Zamestnanec môže utrpieť pracovný úraz aj pri dopravnej nehody počas plnenia pracovných úloh. Otázne je, či v takomto prípade si môže poškodený zamestnanec zvoliť, či nároky zo škody na zdraví pri pracovnom úraze bude uplatňovať zo zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Zákonníka práce. Zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze upravuje Zákon ník práce. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku upravuje Občiansky zákonník. O jednotlivých predpokladoch vzniku tohto druhu zodpovednosti sa dočítate viacej v článku Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nároky poškodeného pri dopravnej nehode hradí komerčná poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. Nároky pri pracovnom úraze hradí Sociálna poisťovňa z úrazového poistenia zamestnávateľa. Rozsah nárokov pri povinnom  zmluvnom poistení a pri úrazovom poistení sa čiastočne prelína s istými rozdielmi. Uplatnenie nárokov podľa Občianskeho zákonníka predstavuje pre poškodeného jednoduchšiu a rýchlejšiu možnosť uplatnenia svojich nárokov. Uplatnenie nárokov podľa Zákonníka práce predstavuje zdĺhavejšiu a komplikovanejšiu cestu ako získať odškodnenie.

Pracovný úraz

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Musí byť spôsobené nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. O pracovný úraz nepôjde vtedy, ak k poškodeniu zdravia došlo v čase, keď zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh, alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

Zákonník práce ako špeciálny právny predpis upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosť a škodou. Ďalším predpokladom je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere, alebo v inom obdobnom právnom pomere.  K pracovnému úrazu musí dôjsť pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zamestnávateľ má možnosť zbaviť sa celkom alebo čiastočne zodpovednosti z dôvodov, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce.

Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. V danom prípade ide o regresný nárok zamestnávateľa na úhradu zamestnancovi poskytnutej náhrady škody voči tretej osobe, ktorá za túto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka.

Úrazové poistenie zodpovednosti zamestnávateľa

Pre účely zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania je zamestnávateľ povinne úrazovo poistený podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom. Úrazové poistenie je viazané na zamestnávateľa. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu. Úrazové poistenie zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu. Úrazové poistenie nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody. Úrazové poistenie je koncipované ako poistný systém kompenzačného charakteru.

Rozsah náhrady škody pri pracovnom úraze (úrazové dávky)

Právny nárok poškodeného zamestnanca má svoj základ v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce. Pri nárokoch na odškodnenie za pracovný úraz je potrebné vychádzať zo zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa poskytuje z fondu úrazového poistenia 13 úrazových dávok väčšinou peňažného charakteru. Nárok na úrazové dávky môže vzniknúť výhradne vtedy, ak k poškodeniu zdravia (úmrtiu) dôjde následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Ak zamestnávateľ tvrdí, že sa nejdená o pracovný úraz, odporúča sa, aby sa zamestnanec obrátil s požiadavkou o prešetrenie postupu zamestnávateľa na inšpektorát práce. Ak zamestnávateľ úraz neuzná ako pracovný, Sociálna poisťovňa neprizná úrazovú dávku. Sociálna poisťovňa nemôže rozhodnúť o tom, či úraz je pracovným úrazom, a nemôže si v tejto veci urobiť úsudok. Ak uznanie pracovného úrazu nebude vyriešené spory o nároky z pracovnoprávnych vzťahov rozhodujú súdy.

Nárok na úrazovú dávku sa uplatňuje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dávku z úrazového poistenia musí splniť zákonom stanovené podmienky pre konkrétnu úrazovú dávku.  Poškodenému, ktorý splnil podmienky nároku na úrazovú dávku a na jej výplatu, nárok vznikne aj v tom prípade, ak zamestnávateľ neplatil poistné na úrazové poistenie. Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdraví alebo smrť poškodeného v dôsledku pracovného úrazu. Ak sa zamestnávateľ sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného v zmysle Zákonníka práce, poškodený má nárok na úrazovú dávku podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženého o mieru zavinenia poškodeného. Zodpovednosť zamestnávateľa sa posudzuje podľa ustanovení § 195 a § 196 Zákonníka práce.

Nároky zamestnanca z úrazového poistenia (tzv. úrazové dávky)

a) úrazový príplatok (rozdiel v spôsobe výpočtu, redukované odškodnenie)

b) úrazová renta

c) jednorazové vyrovnanie

d) pozostalostná úrazová renta

e) jednorazové odškodnenie (rozdiel oproti dopravnej nehode)

f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné (rozdiel oproti dopravnej nehode)

g) rekvalifikácia a rekvalifikačné (rozdiel oproti dopravnej nehode)

h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločného uplatnenia

i) náhrada nákladov spojených s liečením

j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Nároky pri úrazovom poistení viac menej zodpovedajú nárokom, ktoré je možné uplatniť pri dopravnej nehode z povinného zmluvného poistenia. Rozdiel spočíva v tom, že z úrazového poistenia môžu poškodenému vzniknúť aj nárok na jednorazové odškodnenie, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifikáciu a rekvalifikačné.Ďalší rozdiel spočíva v spôsobe výpočtu úrazového príplatku, t.j. straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti. Spôsob výpočtu úrazového príplatku podľa Občianskeho zákonníka má zabezpečovať plné odškodnenie poškodeného v zmysle nálezu Ústavného súdu. Spôsob výpočtu úrazového príplatku podľa zákona o sociálnom poistení zabezpečuje poškodenému len redukované odškodnenie. Podľa Ústavného súdu prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy. Ale ide skôr o realizáciu pozitívnej povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život.

Jednorazové odškodnenie je úrazová dávka, na ktorú má nárok manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.  Nárok na jednorazové odškodnenie nevznikne uvedenému okruh osôb v prípade úmrtia následkom dopravnej nehody.  Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730 násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eur. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485, 40 eur.

Ústavný súd: Zásada špeciálny zákon ruší všeobecní zákon

Ústavný súd SR sp. zn. 329/2014 prijal dňa 5.6.2014 uznesenie, ktoré sa venuje uplatneniu zásady lex specialis derogat legi generali pri zodpovednosti za škodu. Ide o zásadu, podľa ktorej špeciálny zákon ruší všeobecní zákon. Zákonník práce je špeciálnym zákonom k všeobecnému právnemu predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Pri zodpovednosti za škodu sa uplatňuje nielen zásada, podľa ktorej osobitná úprava ruší úpravu všeobecnú, ktorá definuje vzťah jednotlivých režimov zodpovednosti za škodu, ale aj zásada jedného odškodnenia jednej škodovej udalosti. Nároky, ktoré vyplývajú z jednotlivých režimov zodpovednosti za škodu, v zásade nemožno vnímať ako nároky kumulatívne, t.j. tak, že poškodený má nárok na odškodnenie z každého systému zodpovednosti za škodu. Rovnako tak vzájomný vzťah systémov  zodpovednosti za škodu definovaný uvedenými princípmi zásadne neumožňuje, aby si poškodený vyberal čiastkové nároky z viacerých systémov náhrady škody podľa výhodnosti a aby si takto vyskladal individuálny systém odškodnenia. Rozdielna výška jednotlivých nárokov, prípadne rozdielne druhy týchto nárokov v rámci viacerých systémov zodpovednosti za škodu, samy osebe nepredstavujú prejav nerovnakého zaobchádzania, prípadne prejav diskriminácie. Prípadné rozdiely medzi systémami zodpovednosti za škodu, ich relatívna výhodnosť alebo nevýhodnosť je v zásade prípustná. Môže byť prejavom napr. zvýšeného rizika spojeného s určitým povolaním alebo iných okolností, ktoré takéto rozdiely odôvodňujú.

The post Pracovný úraz pri dopravnej nehode. Aké máte nároky ? appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Aké nároky a v akej výške si môže poškodený uplatniť sa dozviete v článku Poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia. Poškodený uplatňuje svoje nároky spravidla zaslaním písomného oznámenia o škodovej udalosti poisťovni. Každá poisťovňa má na svojej webstránke k dispozícii tlačivo, ktoré má pomôcť poškodenému uplatniť jeho nárok. V tlačive poškodený spravidla vyslovuje súhlas so s pracovaním osobných údajov pri vybavení škodovej udalosti. Zákon nepredpisuje žiadnu formu, v akej poškodený môže uplatniť svoj nárok. Poškodený môže zvoliť inú formu uplatnenia svojho nároku. Poškodený je povinný uplatniť svoje nároky najneskôr do uplynutia premlčacej lehoty. Kedy sa premlčia nároky zo škody na zdraví sa dozviete v článku Premlčanie škody na zdraví. Poškodený musí svoj nárok vyčísliť a zdôvodniť.

Šetrenie rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť plnenie

Po uplatnení nároku poškodeným poisťovňa musí začať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Šetrenie sa musí začať bez zbytočného odkladu. Poisťovni začne od oznámenia poškodeného plynúť zo zákona 3 mesačná lehota. Poisťovňa preveruje oprávnenosť a výšku uplatneného nároku poškodeného. Poisťovňa preveruje, či sú splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia. Poisťovňa skúma, či nie je daná výluka z poistného plnenia v zmysle všeobecných poistných podmienok. Poisťovňa je povinná do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu je povinnosti plniť, ak bol nárok na náhradu škody a rozsah náhrady škody preukázaný. Ak prebieha ešte šetrenie poistnej udalosti zo strany poisťovne je povinná informovať poškodeného k uplatneným nárokom, pri ktorom nebola preukázaná výška poistného plnenia. Poisťovňa po skončení šetrenia spravidla pristúpi k odškodneniu poškodeného a zašle mu oznámenie o poistnom plnení. Poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť.

Oznámenie o zamietnutí (krátení) poistného plnenia

Poisťovňa môže rovnako zamietnuť poistné plnenie alebo čiastočne znížiť poistné plnenie. Poisťovňa je povinná písomne vysvetliť poškodenému dôvody, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie. Dôvody by nemali byť formulované všeobecne. Dôvody nesmú vzbudzovať dojem že sa dajú použiť na zamietnutie akýchkoľvek podobne uplatnených nárokov. Poisťovňa musí skutkovo a individuálne zdôvodniť zamietnutie (krátenie) každého nároku. Dôvody zamietnutia musia byť konkrétne vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku a presvedčivé, aby poškodený vedel vyhodnotiť oprávnenosť postupu poisťovne. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka poisťovňa nemôže dodatočne meniť dôvod neplnenia alebo zníženia poistného plnenia. Zamietnutie nároku poškodeného bez riadneho zdôvodnenia považuje Národná banka Slovenska za nekalú obchodnú praktiku. K danej problematike sa dozviete v článku Zamietnutie poistného plnenia (bez odôvodnenia). Písomné vysvetlenie s dôvodmi zamietnutia nároku musí doručiť poisťovňa poškodenému. Písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Odvolanie proti zamietnutiu (kráteniu) poistného plnenia

Poškodený sa nemusí stotožniť so závermi poisťovne. Poškodený sa môže proti oznámeniu o zamietnutí  (krátení) poistného plnenia odvolať v poisťovni. V zásade nie je žiadna lehota na podanie odvolania. Odvolanie by malo byť podané tak aby neuplynula lehota na uplatnenie zamietnutého nároku na súde. V odvolaní je poškodený povinný uviesť relevantné skutočnosti pre ktoré sa domnieva, že nárok poškodeného bol zamietnutý (krátený) neoprávnene. Poškodený by mal k odvolaniu priložiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností (znalecký posudok, odborné vyjadrenie). O odvolaní bude rozhodovať spravidla nadriadený likvidátora, ktorý zamietol nárok poškodeného. Nie je žiadna zákonná lehota, v ktorej by poisťovňa musela odpovedať na odvolanie. Spravidla sa snažia poisťovne reagovať na podané odvolanie do 30 dní. Ak poisťovňa uzná oprávnenosť argumentov poškodeného, tak môže pristúpiť k výplate poistného plnenia. V opačnom prípade zotrvá na pôvodných dôvodoch zamietnutia (krátenia) nároku poškodeného.

Sťažnosť adresovaná poisťovni

Ak poškodený neuspel v poisťovni s podaným odvolaním môže sa pokúsiť adresovať poisťovni sťažnosť. V prvom rade je potrebné obrátiť sa so sťažnosťou priamo na poskytovateľa finančnej služby. V každej poisťovni je spravidla v rámci organizačnej štruktúry zriadený úsek, ktorý sa zaoberá sťažnosťami poistených (poškodený) a preveruje správnosť postupu pri likvidácii škodovej udalosti. Pri podaní sťažnosti je možné postupovať podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Sťažnosťou sa poškodený môže domáhať ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou poisťovne. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem internej kontrolnej činnosti v rámci poisťovne. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažujúcemu sa poškodenému. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti. V oznámení poisťovňa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená.

Poisťovací ombudsman (alternatívne riešenie sporu)

Slovenská asociácia poisťovní je zapísaná v zozname Ministerstva hospodárstva SR ako subjekt alternatívneho riešenia sporov. Za týmto účelom v súlade so zákonom č. 391/2015 Z. z.  o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov zriadil osobitný Útvar ombudsmana. Na poisťovacieho ombudsmana sa môže obrátiť spotrebiteľ (fyzická osoba nepodnikateľ) s návrhom na začatie alternatívneho riešenia sporu v prípade, ak členská poisťovňa Slovenskej asociácie poisťovní odpovedala na sťažnosť zamietavo alebo neodpovedala vôbec . Cieľom tohto konania pred ombudsmanom je dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu medzi stranami sporu. Konanie pred poisťovacím ombudsmanom sa riadi Pravidlami alternatívneho riešenia a zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Viac sa dozviete na web-stránke ombudsmana www.poistovaciombudsman.sk.

Najčastejšie spory, ktoré vedú k začatiu alternatívnemu riešeniu sporov je

a) spory ohľadne výšky poistného plnenia

b) spory, či je škodová udalosť krytá dojednaným poistením

c) spory ohľadne výkladu výluk z poistenia

d) spory, či sa škodová udalosť stala deklarovaným spôsobom

e) spory ohľadne okamihu zániku poistenia

Začatím alternatívneho riešenia sporu nie je dotknuté právo sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Návrh na začatie konania pred poisťovacím ombudsmanom je možné podať elektronicky, písomne, alebo ústne do zápisnice. Z návrhu musí byť zrejmé akej veci sa týka, poisťovňu, proti ktorej návrh smeruje a čoho sa spotrebiteľ domáha. K návrhu je potrebné priložiť vyjadrenie členskej poisťovne SLASPO na sťažnosť alebo dôkaz, že sťažovateľ poisťovňu kontaktoval bezvýsledne. To znamená, že poisťovňa neodpovedala v lehote 30 dní od odoslania sťažnosti. Ďalej je potrebné priložiť kópie všetkých dokladov, ktoré sa veci týkajú, najmä poistnú zmluvu a všetky jej prílohy. Teda poistné podmienky, záverečnú likvidačnú správu a komunikáciu s poisťovňou. Anonymný návrh na alternatívne riešenie sporu poisťovací ombudsman zamietne. Strany sporu nemusia byť zastúpené právnym zástupcom. Sťažovateľ má možnosť ukončiť účasť na alternatívnom riešení sporu v ktoromkoľvek štádiu. Priemerná dĺžka konania pred poisťovacím ombudsmanom je 70 dní

Útvar Ombudsmana vykonáva svoju činnosť prostredníctvom poverených osôb. Sú nimi zamestnancami SLASPO. Poverená osoba je povinná návrh preskúmať a ukončiť konanie, najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania. V zložitých prípadoch môže predĺžiť lehotu na ukončenie konania o 30 dní, a to aj opakovane.  O každom predĺžení lehoty spolu s uvedením dôvodu predĺženia lehoty musia byť strany sporu bezodkladne informované. 

Poisťovňa je povinná na základe výzvy poisťovacieho ombudsmana v ním určenej lehote poskytnúť  vyjadrenie ku skutočnostiam uvedeným v návrhu a vysvetlenie týkajúce sa predmetu sporu. Lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní od dňa doručenia výzvy poisťovni. Poisťovňa, ktorá neposkytne súčinnosť sa dopustí správneho deliktu podľa zákona o ARSS a jej obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania môže byť zverejnené na webovom sídle Slovenskej asociácii poisťovní. Slovenská obchodná inšpekcia uloží poisťovni za neposkytnutie súčinnosti pokutu od 500 eur do 10 000 eur.

Ak je po zhodnotení všetkých skutočností a vyjadrení strán sporu zrejmé, že strany majú záujem o zmierlivé vyriešenie sporu, poisťovací ombudsman vypracuje návrh dohody o vyriešení sporu. Doručením súhlasu oboch strán sporu s návrhom dohody  útvaru ombudsmana dôjde k uzavretiu dohody. Dohoda, ktorá vznikne ako výsledok alternatívneho riešenia sporu  je pre strany sporu záväzná. Možnosť strán sporu obrátiť sa v tej istej veci na súd tým nie je dotknutá. Ak medzi stranami sporu nedôjde k uzavretiu dohody a poisťovací ombudsman dospeje k záveru, že poisťovňa porušila práva spotrebiteľa, ukončí riešenie sporu vydaním nezáväzného stanoviska. Odôvodnené stanovisko poisťovacieho ombudsmana nie je právne záväzné. Odôvodnené stanovisko SLAPO doručí stranám sporu.

Podnet na Národnú banku Slovenska

Ak poškodený nie je spokojný s vybavením svojej sťažnosti môže sa obrátiť na Národnú banku Slovenska. Od januára 2015 Národná banka Slovenska pôsobí ako orgán ochrany spotrebiteľa na slovenskom finančnom trhu. To znamená, že dohliada na ochranu práv finančných spotrebiteľov s cieľom prispieť k bezpečnému fungovaniu finančného trhu. Postavenie finančného spotrebiteľa má aj poškodený pri povinnom zmluvnom poistení. O danej problematike sme písali viacej v článku Poškodený ako finančný spotrebiteľ. V rámci NBS je zriadený odbor ochrany finančných spotrebiteľov. NBS pri vybavovaní podnetu postupuje podľa zákona č 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov.

Podnet na NBS je možno podať písomne  alebo elektronicky. Národná banka Slovenska neprijíma podnet ústnou formou. V prípade záujmu pomôže NBS spísať poškodenému podnet každú stredu v čase od 8.30 h do 11.30 h a od 12.30 h do 16.30 h na pracovisku na Vazovovej ulici č. 2 v Bratislave. V podnete je potrebné identifikovať podávateľa podnetu, poisťovňu a vec, ktorej sa podnet týka. Podávateľ podnetu musí pradivo opísať  rozhodujúce skutočnosti a podpísať podnet. Podnet je žiadúce podať spolu s  dokumentmi preukazujúcimi tvrdené  skutočnosti (poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky, komunikáciu s poisťovňou). Pre urýchlenie komunikácie s NBS odporúčame, aby poškodený uviedol aj telefónny a emailový kontakt. Anonymný podnet, v ktorej poškodený neuvedie svoje meno, priezvisko a adresu, Národná banka Slovenska  nevybaví.

Národná banka Slovenska neposkytuje právne poradenstvo pri sporoch s dohliadanými subjektmi. Národná banka Slovenska nemá kompetenciu rozhodovať spory medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi. To znamená, že NBS neskúma zmluvné vzťahy medzi klientom a finančnou inštitúciou, ale skúma, či došlo/nedošlo k porušeniu niektorého zo zákonov, ktorých uplatňovanie NBS dohliada.  Len súd môže rozhodnúť v prípade sporu o plnenie zo zmluvy medzi klientom a dohliadaným subjektom. Akýkoľvek problém s poskytnutými finančnými službami môže poškodený konzultovať osobne so zamestnancami NBS, telefonicky prípadne E:mail spotrebitel@nbs.sk

Žaloba podaná na civilnom súde

V prípade, že sa poškodenému nepodarí zvrátiť zamietnutie nároku poisťovňou niektorou formou mimosúdneho urovnania sporu (odvolanie, sťažnosť, poisťovací ombudsam, podnet NBS) poškodený sa môže domáhať svojho nároku súdnou cestou. Poškodený má priamy nárok voči poisťovni. To znamená, že ako žalovaného môže poškodený v žalobe uviesť priamo poisťovňu. O priamom nároku poškodeného sa môžete dočítať viac v článku Povinné zmluvné poistenie.

The post Ako sa brániť voči zamietnutiu nároku poškodeného poisťovňou? appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodený  je povinný tento nárok preukázať. Poškodený má priamy nárok voči zodpovednostnému poisťovateľovi.

Poisťovateľ, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti za škodu, má v prvom rade povinnosť voči poistenému (škodcovi) nahradiť zaňho poškodenému škodu. Táto povinnosť vyplýva poisťovateľovi na základe poistnej zmluvy. Nárok poškodeného na plnenie voči škodcovi nie je zmluvným nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania vznikajúceho zo zákona. Podľa Ústavného súdu (priamy) nárok poškodeného voči poisťovateľovi by mohol byť kvalifikovaný ako mimozmluvný záväzok, pretože sa nezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným. Nárok poškodeného voči poisťovateľovi vyplýva priamo zo zákona. Zákon umožňuje poškodenému nárok na náhradu škody, ktorý má voči škodcovi, uplatniť priamo voči poisťovateľovi škodcu.

Spotrebiteľ podľa slovenského práva

Ochranu spotrebiteľa zabezpečuje predovšetkým Občiansky zákonník. Ďalšiu ochranu poskytuje  zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pojem spotrebiteľ definuje § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Potreba ochrany spotrebiteľa vyplýva z jeho pozície pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa považuje za menej skúsenú osobu, ktorá pre svoju vlastnú užívateľskú potrebu uzatvorila zmluvu na dodanie tovaru (poskytnutie služby). Predávajúci, ktorý koná v rámci svojho podnikania je skúsenejší v oblasti daného trhu. Lepšie sa orientuje. Takže má oproti spotrebiteľovi výrazne silnejšie postavenie.

Spotrebiteľ podľa európskej legislatívy

Spotrebiteľa definuje aj európska legislatíva. Ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2005/29/ES“). Podľa tejto smernice spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. Táto smernica bola transponovaná do nášho právneho poriadku zákonom o ochrane spotrebiteľa.

V odôvodnení smernice 2005/29/ES sa uvádza: „S cieľom dosiahnuť ciele Spoločenstva prostredníctvom odstránenia prekážok vnútorného trhu je nevyhnutné nahradiť existujúce rozdielne všeobecné ustanovenia a právne zásady členských štátov. Tento jednotný spoločný všeobecný zákaz ustanovený touto smernicou sa preto týka nekalých obchodných praktík, ktoré narušujú ekonomické správanie spotrebiteľov. S cieľom podporiť dôveru spotrebiteľov by sa mal všeobecný zákaz uplatňovať rovnako aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi obchodníkom a spotrebiteľom alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej plnenia

Z  definície spotrebiteľa uvedenej v smernici 2005/29/ES vyplýva zrejmý úmysel aplikovať túto smernicu aj na prípady obchodných praktík, ktoré sa uskutočňujú mimo zmluvného vzťahu medzi obchodníkom a spotrebiteľom.

Poškodený z PZP ako finančný spotrebiteľ (euro konformný výklad)

Pri výklade spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné použiť euro konformný výklad. Je potrebné zabezpečiť súlad so smernicou 2005/29/ES. Predmetné ustanovenia má za cieľ zdôrazniť predovšetkým definičný znak. Musí ísť o konanie osoby mimo rámca podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.  Prostredníctvom toho sa má odlíšiť spotrebiteľ od podnikateľského subjektu. Odlišný výklad, podľa ktorého by spotrebiteľom bola len jedna zo zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy, by viedol k zužujúcemu chápaniu pojmu spotrebiteľ. To by znamenalo nemožnosť použiť zákona o ochrane spotrebiteľa na niektoré nekalé obchodné praktiky. Táto skutočnosť by bola v rozpore s verejným záujmom poskytnúť ochranu fakticky slabším stranám zmluvného vzťahu.

Na účely zákona o ochrane spotrebiteľa sa obchodnou praktikou rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľov. Vzhľadom na definíciu obchodnej praktiky a nekalých obchodných praktík je potrebné chrániť aj tie osoby, ktoré s predávajúcim neuzatvárajú spotrebiteľskú zmluvu. Podmienkou je, že  je na nich zameraná obchodná praktika predávajúceho súvisiaca s výrobkom alebo službou predávajúceho. 

Poškodený (fyzická osoba), ktorý pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi, koná mimo rámca podnikateľskej činnosti (zamestnania alebo povolania) je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom. Avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. A v prípade nekalosti týchto obchodných praktík dochádza k narúšaniu ekonomického správania poškodeného.  Z uvedeného dôvodu poškodený pri povinnom zmluvnom poistení spĺňa atribúty postavenia spotrebiteľa.

V prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika primárne nesmeruje voči zmluvnej strane poistnej zmluvy. Nekalá obchodná praktika smeruje zásadne voči poškodenému. Poškodený je ten, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné poškodeného považovať za spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Opačný výklad považuje Národná banka Slovenska za neprípustne formalistický. Takýto výklad by  zbavoval poškodeného ochrany, ktorá je zaručená spotrebiteľom pre zhodné situácie. Kedy sa poisťovňa dopúšťa nekalej obchodnej praktiky podľa Národnej banky Slovenska  sa dozviete  v článku Zamietnutie poistného plnenia (bez odôvodnenia).

The post Poškodený z PZP ako finančný spotrebiteľ podľa NBS appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov nad dohliadanými subjektmi finančného trhu. Národná banka Slovenska kontroluje činnosť poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní, pobočiek poisťovní a zaisťovní z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená preskúmať, či sa poisťovňa nedopúšťa nekalej obchodnej praktiky, alebo agresívnej obchodnej praktiky.

Podľa ustanovenia § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa  sa obchodnou praktikou rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi“. Podľa NBS spotrebiteľom je aj poškodený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O dôvodoch prečo považuje NBS poškodeného za spotrebiteľa sa dočítate v článku Poškodený z PZP ako finančný spotrebiteľ.

NBS konštatovala, že činnosť komerčnej poisťovne, predmetom ktorej je prešetrovanie nároku poškodeného na poistné plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a súvisiaca komunikácia s poškodeným je obchodnou praktikou. Ide o konanie, ako aj o  opomenutie konania a o obchodnú komunikáciu, ktorá je priamo spojená s poskytnutím, resp. neposkytnutím poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Nekalá obchodná praktika (poisťovne) podľa NBS

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa „Predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.“

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa : „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.“

Podľa § 7 ods. 2  zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná

NBS za nekalú obchodnú praktiku považuje zamietnutie poistného plnenia poisťovňou bez riadneho vysvetlenia, z akých dôvodov považuje nárok poškodeného za nedostatočne preukázaný. Bez uvedenia relevantných skutočností vychádzajúcich z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť odmietnutia poistného plnenia.

Rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (podmienka č.1)

Odbornú starostlivosť definuje zákon  o ochrane spotrebiteľa.  Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

NBS poukázala na povinnosť poisťovne uvedenú v ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej  povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poisťovňa je povinná do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia

NBS prešetrovala postup poisťovne, ktorým zamietla poistné plnenie. Konkrétne škodu na čelnom skle spôsobenú kamienkom. Poisťovňa sa v oznámení o zamietnutím poistného plnenia obmedzila na konštatovanie, že zo strany poškodeného nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla. Poisťovňa argumentovala, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti vodiča nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky. A odskočená skalka mala poškodiť čelné sklo iného motorového vozidla. Poisťovňa nemala bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a poškodeného nepovažovala poisťovňa za okolností preukazujúcu vznik škody.

NBS vytkla poisťovni, že odôvodnenie zamietnutia poistného plnenia má len všeobecný charakter. Takéto odôvodnenie by mohlo byť použité bez rozdielu pri odmietnutí každej škodovej udalosti týkajúcej sa náhrady škody na čelných sklách. Poisťovňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vysvetliť poškodenému konkrétne dôvody zamietnutia poistného plnenia. Poisťovňa  nevychádzala z reálnych výsledkov vyšetrenia individuálnej poistnej udalosti.  Ak by NBS pripustila zamietnutie poistného plnenia len na základe všeobecnej odpovede poisťovne, znamenalo by to, že by poisťovňa nebola povinná plniť v žiadnom prípade. Nakoľko uvedenú odpoveď je formálne možné aplikovať na všetky situácie poškodenia čelného skla. 

NBS zdôraznila, že v oznámeniach poisťovne nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vychádzali z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Poisťovňa neuviedla skutočnosti, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť zamietnutia poistného plnenia. Poisťovňa neuviedla žiadne dôkazy, ani kvalifikovaným spôsobom nespochybnila žiadne z dôkazov predložených spotrebiteľom. Poisťovňa nepoužila žiadne argumenty reflektujúce konkrétne okolnosti daného prípadu. 

Podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa (podmienka č.2)

Podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definuje zákon o ochrane spotrebiteľa.  Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Zamietnutie poistného plnenia bez uvedenia dôvodov značne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, či svoj nárok na náhradu škody uplatní na príslušnom súde. K tomuto záveru dospela Národná banka Slovenska.

Nekalá obchodná praktika je spôsobilá úplne odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho nárokov prostredníctvom súdu. Zamietnutie poistného plnenia bez odôvodnenia vykazuje znaky svojvoľnosti poisťovne. Negatívnym spôsobom ovplyvňuje rozhodovanie poškodeného. Poškodený môže byť úplne odradený od uplatňovania svojich nárokov. Z dôvodu absencie dôvodov zamietnutia poistného plnenia nemôže poškodený podrobiť odpoveď  poisťovne riadnemu preskúmaniu. Nebude schopný vyhodnotiť či poisťovňa pri zamietnutí plnenia koná oprávnene alebo nie. Poškodený nebude vedieť, aké ďalšie dôkazy by bol povinný predložiť na to, aby bol pri uplatnení nároku úspešný. V konečnom dôsledku nebude poškodený schopný vyhodnotiť aká je pravdepodobnosť jeho úspechu v súdnom konaní. Poškodený môže byť odradený od uplatňovania svojich nárokov, nakoľko  sa bude spoliehať na legitímnosť zamietnutia poistného plnenia.

Rozhodnutie o zamietnutí poistného plnenia sa poškodenému môže javiť ako autoritatívne. Pokiaľ poškodenému nie sú riadne vysvetlené konkrétne dôvody zamietnutia poistného plnenia, nemôže sa informovane rozhodnúť, či sa bude svojho nároku ďalej domáhať žalobou na súde. Uplatnenie nárokov na súde je spojené s nákladmi na právne zastúpenie. Suma týchto nákladov by mohla prevýšiť výšku nároku poškodeného. Pokiaľ poškodenému nie je riadne vysvetlený dôvod zamietnutia poistného plnenia, je obmedzená jeho možnosť posúdiť svoje šance na úspech v súdnom konaní. Poškodený nebude schopný učiniť informované rozhodnutie o tom, či svoj nárok na súde uplatní.  Ak by sa aj napriek tomu poškodený rozhodol podať žalobu, mohol by byť v takomto prípade v horšom postavení. Poškodený by nevedel s akými argumentmi poisťovne sa má v žalobe vysporiadať. Nevedel by aké ďalšie dôkazy má k preukázaniu svojho nároku predložiť.

Agresívna obchodná praktika

Agresívnu obchodnú praktiku definuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Agresívnou obchodnou praktikou sa  rozumie konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Rozhodnutím o obchodnej transakcii sa rozumie rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania.

 Za agresívne obchodné praktiky sa podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov rozumie: Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv. Poisťovňa by nemala zaťažovať poškodeného žiadaním podkladov, ktoré nie sú rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku. Poisťovňa by mala žiadať od poškodeného výlučne tie doklady, ktoré potrebuje na posúdenie jeho nároku. Preto pri požiadavke poisťovne na predloženie dokladu by poškodený mal zvážiť, či ide o oprávnenú požiadavku zo strany poisťovne, alebo požiadavka  poisťovňa nenapĺňa prvky agresívnej obchodnej praktiky. Poisťovňa pri komunikácii s poškodeným by nemala byť pasívna. Poškodený je oprávnený informovať sa u poisťovne na štádium šetrenia poistnej udalosti a jeho nárokov. Poisťovňa musí odpovedať a komunikovať s poškodeným. Poisťovňa musí vysvetliť poškodenému, čo jej bráni v uspokojení jeho nárokov. V opačnom prípade by neinformovanosť poškodeného v dôsledku pretrvávajúcej pasivity poisťovne bolo možné hodnotiť ako agresívnu obchodnú praktiku.

The post Zamietnutie poistného plnenia (bez odôvodnenia) pri PZP appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Škody následkom stretu so zvieraťom tvoria zhruba 10 % z celkových škôd na motorových vozidlách. Majú za následok relatívne vysoké škody na motorovom vozidle.  Nezriedka dochádza aj k zraneniam posádky vozidla. Nebezpečenstvo stretu so zverou hrozí najmä v jarnom a jesennom období. Najrizikovejším je práve jesenné obdobie, keď má lesná zver obdobie ruje. V tomto čase z polí mizne posledná úroda a zver sa sťahuje späť do lesov. Dni sa skracujú a tma padne skôr. Častejšie je hmla. Z hľadiska denného obdobia sú najrizikovejšie večerné a skoré ranné hodiny, keď si zver hľadá potravu.

Kto hradí škodu spôsobenú pri strete so zverou ?

Pri strete so zverou môže vzniknúť vlastná škoda na motorovom vozidle, alebo škoda tretej osobe (zranený spolujazdec, protiidúce motorové vozidlo). Povinné zmluvné poistenie nekryje škodu na vlastnom motorom vozidle. Vlastnou škodu sa rozumie škoda na motorom vozidle pri strete s iným účastníkom dopravnej nehody, s iným predmetom alebo zverou. Škodu spôsobenú na vlastnom motorovom vozidle kryje len havarijné poisťovne. Niektoré poisťovne ponúkajú pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu. Takéto PZP pripoistenie kryje aj vlastnú škodu na vozidle spôsobenú pri zrážke so zverou. Jedná sa o pripoistenie poškodenia vozidla, ak ide o stret so zverou. Vzťahuje sa na škody na vozidle, ktoré boli spôsobené fyzickým kontaktom zvieraťa s poškodenou časťou vozidla a nebudú uplatňované z havarijného poistenia. Pripoistenie sa uzatvára pre prípad poškodenia alebo zničenia motorového vozidla stretom so zverou. Pri tomto druhu pripoistenia poisťovne ponúkajú rôzne limity poistného plnenia s prípadnou spoluúčasťou poškodeného. Ak poškodený nemá uzatvorené havarijné poistenie, alebo pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu, vlastnú škodu na vozidle môže žiadať od poľovníckeho združenia.

Ak prevádzkou motorového vozidla vznikla pri strete so zverou škoda tretej osobe  vinník dopravnej nehody  sa môže zbaviť zodpovednosti ak preukáže že išlo o neodvrátiteľnú udalosť. Ak pri strete so zverou pôjde o neodvrátiteľnú udalosť tretia osoba ako poškodený nemá nárok na odškodnenie z povinného zmluvného poistenia. Poisťovňa nebude musieť poskytnúť poistné plnenie poškodenému.

 Neodvrátiteľná udalosť ako liberačný dôvod

Podľa ustanovenia § 428 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ  motorového vozidla sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Musí ísť o  tzv. neodvrátiteľnú udalosť. Neodvrátiteľná udalosť  môže mať pôvod v živelnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie), v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa.

Správanie zvieraťa ako neodvrátiteľná udalosť

Škoda spôsobená tretej osobe pri stretoch vozidla so zverou nie je spravidla hradená z povinného zmluvného poistenia. Často sa stáva, že do jazdnej dráhy motorového vozidla nečakane vbehne zver. Môže ísť napr. o lesnú zver, poľnú zver alebo domáce zvieratá. Nie vždy pri takejto situácii musí dôjsť k dopravnej nehode. K vzniku škody dochádza spravidla v dôsledku reakcie vodiča (strhnutie volantu) následkom správania zvieraťa. Vodič v dôsledku vbehnutia zvieraťa spravidla nemá možnosť urobiť žiaden manéver, pri ktorom by nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo majetku iného účastníka cestnej premávky. Manéver vodiča je zásadne vecou rozhodnutia v extrémne krátkom reakčnom čase, pre ktorý je príznačná inštinktívna snaha vyhnúť sa nečakanej prekážke v jazdnej dráhe. Vzniku škody spravidla nie je možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať od vodiča motorového vozidla. Ide o neodvrátiteľnú udalosť. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy úhrada škody z povinného zmluvného poistenia.

Objektívne neodvrátiteľná škoda

Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť neodvrátiteľná vždy objektívne. Škodu nemôže odvrátiť nielen určitý prevádzkovateľ motorového vozidla, ale ani žiadny iný vodič motorového vozidla. Treba vždy používať objektívne meradlo pri posúdení neodvrátiteľnosti vzniku škody. Odpoveď na otázku, či bolo možné zabrániť vzniku škody pri vynaložení všetkého úsilia spravidla poskytne najmä znalec z odboru cestná doprava. V trestnom konaní vedenom pre trestný čin ublíženia na zdraví sa zvykne vypracovať znalecký posudok z odboru cestná doprava. V znaleckom posudku znalec posudzuje technickú príčinu vzniku dopravnej nehody. Zároveň analyzuje možnosť vodiča motorového vozidla odvrátiť vzniku dopravnej nehody. Technickou príčinou dopravnej nehody môže byť v praxi nesprávna technika jazdy vodiča. Vodič motorového vozidla môže na prebehovanie zvieraťa cez vozovku reagovať neprimerane napr. prudkým strhnutím riadenia vozidla. Zatiaľ čo iný vodič motorového vozidla by na danú dopravnú situáciu reagoval primeraným vyhýbavým manévrom. V takomto prípade pôjde o odvrátiteľnú škodu, ktorá musí byť hradená z povinného zmluvného poistenia.

Ako správne reagovať na lesnú zver ?

Pri dopravnej nehode hrozí  priamy alebo nepriamy stret so zverou. Každá situácia si  vyžaduje individuálne rozhodnutie vodiča. Vodič motorového vozidla musí v priebehu zopár milisekúnd urobiť závažné rozhodnutie. Buď sa vyhne stretu so zverou alebo bude riskovať zrážku. Človek má inštinktívny reflex vyhnúť sa  zrážke so zverou. Pri malých zvieratách (zajace, bažanty, líšky) je vyhýbanie riskantnejšie než stret s nimi, zvlášť, ak je povrch cesty mokrý. Riziko vzrastá hlavne na cestách so obojsmernou prevádzkou. Alebo ak sú popri ceste stromy.  Vyhýbaví manéver je zväčša nebezpečnejší než zrážka aj pri väčších zvieratách, ako je napríklad diviak. Vážnejšie riziko predstavuje len vysoká zver, ktorá môže pri zrážke preniknúť až do kabíny. V prípade vysokej zvery sa odporúča vodičom vyhnúť priamemu stretu. Ak už je zrážka so zvieraťom neodvratná, najlepšou reakciou je naplno pred ním brzdiť. Zároveň je nutné pevne držať volant, aby si vozidlo v čo najväčšej miere zachovalo smerovú stabilitu. Závažnosť vzniknutej škody pri zrážke so zverou ovplyvňuje najmä rýchlosť motorového vozidla. Už pri rýchlosti 60 km za hodinu má zrážka s jeleňom devastačnú silu na predok automobilu približne 5 ton, čo je váha dospelého slona.  Pri zrážke s diviakom sú účinky tejto sily 3,5 tony a pri srne 0,8 tony. Pôsobenie zvieraťa na auto v závislosti na rýchlosti stúpa progresívne.

Ako postupovať, ak nastane stret so zverou ?

Vodič je povinný každú zrážku s lesnou zverou oznámiť na polícii. Pritom nie je rozhodujúca výška škody. Za dopravnú nehodu sa podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností § 66 ods. 6  Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Podľa predmetného ustanovenia účastník dopravnej nehody je povinný bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Je povinný oznámiť jej svoje osobné údaje. Ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Lesná zver je majetkom užívateľa poľovného revíru, v revíri ktorého sa nachádza. Oznámiť každú zrážku vozidla s lesnou zverou polícii je potrebné aj preto, lebo polícia účastníka stretu so zverou poučí čo má v danej situácii robiť. Polícia vie okamžite vyrozumieť zástupcov príslušného užívateľa poľovného revíru.  V spolupráci s nimi dokáže zabezpečiť čo najrýchlejšie odstránenie prekážky na ceste. Polícia tiež upozorňuje, aby vodiči po zrážke so zvieraťom nijako nemanipulovali. Právo nakladať s uhynutou zverou má totiž  len užívateľ poľovného revíru, ktorého po nehode privolá polícia. Ak by si človek uhynutú zver odviezol domov, hrozí mu trestný čin pytliactva.

The post Stret so zverou ako neodvrátiteľná udalosť (tzv. liberácia) appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Dopravné nehody sú definované zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Dopravná nehoda je spravidla udalosť, ku ktorej došlo pohybom vozidla v cestnej premávke a mala za následok škodu na životoch, zdraví alebo majetku. Nie je dôležité, či táto udalosť v cestnej premávke bola klasifikovaná ako trestný čin, priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, či iný správny delikt. Nie je dôležité ani, či bola prejedávaná súdom alebo správnym orgánom (dopravný inšpektorát). Patria sem i dopravné nehody, ku ktorým došlo na miestach obmedzene prístupných pre cestnú premávku. Môže ísť poľné cesty, lesné cesty, priemyselné závody, súkromné dvory a podobne.

Dopravná nehoda je  udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej:

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Škodu na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo v súvislosti s ňou určuje odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody. Hmotná škoda musí presahovať 3990 eur.

Škodová udalosť ako dopravná nehoda ?

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť,

a) ak vodič odišiel z miesta škodovej udalosti bez toho, že preukázal svoju totožnosť vyplnil a podpísal tlačivo o škodovej udalosti, respektíve neoznámil svoje osobne údaje osobe, ktorej spôsobil škodu

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia

c) účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení.

Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely zákona o cestnej premávke nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.

Dopravná nehodovosť na cestách (2017)

Dopravná nehodovosť vyjadrujú cestné a železničné dopravné nehody a škody nimi spôsobené (tiež vodné a letecké dopravné nehody) a úmrtnosť pri dopravných nehodách. Cestná dopravná nehodovosť vyjadruje nehody spôsobené osobnými automobilmi, motocyklami, autobusmi, cyklistami a chodcami. Železničná dopravná nehodovosť  nehody spôsobené cestujúcimi, zamestnancami železnice a inými osobami. Dopravná nehodovosť sa spája s veľkými materiálnymi škodami, trvalými ujmami na zdraví obyvateľov a veľmi často s nenahraditeľnými stratami na životoch. Dopravná nehodovosť na cestných komunikáciách predstavuje dôležitý ukazovateľ úrovne cestných podmienok, premávkových pomerov a kvality údržby ciest.

V roku 2017 došlo na slovenských cestách k 14 013 dopravným nehodám. Oproti roku 2016 bol zaznamenaný nárast celkovo o 491 dopravných nehôd. Najviac dopravných nehôd bolo zaznamenaných v Prešovskom kraji (2182), v Žilinskom (2164) a Bratislavskom kraji (2131). Najmenej dopravných nehôd bolo zaevidovaných na území Trenčianskeho kraja (1252), Banskobystrického kraja (1423) a Trnavského kraja (1441). Najväčší medziročný nárast dopravných nehôd bol zaznamenaných na území Trnavského kraja (207 dopravných nehôd). Najväčší medziročný pokles dopravných nehôd bol zaznamenaný na území Bratislavského kraja (o 148 dopravných nehôd). Viaceré dopravné nehody boli zapríčinené pod vplyvom alkoholu. Alkohol u vinníka dopravnej nehody bol zistených pri 1585 dopravných nehodách.

Cestné dopravné nehody sú sledované:

a) podľa následkov (usmrtenie, ťažké zranenie, ľahké zranenie, hmotná škoda)

b) podľa zavinenia (vinníka dopravnej nehody): vodič motorového vozidla, vodič nemotorového vozidla, chodec, iný účastník cestnej premávky, lesné a domáce zvieratá, závada komunikácie, technická závada vozidla, vplyv alkoholu a iné zavinenia

c) podľa hlavných príčin dopravnej nehody

d) podľa miesta vzniku dopravnej nehody (obec, mimo obce, železničné prejazdy, diaľnica, cesta I., II. a III. , miestna komunikácie)

e) podľa času, viditeľnosti a rozhľadu, druhu vozidla atď.

Zranenia pri dopravných nehodách

V roku 2017 bolo pri dopravných nehodách 1127 ťažko zranených a 5757 ľahko zranených osôb. Zranená osoba je osoba, ktorá nebola pri dopravnej nehode usmrtená, ale má ťažké alebo ľahké zranenie ako dôsledok dopravnej nehody. Na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa rozlišuje usmrtená osoba, ťažko zranená osoba a ľahko zranená osoba. Za usmrtenú osobu sa pova uje osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 24 hodín po dopravnej nehode. Ťažko zranená osoba je osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví. Ľahko zranená osoba je osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela inú ujmu na zdraví ako ťažkú. Za ľahké zranenie sa nepovažuje jednorazové ošetrenie, ktoré si nevyžaduje odborné ošetrenie alebo práceneschopnosť. Informácie o usmrtenom alebo zranenom účastníkovi dopravnej nehody sa poskytujú Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Usmrtenia pri dopravných nehodách

Celkový počet usmrtených osôb v roku 2017 dosiahol počet 250. Ide o medziročný nárast o osem ľudských životov. 49 obetí, bolo medzi chodcami, 18 spomedzi cyklistov, 26 tragických nehôd evidujú v prípade motocyklov a 157 nehôd súviselo s automobilmi. Vlastnou vinou si zavinilo smrť 130 účastníkov cestnej premávky (52%). Cudzím zavinením bolo usmrtených 120 účastníkov cestnej premávky (48%). K úmrtiam chod cov dochádza najmä v noci (31 chodcov) ako cez deň (18 chodcov). Z toho 63 % chodcov bolo usmrtených v obci a 37% chodcov mimo obce.

Dopravné nehody a ich príčiny

Dopravné nehody vznikajú následkom nerešpektovania pravidiel cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky upravuje zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Účelom zákona je vytvoriť podmienky pre zaistenie bezpečnej a plynulej cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky určujú najmä všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, povinnosti vodiča, používanie bezpečnostných pásov, spôsob jazdy, jazdu v jazdných pruhoch, rýchlosť jazdy, vzdialenosť medzi vozidlami. Obsahujú aj osobitné ustanovenia o chodcoch a osobitné ustanovenia o cyklistoch.

Nie každá dopravná nehoda musí byť spôsobená zavinením vodiča motorového vozidla. Dopravnú nehodu môže zaviniť aj chodec, cyklista, motocyklista, prípadne iný účastník cestnej premávky. V prípade vzniku dopravnej nehody sa určuje príčina vzniku dopravnej nehody. Technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. T

Technickú príčinu vzniku dopravnej nehody vyhodnocuje znalec z odboru cestná doprava. Znalec z tohto odboru je oprávnený posudzovať vznik a príčiny nehôd cestných vozidiel aj mimo cestných komunikácií. Znalec vykoná analýzu nehodového deja z technického hľadiska. Posudzuje možnosť zabránenia dopravnej nehode a posúdi techniku jazdy účastníkov dopravnej nehody. Technická analýza sa vykonáva na základe obsahu spisového materiálu. Vychádza sa hlavne z zadokumentovaných stôp v zázname dopravnej nehody a zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie, a výpovedí účastníkov a svedkov dopravnej nehody. Analýza nehodového deja sa spracováva pomocou výpočtovo – simulačného programu PC – Crash s prihliadnutím na najnovšie  poznatky vedy a techniky.

Príčiny vzniku dopravnej nehody

a) Porušenie povinnosti vodiča (nevenovanie sa vedeniu vozidla, telefonovanie, nedbanie zvýšenej opatrnosti voči cyklistom a chodcom, vedenie vozidla pod vplyvu alkoholu)

b) Neprimeraná rýchlosť

c) Nesprávna jazda cez križovatku

d) Nesprávne otáčanie alebo cúvanie

e) Nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami

f) Nesprávny spôsob jazdy

g) Porušenie osobitných ustanovení o chodcoch

h) Nesprávne odbočovanie

i) Nesprávne predchádzanie

The post Dopravné nehody, ich príčiny a následky appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Pri dopravnej nehode často dochádza k úmrtiam účastníkov dopravnej nehody. Rodina zosnulého účastníka dopravnej nehody prichádza tak o živiteľa rodiny. Živiteľ rodiny finančne zabezpečuje fungovanie domácnosti. Občiansky zákonník upravuje špecifický nárok pozostalých osôb v prípade úmrtia poškodeného. Tento nárok predpokladá, že poškodený počas života finančne prispieval na výživu členov svojej rodiny. Jeho smrť znamená reálnu stratu pre tieto osoby. Predmetný nárok má finančne zabezpečiť členov rodiny po smrti živiteľa rodiny, ak v čase úmrtia mal vyživovaciu povinnosť. Oprávnenou osobou môže byť len osoba voči, ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. V praxi pôjde najmä o manžela, prípadne maloleté deti zosnulého. Ide o tzv. pozostalostnú úrazová rentu. Táto je hradená z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pozostalostná úrazová renta plní funkciu náhradného výživného, pokiaľ povinný z dôvodu úmrtia už nemôže plniť výživné. Poisťovňa je povinná prevziať vyživovaciu povinnosť voči osobám, ktoré prevádzkou motorového vozidla stratili živiteľa rodiny.

Fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa pôvodne posudzoval a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určovala podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pozostalostnú úrazovú rentu upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka. Má zabezpečiť osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel pri dopravnej nehode  bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu vzniká podľa zákona o sociálnom poistení len v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti poškodeného. Táto súdom určená vyživovacia povinnosť musí existovať v čase jeho smrti. Ďalším predpokladom je, že oprávnená osoba v čase úmrtia nedovŕšila dôchodkový vek alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nie každá vyživovacia povinnosť, ktorá vyplýva zo Zákona o rodine musí byť upravená aj rozhodnutím súdu. Súd reguluje rozsah vyživovacej povinnosti len ak osoba povinná k vyživovacej povinnosti odmieta plniť svoju zákonom určenú vyživovaciu povinnosť. Ak teda rozsah vyživovacej povinnosti nebol určený súdom, osoba odkázaná na vyživovaciu povinnosť zosnulého, by nemala mať nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Očividne takáto právna úprava a výklad je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Znevýhodňuje osoby, voči ktorým si zosnulý dobrovoľne plnil zákonom určenú vyživovaciu povinnosť. Tieto osoby prídu o živiteľa rodiny len preto, že súd neupravil jeho vyživovaciu povinnosť počas jeho života. Na túto skutočnosť zareagoval zákonodarca a upravil podmienky priznania tohto nároku v prospech všetkých povinne vyživovaných osôb. Podľa aktuálnej právnej úpravy škodca pri usmrtení uhrádza náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Náklady na výživu sa uhrádzajú pozostalým formou peňažného dôchodku. Peňažný dôchodok predstavuje to, čo by mal poškodený poskytovať pozostalým na nákladoch na výživu. Od takejto sumy treba odpočítať dávky poskytované z rovnakého dôvodu podľa osobitného predpisu. Pôjde o sirotský dôchodku, vdovský a vdovecký dôchodok.

Tieto závery o správnosti aktuálnej právnej úpravy potvrdzujú aj rozhodnutia niektorých všeobecných súdov. Tie konštatovali, že určenie vyživovacej povinnosti zomrelého súdom nie je podmienkou priznania predmetného nároku. Skutočnosť, že nebolo vydané rozhodnutie súdu o povinnosti platiť výživné nemôže byť na ujmu oprávnenej osobe. Obzvlášť, ak si poškodený svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči manželke, prípadne deťom plnil dobrovoľne. Ak za života poškodeného nedošlo k stanoveniu jeho vyživovacej povinnosti súdom, súd bude jej existenciu a výšku posudzovať ako predbežnú otázku. Pri stanovení náhrady škody sa bude spravovať tými istými hľadiskami ako pri rozhodovaní o výživnom podľa Zákona o rodine.

Výška pozostalostnej úrazovej renty

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti. Výška pozostalostnej úrazovej renty bude závisieť od rozsahu vyživovacej povinnosti povinnej osoby. Rozsah vyživovacej povinností je daný druhom vyživovacej povinnosti, ktorú mal zosnulý. Druhy vyživovacích povinností a rozsah výživného upravuje Zákon o rodine. Zákon o rodine rozlišuje viacero druhov vyživovacích povinností. V praxi môže ísť o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými. Ďalej existuje aj vyživovacia povinnosť medzi manželmi, príspevok na výživu rozvedeného manžela alebo príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Účelom výživného je zabezpečovanie všetkých pravidelne sa opakujúcich odôvodnených potrieb oprávneného. Pôjde  o stravu, bývanie, ošatenie a vzdelávanie. Samotné výživné má spotrebný charakter. Spočíva v potrebe pravidelného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. V ďalšom texte sa venujeme najmä vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V SR nie je doposiaľ zákonne upravené paušálne určenie výšky výživného pri žiadnej vyživovacej povinnosti.

Nárok každého oprávneného sa posudzuje samostatne. Rozsah nemožno určiť mechanicky. Pri určení výživného prihliada  súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie Tiež je potrebné vziať do úvahy aj výšku dávok dôchodkového poistenia poskytované oprávneným z dôvodu úmrtia poškodeného. Týmito dávkami sú najmä vdovský dôchodok a sirotský dôchodok. Zákon nevylučuje súbeh pozostalostnej úrazovej renty a dôchodkových dávok. Vdovský a sirotský dôchodok je jedným z kritérií, ktoré ovplyvňuje výšku pozostalostnej úrazovej renty.

Pozostalostná úrazová renta po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť úrazovú rentu, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. O úrazovej rente sa dozviete viac v článku Strata na zárobku a podmienky jej priznania. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať súdom určená vyživovacia povinnosť. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dovŕšením dôchodkového veku poškodeného.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej vyživovacej povinnosti je narodenie dieťaťa. Jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, ani dosiahnutím plnoletosti.Táto vyživovacia povinnosť trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť musí súd posúdiť v každom prípade individuálne.  Dieťa môže byť schopné samostatne sa živiť po ukončení strednej školy (ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), alebo až po ukončení štúdia na vysokej škole. Ak sa dieťa rozhodne študovať na ďalšej vysokej škole, súd spravidla určí, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu zanikla. Práve z dôvodu schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Súdy však túto okolnosť posudzujú individuálne. Schopnosť dieťaťa sa samé živiť nespôsobuje automaticky zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Ak je dieťa schopné sa živiť, povinný rodič musí podať návrh na zrušenie výživného.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. To znamená, že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude úmerný ich životnej úrovni. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. A to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Cieľom je, aby každá povinná osoba vždy zabezpečila výživu dieťaťa aj na úkor svojho životného minima. Suma životného minima v roku 2017 bola 91,06 eur ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. Právny poriadok v SR nemá zákonne upravený paušalizovaný spôsob výpočtu výživného na maloleté dieťa. V SR súdy v rámci súdnej praxe aplikujú pomôcku výpočtu výživného pre dieťa. Rozlišujú pritom deti od narodenia do ukončenia základnej školy, deti na strednej škole, a študentov vysokých škôl.  Ak ide o dieťa od narodenia až po ukončenie základnej školy, výživné predstavuje 20 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Výživné pre dieťa navštevujúce strednú školu predstavuje maximálne 25 % z čistého mesačného príjmu. Ak ide o študenta vysokej školy výživne je maximálne 30 % z čistého mesačného príjmu povinného. Suma 20 % vychádza z reálnych dôkazov o výške minimálnej mzdy, priemernej mzdy, cenových reláciách základných potravín, oblečenia, obavy, hygienických potrieb, bývania, služieb a výdavkov so štúdiom. Ďalším kritériom, ktoré ovplyvňuje výšku výživného je, či ide o zdravé alebo o choré dieťa. Ak má povinný rodič viac vyživovacích povinností percentuálna suma z jeho čistého príjmu sa rozdeľuje medzi všetky jeho vyživovacie povinnosti so zreteľom na ich vek a potreby.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane oprávneného a na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča. Tá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého prípadu. Sú závislé najmä od veku, zdravotného stavu, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, schopnosti živiť sa sám. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie. Jednak bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a športovými potrebami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa (výlety, športové aktivity,)  vrátane tvorby úspor.

Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy. Ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosť, zručnosti a pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča. Súd komplexne posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého rodiča, a to z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať  vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov. A to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva. Existencia manželstva je základným predpokladom pre vznik tohto druhu vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť trvá počas trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie. Povinnosť platiť výživné na manžela zaniká rozvodom manželstva, alebo smrťou jedného z manželov, príp. jeho vyhlásením za mŕtveho. Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou.

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká zo zákona. Manželské výživné sleduje naplnenie zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Preto aj v prípade, keď sú obaja manželia zárobkovo činní a schopní zabezpečiť svoje potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vzniká disproporcia v celkovej ich životnej úrovni. V takom prípade sa uplatní práve inštitút výživného medzi manželmi.

Manželia si majú plniť vyživovaciu povinnosť prioritne dobrovoľne. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, je možné sa obrátiť sa na súd. Návrh na určenie výživného môže podať manžel, ktorý nedosahuje životnú úroveň druhého manžela. Súd určí rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Prejavuje sa tu zásada solidarity. Tá nepripúšťa, aby sa niektorý manžel dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo deti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je založená na myšlienke zásadne rovnakej životnej úrovne oboch manželov. Predpokladom pre určenie manželského výživného je rozdielna životná úroveň manželov. Pojem v zásade rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti. Je potrebné prihliadať na osobitosti týkajúce sa osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík daných manželov.

Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Súd je povinný obstarať podklady pre záver o životnej úrovni manželov. Manželské výživné nemožno priznať, ak by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto hľadiska teda súd pri rozhodovaní o nároku  na manželské výživné bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí. Zohľadní  príčiny, pre ktoré si manželia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, ale aj okolnosti či manžel, uplatňujúci si nárok na výživné, žije s druhom, ako aj okolnosti spôsobeného rozvratu medzi manželmi a opustenie rodiny.

Zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty

Pozostalostná úrazová renta sa valorizuje. Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistené v znení neskorších predpisov. Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie pozostalostnej úrazovej renty vykonáva. Pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania. Podľa aktuálnej právnej úpravy náklady na výživu pozostalým sa nevalorizujú.

The post Pozostalostná úrazová renta ako náhradné výživné appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Príčinná súvislosť sa vyžaduje vždy bez ohľadu na to, či ide o subjektívnu alebo objektívnu zodpovednosť. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede. Teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii. Príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku. Túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. O ďalších predpokladoch zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa dozviete na inom mieste nášho blogu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (spisová značka 5 Cdo 126/2009 a 3Cdo 130/2010)

Najvyšší súd riešil príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a povinnosťou poškodenej vrátiť peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu iného motorového vozidla. Škoda na motorovom vozidle bola riešená poisťovňou  ako totálna škoda. Poškodenej bol na kúpu poškodeného motorového vozidla poskytnutý peňažný príspevok. Peňažný príspevok poskytol Úrad práce a sociálnych vecí a rodiny. Po dopravnej nehode Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uložil poškodenej povinnosť vrátiť pomernú časť peňažného príspevku. Dôvodom bolo, že poškodené motorové vozidlo sa prestalo využívať na prepravu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Poškodená tvrdila, že povinnosť vrátiť peňažný príspevok vznikla v dôsledku dopravnej nehody. Poukázala, že bez dopravnej nehody by nebola povinná vrátiť časť príspevku. A preto medzi dopravnou nehodou a jej povinnosťou vrátiť časť príspevku je príčinná súvislosť.

Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou poškodenej. Krajský súd dospel k opačnému právnemu záveru. Krajský súd skonštatoval, že škoda nebola spôsobená priamo protiprávnym konaním škodcu. Zavinenie dopravnej nehody nesmerovalo ku vzniku škody, ktorý vznikla poškodenej povinnosťou vrátiť časť peňažného príspevku. Škodca zodpovedá len za škodu, ktorá vznikla na motorovom vozidle. V žiadnom prípade nezodpovedá za to, že poškodená mala s tretím subjektom dojednané zmluvné podmienky, ktoré sa po poškodení vozidla ukázali ako nevýhodné. Najvyšší súd rovnako skonštatoval, že medzi protiprávnym konaním škodcu (porušenie dopravných predpisov) a zmenšením majetku poškodenej (náhrada časti peňažného príspevku) nebola daná priama príčinná súvislosť.

Právna argumentácia Najvyššieho súdu bola nasledovná. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu  a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi. Znalec môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Rovnakú právnu argumentáciu použil i Najvyšší súd ČR, spisová značka 25Cdo 1437/2006. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla. Motorové vozidlo užíval poškodený ako leasingový nájomca na základe leasingovej zmluvy. Vlastníkom motorového vozidla bola leasingová spoločnosť. Poisťovňa hodnotila škodu ako totálnu škodu. Poisťovňa vyplatila škodu na motorovom vozidle z povinného zmluvného poistenia. Z dôvodu totálnej škody došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Leasingová spoločnosť urobila na základe leasingovej zmluvy vyúčtovanie predčasného ukončenia leasingu. Najvyšší súd riešil príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a záväzkami dohodnutými pri predčasnom ukončení leasingu. Zodpovednosť za škodu nie je možné robiť neobmedzene závislou na kauzalite. Nakoľko by to mohlo viesť k zákonu nedopovedajúcemu neúnosnému ukladaniu povinnosti nahradiť škodu. Škodca zodpovedá za škodu na motorovom vozidle. Škodca nezodpovedá za zmluvné dojednania, ktoré si dojednal nájomca s poskytovateľom leasingu pre prípad predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Zmluvné záväzky nájomcu pre prípad zničenia predmetu nájmu nie sú dôsledkom škodovej udalosti. Ale sú bezprostredným dôsledkom jeho zmluvného vzťahu s leasingovou spoločnosťou.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (spisová značka 2 Cdo 73/2006)

Najvyšší súd riešil príčinnú súvislosť medzi smrteľnou dopravnou nehodou a psychickou traumou rodičov zosnulého. Škodca spôsobil pod vplyvom alkoholu závažnú dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode bol ťažko zranený syn žalobcov, ktorý na následky zranenia zomrel. Rodičia zosnulého sa domáhali náhrady škody na zdraví, ktorú utrpeli, keď sa dozvedeli o smrti svojho syna. Obaja rodičia  sa pod vplyvom tejto udalosti psychicky zrútili. Jeden rodič bol dlhšiu dobu práceneschopný a druhý rodič musel byť hospitalizovaný v nemocnici na psychiatrickom oddelení. Žiadali preto priznať odškodnenie. Obaja žiadali náhradu za stratu na zárobku a jeden z rodičov náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovali vodiča, ktorý zavinil smrteľnú dopravnú nehodu.

Najvyšší súd konštatoval, že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcov a protiprávnym konaním žalovaného nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama následkom protiprávneho konania žalovaného. O takýto prípad ide, ak poškodenie zdravia žalobcov bolo výsledkom ich reakcie na smrteľný úraz ich syna. Najvyšší súd uviedol, že škoda na zdraví nebol spôsobená žalobcom priamo protiprávnym konaním škodcu. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný. Teda ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Žalobcovia neboli účastníkmi dopravnej nehody. K poškodeniu ich zdravia došlo až následne potom, čo sa dozvedeli o  smrti svojho syna. Poškodenie zdravia u žalobcov bolo výsledkom ich reakcie na smrteľný úraz syna. Príčina poškodenia ich zdravia je sama už následkom protiprávneho konania škodcu, ktorý za následok (smrť) samozrejmé zodpovedá. Spôsobenie dopravnej nehody v žiadnom prípade nesmerovalo k vzniku škody na zdraví žalobcov.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR (spisová značka ÚS 547/2013)

Ústavný súd doplnil právne závery Najvyššieho súdu o príčinnej súvislosti ohľadne existencie viacerých príčin vzniku škody. Ak sa v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (napr. dopravná nehoda) je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku. Alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je príčin viac pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne pričom sa časove neprekrývajú. V takomto prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.

The post Príčinná súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka je škodová udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Takou udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom na zvýšené nebezpečné pôsobenie spôsobilá vyvolať škodu. Napríklad rýchlosť dopravného prostriedku. Osobitná povaha prevádzky je daná charakteristickými vlastnosťami určitého druhu dopravy a ich prejavmi navonok. Vždy musí ísť o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Teda okolnosťou, ktorá je vlastná prevádzke určitého dopravného prostriedku. Zároveň musí byť  objektívne spôsobilá spôsobiť škodu. Ak nie je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, treba posúdiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. O ďalších predpokladoch zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka sa dozviete v článku Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu motorové vozidlo je v prevádzke nielen, keď sa pohybuje, ale aj keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy. Prevádzkou sú aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla. A to bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie. Nie je dôležité, či sa to stalo na ceste, na inom priestranstve prístupnom verejnosti alebo v garáže. Nerozhoduje ani  či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník.

Prax niektorých poisťovní a súdov nižšieho stupňa

Niektoré poisťovne odmietajú hradiť škodu spôsobenú otvorením dverí vozidla. Argumentujú, že nie každá škoda spôsobená otvorením dverí je osobitnou povahou prevádzky. Poisťovne zisťujú, či v čase vzniku škody malo motorové vozidlo vypnutý motor. Ak motorové vozidlo malo vypnutý motor poisťovňa odmietne uhradiť škodu. Má za to, že škoda spôsobená otvorením dverí nevznikla osobitnou povahou prevádzky vozidla.

Rovnaký právny názor zdieľa aj Krajský súd v Bratislave. Krajský súd riešil kolíziu medzi motorovým vozidlom a cyklistkou. Vozidlo bolo zaparkované, motor bol vypnutý a vodič otvoril dvere s úmyslom z vozidla vystúpiť. Do týchto dverí narazila cyklistka  a utrpela závažné zranenia. Súd bol názoru, že za týchto okolností škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Motorové vozidlo nebolo v prevádzke, nakoľko motor bol vypnutý. Zároveň náraz poškodenej do otvorených dverí stojaceho vozidla s vypnutým motorom nemožno považovať za škodovú udalosť vyvolanú zvláštnou povahou prevádzky. Inými slovami, ak poškodená nevenovala dostatočnú pozornosť jazde na bicykli, mohla rovnako naraziť do akéhokoľvek predmetu zasahujúceho do jej jazdnej dráhy. Nie je teda charakteristickou vlastnosťou vozidla spôsobilou vyvolať škodu ak vodič po ukončení jazdy otvorí dvere s úmyslom vystúpiť z vozidla. Z toho je zrejmé, že vodič nezodpovedá za škodu podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za škodu môže zodpovedať v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ak zavinene porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka však nie je krytá povinným zmluvným poistením. Poisťovni preto nevznikla povinnosť nahradiť škodu poškodenej.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR

Ústavný súd v roku 2017 riešil spornú otázku ohľadne škody spôsobenej otvorením dverí vozidla. Predmetom konania bola škoda, ktorá vznikla pri otváraní dverí na zaparkovanom motorovom vozidle. Vietor pritom vytrhol vodičke dvere z ruky a tie narazili do vedľa stojaceho motorového vozidla. Súdy nižšieho stupňa dospeli k záveru, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba považovať nielen škodu, keď motorové vozidlo nie je v pohybe a má zapnutý motor, ale aj škodu spôsobenú stojacim motorovým vozidlom v čase, keď má vypnutý motor. 

Ústavný súd konštatoval, že prevádzka motorového vozidla nie je reálne možná bez toho, aby vodič nastúpil do motorového vozidla s cieľom uvedenia motora do chodu a po jeho vypnutí, aby z neho nevystúpil. Samotný chod motora nemožno považovať za dostatočné hraničné kritérium pre určenie, kedy sa škoda spôsobená stojacím vozidlom bude považovať za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prevádzkou motorového vozidla nie je iba činnosť spočívajúca v chode motora. Ale aj činnosť, ktorá je nevyhnutne potrebná na využitie tohto jeho motorického potenciálu. Napríklad vystupovanie a nastupovanie do vozidla. Inými slovami vypnutím motora prevádzka vozidla nekončí. A to preto,  lebo nasledujú ďalšie úkony bezprostredne nadväzujúce na skončenie jazdy. Ako v danom prípade otvorenie dverí predchádza vystúpeniu vodiča z vozidla.

Otváranie dverí vozidla je úkon realizovaný v priamej súvislosti s prevádzkou vozidla. Otváranie dverí predchádza vystúpeniu z vozidla alebo nastúpeniu do vozidla. Ide o úkon bezprostredne nadväzujúci na ukončenie jazdy motorového vozidla (pri vystúpení). Alebo o úkon predchádzajúci začatiu jazdy (pri nastúpení). Z tohto dôvodu sa aj tieto úkony spravujú režimom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky nemožno determinovať výlučne iba okolnosťami súvisiacimi s pohybom vozidla. Rozhodujúce sú aj technicko konštrukčné predispozície vozidla. Ich súčasťou sú nepochybne aj dvere motorového vozidla. Ich jedinečný spôsob ukotvenia, a tým predurčený spôsob otvárania je špecifikom vlastným motorovým vozidlám nevyhnutným na ich riadne užívanie. Ich otváranie pred alebo po skončení jazdy môže byť v cestnej premávke spojené s nebezpečenstvom vzniku škody. A to a j za situácie, keď vozidlo stojí a má vypnutý motor.  

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

Rovnaký právny názor ako Ústavný súd SR má i Najvyšší súd ČR. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR, spisová značka 25 Cdo 3925/2013. Podľa tohto rozsudku  motorové vozidlo je v prevádzke aj vtedy, ak v dôsledku zlyhania vodiča vytvorí prekážku pre ostatných účastníkov premávky (aj prevádzky iného druhu), ktorá pre nich predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo kolízie. A to bez ohľadu na skutočnosť, či je v okamihu škodovej udalosti v činnosti motor takéhoto vozidla alebo či sa vozidlo stalo bezprostredne pred škodovou udalosťou nepojazdným a z akých dôvodov. Zlyhaním vodiča sa rozumie akékoľvek vôľové alebo mimo vôľové správanie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Od úmyselného konania (sebe vraždený pokus, útok vozidlom, zámerné poškodenie vozidla), cez nedbanlivostné konanie (bežné nehody spôsobené porušením pravidiel cestnej premávky) až po nezavinené konanie (nezvládnutie zložitej dopravnej situácie, zdravotná indispozícia).

The post Škoda spôsobená otvorením dverí motorové vozidla appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Prevádzateľ motorového vozidla

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravuje § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. O predpokladoch vzniku tejto zodpovednosti sa dočítate v článku Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je založená na princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, čiže na princípe objektívnej zodpovednosti. Objektívna zodpovednosť plní preventívnu funkciu, pretože prevádzateľa vedie k zvýšenej starostlivosti o stav motorového  vozidla, jeho obsluhu a údržbu. Poškodenému umožňuje dosiahnuť rýchlu náhradu škodu. Poškodený nemusí v spore preukazovať zavinené porušenie právnych predpisov prevádzateľom.

Za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. Rovnako zodpovedajú aj iný prevádzatelia dopravných prostriedkov (motorového vozidla, motorového plavidla, lietadla). A to aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody dopravný prostriedok sami neriadili. Za iného prevádzateľa je potrebné považovať toho, kto má právnu a faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom. Spravidla ide vlastníka motorové vozidla. Prevádzateľom sa stane osoba, ktorá na základe kúpnej zmluvy nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu, bez ohľadu na zápis v EV. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla. Zápis v príslušnej evidencii motorových vozidiel je právne irelevantný z hľadiska určenia zodpovednosti. Zápis má iba evidenčný  charakter. Má vplyv len na trvania povinného zmluvného poistenia. Prevádzateľ sa nezbaví zodpovednosti ani v prípade, že vedome zverí alebo zapožičia motorové vozidlo inej osobe.

Použitie motorového vozidla bez vedomia prevádzateľa

Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije motorové vozidlo bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Zákon rozlišuje dve možné situácie. Použitie motorového vozidla bez vedomia prevádzateľa a použitie motorového vozidla proti vôli prevádzateľa.  O použitie motorového vozidla bez vedomia prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ nevedel o použití motorového vozidla vôbec. Alebo nevedel o tom, že dopravný prostriedok sa použije za okolností, ktoré vo svojich dispozičných pokynoch nepredpokladal. Ide najmä o prípady tzv. čiernych jázd. Napríklad zamestnanec podnikateľa použije v dobe pracovného voľna vozidlo svojho zamestnávateľa na svoju osobnú potrebu v rozpore s jeho pokynmi. Rovnako pôjde o prípad keď maloletý použije vozidlo bez vedomia svojich rodičov. O použitie motorového vozidla proti vôli prevádzateľa ide, ak prevádzateľ použitie motorového vozidla výslovne zakázal (buď všeobecne, alebo určitej osobe), príp. zákaz vyplýva z povahy vec. Ide o prípad keď dôjde k odcudzeniu motorového vozidla z uzamknutej garáže. Ak sú splnené vyššie podmienky, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla  zodpovedá namiesto prevádzateľa osoba, ktorá motorové vozidlo použila bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli. Zodpovednosť tretej osoby za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má charakter objektívnej zodpovednosti.

Prevádzateľ zodpovedá spoločne s treťou osobou, ak použitie motorového vozidla svojou nedbalosťou umožnil. V tomto prípade je daná spoločná zodpovednosť prevádzateľa a vodiča motorové vozidla. K naplneniu podmienky nedbanlivosti stačí nevedomá nedbanlivosť. Nedbanlivosť nevedomá predstavuje psychická stav prevádzateľa k zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia motorového vozidla. Nevedomá nedbanlivosť znamená, že prevádzateľ nechcel, aby motorové vozidlo bolo zneužité, a ani nevedel, že zvolený spôsob zabezpečenia umožňuje zneužitie motorového vozidla v čase jeho neprítomnosti, hoci vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie či osobné pomery to vedieť mal a mohol. V žiadnom právnom predpise nie je stanovená povinnosť prevádzateľovi motorového vozidla, ako majú byť kľúče od vozidla zabezpečené. Je treba vychádzať z požiadavky rozumeného prístupu k zabezpečeniu kľúčov od vozidla. V bežných rodinných vzťahoch, kde nie sú dané okolnosti svedčiace o tom, že by k zneužitiu vozidla rodinným príslušníkom mohlo dôjsť, nie je potrebné kľúče od vozidla osobitne zabezpečovať.

Opravovňa motorového vozidla

Ak je motorové vozidlo v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva. Zákon presúva zodpovednosť z prevádzateľa motorového vozidla na prevádzateľa podniku. Okolnosť, či motorové vozidlo prevzala do opravy osoba fyzická alebo právnická nie je rozhodujúca. Zodpovednosť prevádzateľa opravovne je časovo vymedzená od prevzatia motorového vozidla do opravy až do jeho odovzdania prevádzateľovi. Zodpovednosť opravárenského podniku je taktiež zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie.

Vodič motorového vozidla

Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto vozidla nie je vylúčená zodpovednosť vodiča, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o prípad, keď prevádzateľ motorového vozidla a vodič motorového vozidla (škodca) sú dva rozdielne subjekty. Zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu vyplýva zo zodpovednosti za zavinenie. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť vykonané v súlade s právom.  K škode spôsobenej dopravnou nehodou dochádza v dôsledku porušenia pravidiel cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky upravuje zákon č. 9/2009 Z. z.  cestnej premávke. Príčinou vzniku dopravnej nehody je najmä neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla, nesprávny spôsob jazdy,  alebo nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami.

Ide o subjektívnu zodpovednosť. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie škodcu sa predpokladá. Poškodený nemusí preukazovať zavinenie škodcu. Tento predpoklad sa vzťahuje len na nedbanlivostné zavinenie. Prezumpcia zavinenia sa nevzťahuje na úmysel. Úmyselné zavinenie škodcu by musel preukázať poškodený. Vodič motorového vozidla (škodca) sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu. Musí preukázať, že škodu nezavinil. Ide o tzv. exkulpáciu škodcu. V prípade exkulpácie škodcu si poškodený musí znášať škodu zo svojho. Vodič motorového vozidla môže preukázať, že za škodu zodpovedá poškodený účastník cestnej premávky. V akých situáciách prichádza do úvahy zavinenie poškodeného sa dozviete v článku Zavinenie poškodeného.

Zodpovednosť za škodu za zavinenie predpokladá:

a) Porušenie právnej povinnosti

b) Vznik škody

c) Príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) Zavinenie vodiča motorového vozidla

Zamestnávateľ ako zodpovedná osoba

Občiansky zákonní upravuje situáciu, keď za škodu nezodpovedá škodca (vodič motorového vozidla). Za škodu spôsobenú jednou osobou nesie zodpovednosť iná fyzická alebo právnická osoba. Škoda musí byť spôsobená osobou, ktorú iná právnická (fyzická) osoba použila k výkonu svojej činnosti. Touto osobou môže byť zamestnanec v pracovnom pomere alebo osoba vykonávajúca prácu na základe dohôd o práci mimo pracovný pomer. Môže ísť o akúkoľvek inú osobu vykonávajúcu činnosť v prospech právnickej (fyzickej) osoby. Či už na základe zmluvy alebo jednorazového príkazu. Dôležité je, že táto osoba sa podieľa na činnosti inej osoby, túto činnosť uskutočňuje jej menom, podľa jej príkazov, pokynov a v jej záujme. Ďalšou podmienkou je, že k škode musí dôjsť v rámci činnosti  právnickej (fyzickej) osoby. Pokiaľ by škodca (zamestnanec) používal motorové vozidlo na uspokojovanie svojich osobných či iných záujmov išlo by exces. O vybočenie z plnenia úloh, ktoré mal škodca (zamestnanec) vykonávať v prospech právnickej (fyzickej) osoby. V takomto prípade nebude zodpovedať právnická (fyzická osoba) ale priamo škodca.

Ak škoda bude spôsobená pri plnení pracovných úloh zamestnávateľa, za škodu bude zodpovedať zamestnávateľ, u ktorej bol vodič v čase dopravnej nehody zamestnaný. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, ktorú pri výkone pracovnej činnosti spôsobil jeho zamestnanec. V takomto prípade vodič ako zamestnanec nezodpovedá za takúto škodu. Poškodený si môže uplatňovať náhradu škody len voči právnickej (fyzickej) osoby, ktorá priameho škodcu použila pri svojej činnosti. Poškodený nemôže žiadať o náhradu škody od zamestnaného vodiča motorového vozidla (škodcu). Z uvedeného dôvodu si poškodený nemôže uplatňovať náhradu škody v trestnom konaní, nakoľko trestné konanie sa vedie voči priamemu škodcovi (vodičovi motorového vozidla). O podmienkach, za ktorých si poškodený inak môže uplatniť náhradu škody v trestnom konaní sa dočítate v článku Náhrada škody v trestnom konaní.

Zodpovednosť zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. Zamestnávateľ môže požadovať náhradu škody od zodpovedného zamestnanca. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú požaduje zamestnávateľ, nesmie u zamestnanca presiahnuť štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku. Toto obmedzenie neplatí, ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ požadovať skutočnú škody v plnej výške.

Poisťovňa, v ktorej je poisteného motorové vozidlo škodcu

Poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody priamo u poisťovateľa škodcu. Ide o priamy nárok poškodeného. Priamy nárok vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O priamom nároku poškodeného sa môžete dočítať viac v článku Povinné zmluvné poistenie. Poistený má dôkaznú povinnosť o tom, že za škodu zodpovedá škodca, ktorý je poistený u poisťovateľa. Poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému uplatnené a preukázané nároky kryté povinným zmluvným poistením. Povinnosť poisťovne vyplýva z poistnej zmluvy, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

The post Koho žalovať za škodu spôsobenú dopravnou nehodou ? appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.