Čo je poistné plnenie (PZP)?

Poškodený má pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla právo na poistné plnenie. Poistné plnenie predstavuje finančnú náhradu škody hradenú z povinného zmluvného poistenia. Osobou povinnou poskytnúť poistné plnenie je poisťovňa, v ktorej má škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemusí nahradiť škodu poškodenému. Oprávnenou osobou je poškodený. Teda ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na jej náhradu. Poškodený môže svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo proti poisťovni.

 

Čo zahŕňa poistné plnenie (PZP) ?

Poistné plnenie kompenzuje škodu, ktorá je hradená z povinného zmluvného poistenia. Nie každá škoda je hradená z povinného zmluvného poistenia. Rozsah poistenia zodpovednosti určuje zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Poistné plnenie zahŕňa
a)  škodu na zdraví a náklady usmrtenia
b) škodu vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci
c) účelne náklady právneho zastúpenia pri uplatňovaní nárokov (škoda na zdraví, náklady usmrtenia, vecná škoda, ušlý zisku) za určitých predpokladov. Jedným z predpokladov je ak poisťovateľ nesplnil svoje zákonné povinnosti týkajúce sa prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Rovnako pôjde o situáciu,  ak poisťovateľ neoprávnene odmietol alebo krátil poistné plnenie.
d) ušlý zisk
Poistné plnenie pokrýva i náklady zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou. Z povinného zmluvného poistenia sa refundujú Sociálnej poisťovni aj nemocenské dávky, dôchodkové dávky, prípadne úrazové dávky.

 

Aká je horná hranica poistného plnenia (PZP) ?

Poisťovňa poskytuje poistné plnenie len v rozsahu, v akom poškodený preukáže svoje nároky. Maximálna výška poistného plnenia je limitovaná zákonom. Limit poistného plnenia je najvyššia hranica poistného plnenia poisťovne pri jednej škodovej udalosti. Limit poistného plnenia musí byť uvedený v poistnej zmluve. Limit poistného plnenia z jednej škodovej udalosti musí byť najmenej:
a) 5 240 000 EUR za škodu na zdraví, náklady pri usmrtení a náklady zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených,
b) 1 050 000 EUR za vecnú škodu, účelné náklady spojené s právnym zastúpením, ušlý zisk bez ohľadu na počet poškodených.
Poisťovňa môže v poistnej zmluve garantovať aj vyšší limit poistného plnenia. Ak súčet nárokov viacerých poškodených presiahne limit poistného plnenia z jednej škodovej udalosti, poistné plnenie sa každému z nich znižuje v pomere limitu poistného plnenia k súčtu nárokov všetkých

 

Do kedy môže poškodený žiadať náhradu škody ?

Aby sa poisťovňa mohla reálne zaoberať nárokmi poškodeného, musí si poškodený tieto nároky uplatniť. Poškodený uplatní nárok na náhradu škody formou písomného oznámenia o poistnej udalosti. Oznámenie o poistnej udalosti je potrebné zaslať poisťovni. Poškodený si môže uplatniť náhradu škody len počas premlčacej doby. Poškodený by nemal odďaľovať uplatnenie svojho nároku v poisťovni. Po uplynutí premlčacej doby môže povinná osoba (poisťovňa) namietať premlčanie práva na náhradu škody. Poškodený sa vystavuje riziku, že súd jeho inak oprávnené nároky v súdnom konaní neprizná. Na premlčanie prihliadne súd len na námietku povinnej osoby.  Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky od škodnej udalosti. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Pri práve na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba. Subjektívna a objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je stanovený samostatne. Subjektívna premlčacia doba plynie od vedomosti poškodeného o škode a o zodpovednej osobe. Objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku a konca. Ak skončí plynúť jedna z premlčacej doby právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Pri škode na zdraví sa uplatňuje výlučne dvojročná premlčacia lehota. Špecifikám premlčania škody na zdraví sa venujeme v článku Premlčanie škody na zdraví.

 

Do kedy musí byť vyplatené poistné plnenie ?

Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu začať šetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poisťovňa v rámci likvidácie poistnej udalosti prešetruje, či uplatnený nárok poškodeného je preukázaný a v akom rozsahu. Poisťovňa musí skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
Poisťovňa niekedy podmieňuje výplatu poistného plnenia závermi trestného konania. Spravidla ide o komplikované dopravné nehody, kde nie je zrejmé, kto zavinil dopravnú nehodu. Poisťovňa odmieta plniť, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní neurčia vinníka dopravnej nehody. Poškodený si musí uvedomiť, že i počas trestného konania plynie premlčacia lehota na uplatnenie nároku. Môže sa reálne stať, že trestné konanie pre náročnosť dokazovania potrvá i niekoľko rokov. Dlhšie než je samotná premlčacia doba. Po ukončení trestného konania poisťovňa môže namietať, že poškodený si neuplatnil náhradu škody včas na príslušnom orgáne. Z uvedeného dôvodu sa nárok poškodeného premlčal a poisťovňa nebude musieť plniť. Poškodenému nestačí uplatniť si náhradu škody len v poisťovni. Je v záujme poškodeného uplatniť náhradu škody prioritne v trestnom konaní. Poškodený dosiahne, že počas trestného konania premlčacia lehota nebude plynúť. Poisťovňa sa nebude môcť vyhovárať na neznalosť a pasivitu poškodeného ohľadne jeho nárokov v trestnom konaní. Podmienkam, za ktorých je potrebné uplatniť náhradu škody v trestnom konaní sa venujeme v článku Náhrada škody v trestnom konaní (adhézne konanie).

 

Ako postupovať pri krátení poistného plnenia ?

Šetrenie poistnej udalosti sa nemusí automaticky skončiť výplatou  poistného plnenia. Ak poškodený nepreukáže náhradu škody v rozsahu v akom nárok uplatnil poisťovňa môže znížiť poistné plnenie. Rovnako ak poškodený vôbec nepreukáže uplatnený nárok, poisťovňa jednoducho odmietne poistné plnenie. Poisťovňa môže odmietnuť plniť ak má podozrenie z pokusu o spáchanie poisťovacieho podvodu. Keď sa domnieva, že poškodený sa pokúša vylákať od poisťovne poistné plnenie tým, že ju uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie. Ak poisťovňa odmietla alebo znížila poistné plnenie je povinná poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie, pre ktoré tak učinila. Túto povinnosť musí poisťovňa splniť najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti.
Ak sa poškodený domnieva, že poisťovňa neoprávnene krátila poistné plnenie, môže sa proti rozhodnutiu odvolať a namietať výšku poistného plnenia. Poškodený musí uviesť argumenty, pre ktoré poisťovňa prehodnotí výšku poistného plnenia. Ak poisťovňa i naďalej trvá na výsledku likvidácie poistnej udalosti, poškodený sa môže domáhať svojich nárokov v civilnom konaní. Poškodený sa môže nechať zastúpiť pri uplatňovaní nárokov v súdnom konaní právnym zástupcom. Ak súd rozhodne, že poisťovňa neoprávnene odmietla alebo krátila poistné plnenia, poisťovňa musí nahradiť poškodenému účelne náklady právneho zastúpenia. Viac sa dozviete v článku Ako sa brániť voči zamietnutiu nároku poškodeného poisťovňou ?