Ani poškodený, ktorý sa nevzdá svojich procesných práv, nie je povinný svoje práva vykonávať. V trestnom konaní môže byť absolútne pasívny. Poškodený sa môže vzdať iba svojich procesných práv. Nie však práv, ktoré mu vyplývajú z hmotného práva. Môže sa teda vzdať práva uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Nie je však možné aby sa vzdal samotného nároku. Poškodený nemôže svoje prehlásenie viazať iba na časť svojich procesných práv. Prehlásenie poškodeného sa vzťahuje na všetky jeho procesné práva ako celok.
Splnomocnenec poškodeného
Poškodený vykonáva svoje práva spravidla osobne. V trestnom konaní sa môže dať zastupovať splnomocnencom. Do tohto práva nie je možné nijakým spôsobom zasahovať. Trestný poriadok neurčuje kto môže byť splnomocnencom. Splnomocnencom môže byť ktokoľvek koho spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená. Znamená to, že splnomocnencom nemusí byť výhradne advokát alebo právnik. V praxi poškodený poverí kvalifikovaného advokáta znalého problematiky trestného práva. Splnomocnencom môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Splnomocnenec sa preukazuje v trestnom konaní plnou mocou.Okamihom predloženia plnej moci splnomocnenec má právo vykonávať všetky procesné práva, ktoré prináležia poškodenému. Splnomocnenec poškodeného je oprávnený robiť za poškodeného návrhy a podávať za neho žiadosti o opravné prostriedky. Je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený.
Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody môže súd v trestnom konaní ustanoviť zástupcu z radov advokáta. Bezplatné zastúpenie advokátom predpokladá splnenie viacerých podmienok. Poškodený musí uplatňovať nárok na náhradu škody. Musí preukázať, že nemá dostatočné prostriedky spojené s uplatnením nároku na náhradu škody. To znamená, že poškodený si nemôže dovoliť advokáta. Túto skutočnosť môže preukázať predložením výpisu z listu vlastníctva, výpisu zo svojho účtu, prípadne daňového priznania. A v neposlednom rade súd musí vyhodnotiť, že zastúpenie advokátom je potrebné na ochranu záujmov poškodeného. Náklady spojené so zastúpením poškodeného advokátom hradí štát. Ak sa v priebehu konania zistí, že poškodený má dostatok finančných prostriedkov na zástupcu, ustanovenie advokáta súd zruší.
