Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom. Má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Trest má vytvoriť  podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má odradiť iných od páchania trestných činov. Trest vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone. Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trestný zákon pozná viacero trestov. Na prvom mieste uvádza trest odňatia slobody. Ďalšími trestami sú trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci. Ďalej pozná trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Na záver sa uvádza trest straty čestných titulov, trest straty vojenskej a inej hodnosti a trest vyhostenia. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku. Ďalej prihliada na priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti. V neposlednom rade berie ohľad na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tresty uvedené v Trestnom zákone možno uložiť samostatne alebo viaceré popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Nie každá dopravná nehoda je riešená v trestnom konaní. Trestné konanie prichádza do úvahy v prípade ublíženia na zdraví účastníka cestnej premávky. Ak pri dopravnej nehode došlo k zraneniu prípadne usmrteniu osoby hrozí začatie trestného stíhania. Trestné stíhanie sa začne pre niektorý trestný činy v súvislosti s dopravnou nehodu. Vinníkovi dopravnej nehody hrozí trest odňatia slobody, peňažný trest alebo trest zákazu vedenia motorového vozidla. Trestná sadzba trestu odňatia slobody bude závisieť od závažnosti následku trestného činu (smrť, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví). Súd môže pri ukladaní trestu tieto tresty kombinovať.

Trest odňatia slobody (podmienečný odklad výkonu trestu)

Trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu. Maximálne možno tento trest uložiť na 25 rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie. Nepodmienečný trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Rozlišujeme ústav na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Pri dopravných nehodách sa ukladá výnimočne nepodmienečný trest odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody mô že súd uložiť napr. ak vodič pod vplyvom alkohol usmrtí účastníka cestnej premávky napriek trestu zákazu viesť motorové vozidlo.  Vinníkovi dopravnej nehody sa spravidla ukladá podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Oba inštitúty sú pokladané za alternatívne tresty k nepodmienečnému trestu odňatia slobody

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu. Skúšobnú dobu možno určiť na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Spravidla mu uloží aby podľa svojich schopností nahradil š kodu spôsobenú trestným činom.

Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. Inak súd nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody možno nariadiť i v priebehu skúšobnej doby. Osvedčenie páchateľa môže súd konštatovať až po uplynutí skúšobnej doby. Výnimočne môže súd ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený počas skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. V takom prípade súd môže ustanoviť probačný dohľad, predĺžiť skúšobnú dobu alebo nariadiť ďalšie obmedzenia alebo povinnosti. Skúšobnú dobu možno predĺžiť maximálna o dva roky. Predĺžená skúšobná doba nesmie presiahnuť hornú hranicu skúšobnej doby.

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie, že sa páchateľ osvedčil  má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Rovnaké účinky nastanú i v prípade, ak sa má za to, že sa odsúdený osvedčil. Ak súd rozhodne, že sa podmienečne odložený trest odňatia slobody vykoná rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

Peňažný trest a náhradný trest odňatia slobody

Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 33 1930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bez splnenia uvedených podmienok môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Súd môže rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Takéto rozhodnutie musí odôvodňovať výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa. Súčasne určí súd výšku mesačnej splátky a lehotu, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený. Peňažný trest musí byť zaplatený najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.

Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Peňažný trest má byť uložený len v takej miere, v akej je ho schopný odsúdený zaplatiť.  Neúplné zistenie pomerov páchateľa by mohlo viesť k uloženiu trestu, ktorý by odsúdený nebol schopný vykonať. Od výkonu peňažného trestu možno upustiť, ak by jeho uložením bolo odsúdenému znemožnené plnenie vyživovacej povinnosti. Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Ak súd ukladá peňažný trest môže za určitých okolností ustanoviť náhradný trest odňatia slobody. Súd ustanoví náhradný trest odňatia slobody ak by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Náhradný trest odňatia slobody sleduje úspešná realizácia peňažného trestu. Teda zaplatenie peňažnej sumy určenej v rozsudku. Prostriedkom dosiahnutia tohto cieľa je hrozba výkonu trestu odňatia slobody. Náhradný trest odňatia slobody možno ustanoviť až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Súd neuloží náhradný trest, ak by náhradný trest presiahol zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Rovnako súd neuloží náhradný trest odňatia slobody, ak sa peňažný trest ukladá popri treste odňatia slobody na doživotie.

Trest zákazu činnosti (zákaz viesť motorové vozidlo)

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V prí­pa­doch, v kto­rých ve­de­nie dop­rav­né­ho pros­tried­ku ne­vy­ža­du­je žiad­ne oso­bit­né po­vo­le­nie, nie je mož­né uk­la­dať trest zá­ka­zu čin­nos­ti. Vodičovi motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu, sa môže uložiť zákaz vedenia motorového vozidla. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Typickým trestným činom v súvislosti s vedením vozidla je napríklad trestný čin usmrtenia, trestný čin ublíženia na zdraví alebo trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa vodičský preukaz považuje za neplatný v čase, v ktorom má jeho držiteľ súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo.

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby.

Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Započítava sa však doba počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu. Rovnako sa započítava doba, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať. Výkon trestu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený. Predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ak osoba, ktorej sa zákaz činnosti týka, vykonáva v dobe jeho trvania činnosť, ktorá je uloženým trestom zakázaná, dopúšťa sa marenia výkonu úradného rozhodnutia. Skutková podstata tohto trestného činu je upravená v § 348 oda.1 Trestného zákona. Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejne moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia hrozí trest odňatia slobody až na dva roky.

Zákaz činnosti na doživotie

Trest zákazu činnosti možno uložiť na doživotie. Ide o najprísnejší druh trestu zákazu činnosti. Za súčasného naplnenia zákonnom stanovených podmienok ide o obligatórnu povinnosť súdu uložiť doživotný trest zákazu činnosti. Bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život.

Súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin

a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. Zá­sa­da trik­rát a dosť naš­la svo­je up­lat­ne­nie v rámci právnej úpravy trestu zákazu činnosti. Na ulo­že­nie doživotného tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti na do­živo­tie pos­ta­ču­je po­kiaľ súd zis­tí, že od­su­dzu­je pá­cha­te­ľa, kto­rý už bol v mi­nu­los­ti mi­ni­mál­ne dvak­rát prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný za spá­chanie tres­tné­ho či­nu oh­ro­ze ­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky. Ne­vy­ža­du­je sa, aby pá­cha­te­ľo­vi bol pri pred­chá­dza­jú­cich od­sú­de­niach uložený trest zá­ka­zu čin­nos­ti. Je pre­to bez významu, aké tres­ty bo­li pá­cha­te­ľo­vi uk­la­da­né pri pred­chá­dza­jú­cich odsúdeniach. Pod­stat­ným je len prá­vop­lat­ný vý­rok o vi­ne za spá­chania tres­tné­ho či­nu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Pá­cha­teľ sa mu­sí do­pus­tiť oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky ako „vo­dič dop­rav­né­ho pros­tried­ku“. Vo­di­čom dop­rav­né­ho pros­tried­ku tu bu­de aká­koľ­vek fy­zic­ká oso­ba, kto­rá fak­tic­ky ve­die dop­rav­ný pros­trie­dok v sta­ve vy­lu­ču­jú­com spô­so­bi­losť. Je bez vý­zna­mu, čí dis­po­nu­je ale­bo ne­dis­po­nu­je prís­luš­ným op­ráv­ne­ním na ve­de­nie ta­ké­ho­to dop­rav­né­ho pros­tried­ku Tá­to pod­mien­ka pri­tom mu­sí byť spl­ne­ná pri všet­kých troch od­sú­de­niach.

b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku. Zá­ko­no­dar­ca za­vie­dol fak­tic­ky zá­sa­du je­den­krát a dosť. Ne­vy­ža­du­je sa te­da už pred­chá­dza­jú­ce od­sú­de­nie pá­cha­te­ľa za uve­de­ný, či iný trest­ný čin. Je bez vý­zna­mu aj prí­pad­ná bez­úhon­ná pred­chá­dza­jú­ca mi­nu­losť pá­cha­te­ľa.

The post Aké tresty hrozia vinníkovi za dopravnú nehodu ? appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Pojem škoda v trestnom práve je úzko spätý s pojmom poškodený. Ani jeden pojem nemôže existovať bez toho druhého. Nikdy nevznikne škoda bez toho, aby nevznikla konkrétnemu poškodenému. Ani osoba nemôže v trestnom konaní vystupovať ako poškodený ak mu nevznikla škoda.  Legálna definícia poškodeného je obsiahnutá v § 46 Trestného poriadku. Poškodeným sa rozumie osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda. Poškodený jej aj osoba, ktorej zákonom chránené práva boli ohrozené alebo porušené.  Poškodeným môže byť fyzická osoba, právnická osoba a dokonca aj štát.  

Definícia pojmu škoda je obsiahnutá v Trestnom zákone. Za škodu sa považuje škoda na veci a škoda na právach. Škodou môže byť ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku, alebo na právach poškodeného, prípadne iná ujma poškodeného. Pojem škoda je na účely trestného práva rozšírený aj o ujmu na zisku. Predpokladom je, že by ho mohol poškodený odôvodnene dosiahnuť, ak by nedošlo k trestnému činu.

Škoda spôsobená trestným činom

Vznik škody nezakladá automaticky práva poškodeného uplatniť náhradu škody v trestnom konaní. Škoda spôsobená trestným činom musí byť v príčinnej súvislosti s trestným činom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi trestným činom a škodou musí existovať kauzálny nexus. Škoda ako následok trestného činu by nenastala, ak by nedošlo k trestného činu. Od škôd spôsobených trestným činom treba odlišovať škody, ktoré vzniknú v rámci skutkového deja, ale nie sú v príčinnej súvislosti s trestným činom. Nie každá škoda, ktorá vznikla v súvislosti s trestným činom je škodou spôsobenou trestným činom. Predmetom adhézneho konania nemôže byť škoda spôsobená iným činom, za ktorý nie je páchateľ trestne stíhaný. A to ani v prípade, ak mala súvis so skutkom, pre ktorý je vedené trestné stíhanie.

Kategorizácia škody a jej význam

Škoda má význam pre trestnosť skutku a jeho právnu kvalifikáciu. Vznik škody je znakom skutkovej podstaty niektorých trestného činu. Trestný zákon vymedzuje hranicu medzi trestným činom a priestupkom. Týmto kritériom je malá škoda. Malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 eur. Bez vzniku malej škody nepôjde o čin zakladajúci trestnú zodpovednosť. Malá škoda je znakom skutkovej podstaty napr. krádeže, sprenevery,  podvodu, úverového či poisťovacieho podvodu. Výška škody odôvodňuje kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu. To znamená uloženie prísnejšieho trestu páchateľovi trestného činu. Pri  kvalifikovaných skutkových podstát spravidla nejde už malú škodu. Vyžaduje sa škoda väčšia, značná škoda alebo  škoda veľkého rozsahu. Spôsobenie vyššej škody sa posudzuje ako okolnosť odôvodňujúca prísnejší postih.

Trestný zákon zároveň určuje škodu ako kritérium určujúce trestnosť skutku. Výška škody je odstupňovaná do štyroch základných kategórii. Môže ísť o malú škodu prevyšujúcu sumu 266 eur. Väčšia škoda predstavuje  desaťnásobok 266 eur. Značná škoda presahuje sto násobok 266 eur. A napokon škodu veľkého rozsahu, ktorá prevyšuje päťsto násobok sumy 266 eur. Ak Trestný zákon vyžaduje v základnej skutkovej podstate trestného činu vznik škody a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň malá škoda.

Škoda v zmysle trestného práva má dva základné významy. Jednak škoda vzniknutá v dôsledku trestného činu je predmetom adhézneho konania. Podstatou adhézneho konania je rozhodnutie o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom. O adhéznom konaní sa dočítate viac v článku Náhrada škody v trestnom konaní. Na druhej strane škoda ako následok podmieňuje závažnosť činu, ktorá zakladá trestnosť činu alebo jeho právnu kvalifikáciu.

Škoda na zdraví

Definícia škody na zdraví vychádza z definície ublíženia na zdraví v Trestnom zákone. Ublížením na zdraví rozumie poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod škodou na zdraví sa rozumie ublíženie na zdraví, ako aj ťažká ujma na zdraví podľa Trestného zákona.   K ublíženiu na zdraví píšeme viac v článku Začatie trestného stíhania pri dopravnej nehode.

Ak poškodenému vznikla trestným činom škoda na zdraví, môže si uplatniť nároky zo škody na zdraví. Trestné právo vychádza z právnej úpravy občianskeho práva o náhrade škody.  Podľa občianskeho práva pri škode na zdraví vzniká poškodenému špecifický komplex osobitých práv. Poškodenému vzniká právo na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a stratu na zárobku. Poškodený si môže uplatniť stratu na dôchodku, jednorazové vyrovnanie a náklady spojené s liečením. V prípade smrti poškodeného je možné uplatniť primerané náklady pohrebu a pozostalostnú úrazovú rentu.

Pri bolestnom sa vychádza z bolesti spôsobenej poškodením zdravia. Zohľadňuje sa aj bolesť vytrpená počas liečby alebo počas odstraňovania následkov. Pri sťažení spoločenského uplatnenia sa posudzujú trvalé následky pre poškodeného. Trvalé následky sa môžu prejaviť pri uspokojovaní jeho životných potrieb alebo plnení jeho spoločenských úloh. Pri  výpočte náhrady sa vychádza z lekárskeho posudku. V lekárskom posudku lekár oboduje bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Výpočet náhrady sa realizuje ako súčin bodov v lekárskom posudku a hodnoty bodu pre príslušný rok.  Viac sa dočítate v článkoch Bolesť, náhrada za bolesť a zásady hodnotenia bolesti v praxi a Sťaženie spoločenského uplatnenia.

Majetková škoda

Majetková škoda delí na skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ušlý zisk spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ako u skutočnej škody. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu. Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku. Musí byť preukázané, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo v dôsledku protiprávneho konania škodcu.

Pri určovaní výšky škody je smerodajná reálna cena predmetu útoku. To znamená suma, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v mieste a čase útoku predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z finančných prostriedkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby predmet útoku nadobudol pôvodný stav. Prípadne z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo podobnej veci. Ak ani tento postup nie je možný, bude sa vychádzať z odborného vyjadrenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť poskytuje záruku objektívneho určenia výšky škody. Krajným spôsobom určenia výšky škody je vypracovanie znaleckého posudku.

Morálna škoda

Morálna škoda často vzniká súbežne s materiálnou škodou. Morálna škoda vzniká najmä v dôsledku neoprávneného zásahu  do osobnosti človeka. Teda zásahom do jej života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Neoprávnený zásah môže smerovať aj do súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. V prípade zásahu do osobnosti jednotlivca vzniká právo domáhať sa morálneho zadosťučinenia, ktoré spočíva v ospravedlnení. Možno sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak sa zdá byť náhrada materiálnej škody nepostačujúca. 

Prípadom nemajetkovej ujmy je ujma, ktorá vzniká v dôsledku smrti poškodeného. Usmrtením blízkej osoby vzniká nielen materiálna škoda spočívajúca vo výdavkoch na pohreb. Nastáva trvalé narušenie sociálnych vzťahov, ktoré vznikli medzi poškodeným a pozostalými počas ich spoločného života. V dôsledku úmrtia blízkej osoby dochádza k citovej ujme, ktorá je svojou povahou nemateriálnou ujmou. V prípade,  že medzi fyzickými osobami vzniknú sociálne, kultúrne alebo citové väzby v rámci ich súkromného života, môže dôjsť v dôsledku odňatia práva na život jednému z nich k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhého.

Iná škoda

Iná škoda predstavuje škodu, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku protiprávneho konania škodcu, avšak nie je možné ju subsumovať pod škodu na zdraví, majetkovú alebo morálnu škodu. Pojem iná škoda pokrýva všetky druhy škôd, ktoré by mohli vzniknúť a neboli by subsumovateľné pod základne druhy škôd. Môže ísť o ujmu na iných právach a slobodách poškodeného. Takýmito právami sú napríklad práva patriace do oblasti práva duševného vlastníctva.

The post Škoda ako následok trestného činu a jej kategorizácia appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

V civilnom konaní o náhrade škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok v trestnom konaní rozhodujúcim okamihom pokiaľ ide o právny základ nároku ako aj výšku žalovanej sumy. Trestné súdy o nároku poškodeného na náhrade škody rozhodujú výnimočne. Vo väčšine prípadov odkážu poškodeného na občianske súdne konanie. Za akých okolností rozhodujú, prípadne nerozhodujú trestné súdy o nároku na náhradu škody sa dozviete v článku Náhrada škody v trestnom konaní.

Viazanosť civilného súdu inými rozhodnutiami

Dokazovanie v civilnom konaní sa spravuje zásadou voľného hodnotenia dôkazov súdom. Ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku predstavuje výnimku zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predmetné ustanovenie vymenováva, kedy je civilný súd viazaný rozhodnutiami súdov alebo iných orgánov. Pri hodnotení dôkazov súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt  a o tom, kto ich spáchal. Súd je viazaný aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

Viazanosť civilného súdu rozhodnutím trestného súdu je daná len v prípade rozhodnutia, že bol spáchaný trestný čin. Ústavný súd skonštatoval, že „súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom. Teda rozhodnutím o tom, že napríklad trestný čin nebol spáchaný. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal, a teda, že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu“. Ide o nález Ústavného súdu z 8 apríla 2015, spisová značka 409/2014.

Skutková podstata trestného činu

Za akých okolností môže trestný súd dospieť k záveru o spáchaní trestného činu? Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov. Každá skutková podstata trestného činu obsahuje obligatórne znaky. Týmito znakmi sú subjekt – páchateľ trestného činu, b) subjektívna stránka – zavinenie , c) objekt – záujem chránený Trestným zákonom a d) objektívna stránka – protiprávne konanie páchateľa, resp. opomenutie konania, na ktoré bol  povinný podľa zákona + škodlivý následok konania (škoda) + príčinný vzťah. Viac o škode podľa Trestného zákona  sa dozviete v článku Škoda ako o majetkový následok trestného činu a jej kategorizácia.

Trestný súd je povinný zisťovať, či skutok spĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ čin nemá naplnené všetky znaky, nie je naplnená skutková podstata trestného činu. V takom prípade trestný súd nemôže konštatovať, že bol spáchaný trestný čin a určiť trestne zodpovednú osobu. Rozhodnutie o spáchaní trestného činu znamená, že trestný súd mal riadne preukázané, že sú dané všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Nález Ústavného súdu SR

Ústavný súd sa vyjadroval k viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom pri rozhodovaní v občianskoprávnej veci. Ide o  nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.. ÚS 269/2011 z 23. novembra 2011. Rozhodnutia všeobecných civilných súdov použili v danom prípade gramatický výklad ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku. Trestný súd v trestnom konaní schválil dohodu o vine a treste, rozhodol, že obvinený je vinný z trestného činu sprenevery a poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Všeobecné civilné súdy zamietli nárok na náhradu škody napriek právoplatnému rozsudku v trestnom konaní, v ktorom bola jeho škoda uznaná. Žalobný nárok uplatnený poškodeným v civilnom konaní nemal byť preukázaný v rovine škody.

Poškodený sa domáhal ústavnou sťažnosťou vyslovenia porušenia jeho ústavného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Poškodený namietal, že všeobecné súdy nesprávne aplikovali ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku.

Krajský súd sa na základe výzvy Ústavného súd vyjadril k ústavnej sťažnosti nasledovne: „Existencia samotného trestného rozsudku nezbavuje súd povinnosti skúmať základ a výšku uplatnenej škody. Preto podľa názoru krajského súdu bolo namieste, že sa táto škoda, nielen jej výška, ale aj základ, posudzovala a vyhodnocovala.“ Krajský súd dospel k záveru, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný nielen rozsahom a výškou škody spôsobenej trestným činom, ale ani „skutkovým základom uplatňovaného nároku“. Krajský súd uviedol, že civilný súd je oprávnený pri výkone právomoci posudzovať otázku výšky uplatnenej škody a v rámci zisťovania skutkového stavu veci bol oprávnený zisťovať a posudzovať celý skutkový základ uplatňovaného nároku. A to i keď z hľadiska právneho posúdenia skutkových okolností zasahuje základ nároku do trestného práva. Podľa krajského súdu právo civilného súdu vyvodiť občiansko-právnu prípadne obchodno-právnu zodpovednosť, či iné dôsledky určitej skutočnosti nie je obmedzené, ani ak by skutkový dej naplňoval skutkovú podstatu trestného činu. Skutočnosť, že súd v civilnom konaní nie je viazaný výškou škody vychádza z toho, že v rámci občianskeho súdneho konania musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy k zisteniu skutového stavu veci viažuceho sa nielen k výške škody, ale aj k škode ako takej.

Ústavný súd skonštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia nevyrovnal so skutočnosťou, že znakom skutkovej podstaty trestného činu sprenevery je spôsobenie škody na cudzom majetku. Jediným skutkom, ktorý bol predmetom rozhodovania v rámci trestného konania bol skutok týkajúci sa disponovania s peniazmi zo zmluvy uzatvorenej medzi poškodeným a odsúdeným ako konateľom právnickej osoby. Z právnej kvalifikácie skutku ako aj zo skutkovej vety trestného rozsudku vyplýva, že v dôsledku trestného činu sprenevery došlo u poškodeného k spôsobeniu škody. Výklad § 193 Civilného sporového poriadku použitý Najvyšším súdom vedie k nerešpektovaniu záverov právoplatného trestného rozsudku vydaného v trestnom konaní.

Právny názor všeobecných súdov je výsledkom gramatického výkladu ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku. Ústavný súd uviedol, že gramatický výklad má za následok v predmetnom prípade nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia trestného súdu a narušenie princípu právnej istoty. Gramatický výklad nemožno považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia na zistený skutkový stav. V predmetnej veci ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a trestným súdom boli zistené. To platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného.

Ústavný súd ďalej skonštatoval: „Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal“

Výrok o vine a spolu zavinenie poškodeného

Vzniká otázka, či záver Ústavného súdu je možné aplikovať na všetky prípady bez výnimky. Výrok o vine v odcudzujúcom trestnom rozsudku spravidla konštatuje iba protiprávne zavinené konanie páchateľa trestného činu. Vo výrokovej časti odsudzujúceho rozhodnutia trestného súdu sa neuvádza spolu zavinenie poškodeného. Spolu zavinenie poškodeného je spravidla konštatované iba v odôvodnení odsudzujúceho trestného rozhodnutia. Spolu zavinenie poškodeného sa môže sa zohľadniť pri určení výšky trestu. Spolu zavinenie poškodeného môže vyplývať z obsahu trestného spisu (napr. znalecký posudok z odboru cestná doprava). O spolu zavinení poškodeného píšeme viac v článku Zavinenie poškodeného, forma zavinenia a aplikačná prax. Skúmanie spolu zavinenia inej osoby na vzniku škody v civilnom konaní nie je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR. Tieto závery potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, spisová značka 25 Cdo 818/2004. Podľa Najvyššieho súdu ČR rozhodnutie, ktorým bol páchateľ trestného činu uznaný za vinného neznamená, že škoda boa spôsobená výlučne jeho zavinením. Pokiaľ sa okrem páchateľa trestného činu na vzniku škody podieľalo aj konanie poškodeného, nie je súd v civilnom konaní o nároku na náhradu škody pri posudzovaní spolu zavinenia poškodeného viazaný výrokom o vine páchateľa.

Viazanosť civilného súdu výrokom o náhrade škody v trestnom konaní

Pokiaľ trestný súd zistí, že protiprávnym konaním páchateľa bola poškodenému spôsobená škoda v minimálnej výške, civilný súd je povinné takto zistené závery trestného súdu rešpektovať. Máme za to, že civilný súd je viazaný minimálnou výškou škody zistenou v trestnom konaní. To však neznamená, že civilný súd nemôže v rámci dokazovania zistiť vyššiu škodu než aká bola ustálená v trestnom konaní. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti škody je civilný súd povinný vykonať dokazovanie

The post Viazanosť civilného súdu rozhodnutím v trestnom konaní appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie. V rozsudku, v ktorom sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o treste a výrok o náhrade škody. Výrok o náhrade škody uvedie, ak bol nárok na jej náhradu uplatnený včas a riadne. Kedy a ako uplatniť náhradu škody sa dozviete v článku Náhrada škody v trestnom konaní. Rovnako sa dozviete kedy súd nerozhoduje v trestnom konaní o náhrade škody a odkáže poškodeného na občianske súdne konanie. Možnosť podania odvolania umožňuje prejaviť nespokojnosť s rozhodnutím súdu, prípadne s niektorým jeho výrokom. Oprávnená osoba má možnosť pomocou odvolania pokúsiť sa o zmenu rozhodnutia súdu.

Odvolanie má odkladný účinok. Podaním odvolania sa odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. A ak sa na právoplatnosť rozhodnutia viaže aj jeho vykonateľnosť, tak má za následok aj odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Odvolanie podané len poškodeným proti výroku o náhrade škody nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Ani odvolanie týkajúce sa len niektorého z obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

Oprávnená osoba

Prokurátor môže napadnúť rozsudok pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku. Prokurátor sa môže odvolať nielen proti výroku o vine alebo výroku o treste. Prokurátor môže podať odvolanie aj proti výroku o náhrade škody. Prokurátor ho môže podať  i v neprospech obžalovaného. Obžalovaný môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. Výrok o náhrade škody sa nepochybne týka aj obžalovaného. Výrok o náhrade škody zaväzuje obžalovaného k náhrade škody, ktorú spôsobil trestným činom. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Poškodený nemôže napadnúť rozsudok v časti týkajúcej sa rozhodovania o vine a treste obžalovaného.

Oprávnená osoba môže napadnúť rozsudok aj preto, že výrok o náhrade škody nebol urobený. Oprávnená osoba môže sa odvolať proti výroku o náhrade škody aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku. Podmienkou je, že toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok o náhrade škody je nesprávny alebo že chýba.

Lehota na podanie odvolania

Odvolanie sa podáva do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie

Ak obvinený, jeho obhajca alebo poškodený zmešká lehotu na podanie odvolania, môžu požiadať o navrátenie lehoty. O navrátení lehoty rozhoduje orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku. Ak lehota na podanie odvolania bola zmeškaná z dôležitých dôvodov povolí sa navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty. Navrátenie lehoty je možné ak lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

Miesto podania odvolania

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Predseda senátu doručí rovnopis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k nemu vyjadriť. Len čo lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spis odvolaciemu súdu. O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade škody a nerozhodne sám vo veci, odkáže poškodeného na občianske súdne konanie.

Obsah odvolania

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom rozhodnutia smeruje. Je potrebné uviesť, či smeruje aj proti konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku. Musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak nie sú splnené tieto podmienky súd vyzve odvolateľa, aby nedostatok odstránil. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Vzdanie sa a späťvzatie odvolania

Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť. Odvolanie možno vziať späť do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie podané v prospech obžalovaného môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tom prípade plynie obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.

The post Odvolanie proti výroku o náhrade škody v trestnom konaní appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví. Poškodenému môže byť spôsobená majetková, morálna alebo aj iná škoda. Orgány činne v trestnom konaní postupujú z úradnej povinnosti. Trestné činy musia prejednať čo najrýchlejšie. Za bežných okolností k začatiu trestného stíhania nie je potrebný súhlas poškodeného. Avšak v trestnom práve existuje inštitút súhlas poškodeného. Poškodenému sa priznáva právo disponovať trestným konaním. Ide o výnimku zo zásady oficiality a legality. Výnimka je zdôvodnená legitímnymi záujmami obete trestného činu. Poškodený nemusí mať záujem na začatí trestného stíhania. Dôvody k tomu môžu byť rôzne. Predmetný inštitút rieši konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného na nestíhaní páchateľa. V určitých prípadoch má poškodený právo vyjadriť sa, či súhlasí s trestným stíhaním alebo nie. Poškodený musí mať blízky vzťah k páchateľovi. Poškodený môže byť v dôsledku potrestania páchateľa nepriamo postihnutý. Pokiaľ by došlo k odsúdeniu páchateľa trestného činu, mohol by to pociťovať poškodený.

Za určitých okolností bude závisieť od poškodeného, či polícia začne začnú trestné stíhanie. Pri niektorých trestných činoch trestné stíhanie je podmienené súhlasom poškodeného. Súhlas poškodeného treba získať pred začatím trestného stíhania. Ak poškodený neudelil súhlas s trestným stíhaním, nemožno začať trestné stíhanie. Ak  trestné stíhanie bolo začaté bez súhlasu poškodeného, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené. Ak trestné stíhanie nebolo zastavené napriek chýbajúcemu súhlasu poškodeného s trestným stíhaním je možné podať dovolanie. Ak bolo jedným skutkom viacero poškodených, na začatie trestného stíhania stačí súhlas jedného poškodeného.

Poškodený môže odmietnuť súhlas s trestným stíhaním len pri určitej kategórii trestných činov. Poškodený musí mať osobitný vzťah k páchateľovi trestného činu. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne. Ak by chýbala niektorá podmienka, poškodený by sa nemohol vyjadrovať k začatiu trestného stíhania. Súhlas poškodeného nemožno využiť, ak trestným činom bola spôsobená smrť. Rovnako ho nemožno aplikovať, ak poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami

Osobitná kategória trestných činov

Súhlas poškodeného s trestným stíhaním sa vyžaduje len pri niektorých trestných činov. Trestný poriadok presne určuje, pri ktorých trestných činoch je potrebný súhlas poškodeného. Tieto trestné činy sú uvedené v § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Ide napríklad o trestný čin krádeže, sprenevery, neoprávneného užívania cudzej veci, krivého obvinenia alebo ohovárania. Jedným z týchto trestných činov je aj trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158 Trestného poriadku. K ublíženiu na zdraví podľa § 157 a § 158 dochádza často pri dopravných nehodách. Pri iných trestných činoch než sú uvedené v Trestnom poriadku sa nevyžaduje súhlas poškodeného pre začatie trestného stíhania.

Trestný čin ublíženia na zdraví

§ 157 ods. 1 Trestný zákon: Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania, alebo na chránenej osobe. Chránenou osobou sa rozumie napr. dieťa, tehotná žena, osoba vyššieho veku,

§ 158 Trestný zákon: Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

 Osobitný vzťah poškodeného a páchateľa 

Poškodený sa môže vyjadriť k trestnému stíhaniu, ak má osobitné postavenie k páchateľovi trestného činu. Páchateľom musí byť osoba, pri ktorej poškodený nebude mať pre príbuzenský vzťah záujem na jej trestnom stíhaní. Páchateľom trestného činu musí byť osoba ktorá je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď. Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Orgány činné v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania zisťujú vzťah medzi poškodeným a páchateľom. Blízky vzťah nemusí existovať v čase spáchania trestného činu. Na súhlas poškodeného postačuje ak takýto vzťah existuje v čase prebiehajúceho trestného stíhania. Súhlas poškodeného môže využiť manžel (spolujazdec), ktorému druhý manžel z nedbanlivosti ublížil na zdraví pri dopravnej nehode. V takomto prípade poškodený nebude mať záujem na trestnom stíhaní svojho manžela a neudelí súhlas s trestným stíhaním. Ak by v rovnakej situácii ocitol rodič maloletému dieťaťu, o súhlase s trestným stíhaním bude rozhodovať súdom ustanovený opatrovník. Pokiaľ by pri dopravnej nehode došlo k úmyselnému ublíženiu na zdraví polícia nebude potrebovať súhlas poškodeného pre začatie trestného stíhania.

Vzatie a znovu udelenie súhlasu poškodeného

Poškodený oznamuje súhlas alebo nesúhlas s trestným stíhaním prokurátorovi alebo policajtovi. Súhlas poškodeného sa udeľuje písomne alebo ústne do zápisnice. Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený kedykoľvek vziať späť. Najneskôr dovtedy, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Súhlas výslovne odopretý alebo vzatý späť možno znovu udeliť iba celkom výnimočne. Odopretie súhlasu alebo spať vzatie súhlasu by muselo byť vykonané v tiesni pod vplyvom vyhrážky, nátlaku, odkázanosti alebo podriadenosti. Ak je nesporné, že súhlas poškodeného bol odopretý z uvedených dôvodov má sa za to, že súhlas bol udelený. O prípustnosti znovu udelenia súhlasu rozhodne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná.

Ďalšie práva poškodeného

O ďalších právach poškodeného sa môžete dočítať v článku Práva poškodeného v trestnom konaní.

The post Kedy je potrebný súhlas poškodeného s trestným stíhaním ? appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Trestný rozkaz je alternatívnym spôsobom riešenia trestnej veci. Predstavuje odklon od prejednania veci na hlavnom pojednávaní menej formálnym alternatívnym procesným postupom, na rozdiel od náročného súdneho konania. Trestný rozkaz je odsudzujúcim rozsudkom a vo výlučnej kompetencii samosudcu, ktorý takto môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní rozhodnúť o skutku uvedenom v obžalobe. Pritom  je nevyhnutné aby skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi.

Trestným rozkazom možno uložiť:

a) trest odňatia slobody do troch rokov,

b) trest zákazu činnosti,

c) peňažný trest,

d) trest prepadnutia veci,

e) trest povinnej práce, ak s tým obvinený súhlasí,

f) trest domáceho väzenia,

g) trest vyhostenia,

h) trest zákazu pobytu,

i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,

j) ochranné opatrenie.

Trestný rozkaz nie je možné vydať

a) v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

b)v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.

Trestný rozkaz obsahuje

a) označenie súdu, meno a priezvisko samosudcu, ktorý trestný rozkaz vydal,

b) dátum a miesto vydania trestného rozkazu,

c) označenie obvineného,

d) výrok o vine a o uloženom treste,

e) výrok o ochrannom opatrení, ak bolo uložené,

f) výrok o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne uplatnený,

g) poučenie o práve podať odpor.

Doručovanie trestného rozkazu

Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému. Ak má obvinený obhajcu, trestný rozkaz sa doručuje aj jeho obhajcovi. Trestný rozkaz sa doručuje aj prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného zástupcu alebo splnomocnenca, doručí sa trestný rozkaz len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi poškodeného alebo zúčastnenej osoby.  Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

Odpor proti trestnému rozkazu

Riadnym opravným prostriedkom proti trestnému rozkazu je odpor. Odpor proti trestnému rozkazu je oprávnený podať obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie.  Odpor proti trestnému rozkazu môže podať aj prokurátor. Poškodený môže podať odpor proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal. Odpor sa musí podať v zákonom stanovenej lehote, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota na podanie odporu od doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr.

Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie odporu proti trestnému rozkazu, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať o odpore, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol odpor ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak bol odpor už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnutí odporu Rovnako je možné postupovať ak sa ukáže, že lehota na podanie odporu, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

Ďalší postup po podaní odporu

Ak oprávnená osoba podala odpor proti trestnému rozkazu v lehote, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní sa trestný rozkaz ruší. Ak súd na hlavnom pojednávaní ale zistí, že prokurátor a obžalovaný chcú konať o dohode o vine a treste a prokurátor neprednesie obžalobu, vráti vec prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste. Trestný rozkaz sa ruší vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste. Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo ak súd návrh dohody o vine a treste odmietne, alebo v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie“, pokračuje súd v hlavnom pojednávaní na podklade pôvodnej obžaloby.

Ak odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie a odmietne odpor uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Poškodený môže podať odpor proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.

Ak oprávnená osoba nepodala odpor proti trestnému rozkazu trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným. Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným uplynutím lehoty na podanie odporu.

Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu dovtedy, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania.

Vzdanie sa práva na odpor a späťvzatie odporu

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor. Ak sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, trestný rozkaz sa stane právoplatným dňom vzdania sa práva podať odpor.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť. Podaný odpor je možné vziať späť dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Po vyhlásení o späťvzatí odporu už nie je možné podať odpor. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom. Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie. Ak odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným dňom jeho späťvzatia.

Právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu

Trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak

a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,

c) sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva podať odpor

The post Trestný rozkaz a odpor proti trestnému rozkazu appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Podmienečné zastavenie trestného stíhania prichádza do úvahy len pri určitej kategórie trestných činov. Musí sa jednať o konanie o prečine,  na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. V takomto prípade môže prokurátor podmienečné zastaviť trestné stíhanie i bez návrhu. Návrh na podmienečné zastavenie trestného stíhania môže podať aj policajt. Podmienečné zastavenie trestného stíhania môže navrhnúť aj sám obvinený. Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné bez súhlasu obvineného. Na druhej strane obvinený nemá automaticky nárok na podmienečné zastavenie trestného stíhania. Posúdenie podmienok pre podmienečne zastavenie trestného stíhania je vo výlučnej kompetencii prokurátora. Podmienečné zastavenie je možné najskôr po vznesení obvinenia najneskôr do podania obžaloby.

Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne

b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a

c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné, ak

a) trestným činom bola spôsobená smrť osoby,

b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo

c) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.

Poškodený a  podmienečné zastavenie trestného stíhania

Podmienečné zastavenie trestného stíhania predstavuje výhodu pre poškodeného. Najvýraznejšia výhodu predstavuje náhrada škody ako podmienka podmienečného zastavenia trestného stíhania.  Ak by obvinený nebol povinný zo zákona nahradiť vzniknutú škodu, poškodený by nemal možnosť uspokojiť nárok na náhradu škody v adhéznom konaní. Poškodený by musel využiť jedinú možnú cestu, cestu zdĺhavejšieho občianskoprávneho konania

Dohoda o náhrade škody je alternatívou peňažného uspokojenia záujmov poškodeného. Pôjde o prípad,  keď obvinený nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie vzniknutej škody v čase rozhodovania o podmienečnom zastavení. Pre obvineného bude výhodné uzavrieť s poškodeným dohodu o náhrade škody. Výhodou dohody o náhrade škody je možnosť zjednať výšku náhrady i nad rámec vyčíslenej škody. Alebo naopak, poškodený môže upustiť od nároku na náhradu škody, keďže nie je povinný  si ju uplatňovať v trestnom konaní. Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody, sa v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.

Za iné opatrenie na náhradu škody sa pri dopravných nehodách považuje oznámenie poistnej udalosti príslušnej poisťovni. Na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovňa uhradí poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody (škoda na zdraví, vecná škoda).

Podmienečné zastavenie trestného stíhania má aj negatívnu stránku pre poškodeného. Na rozdiel od zmieru pre podmienečné  zastavenie trestného stíhania sa nevyžaduje súhlas poškodeného. Problém nastane vtedy, keď poškodený nesúhlasí s alternatívnym postupom riešenia trestnej veci alebo nesúhlasí s výškou škody, ktorú mu má obvinený uhradiť. Riešením je možnosť poškodeného podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Cieľom je dosiahnuť pokračovanie v trestnom stíhaní a štandardného priebehu trestného konania.

Rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania

Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému. Obvinený a poškodený môže proti nemu podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok. V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Výmera dĺžky skúšobnej doby závisí od osoby obvineného a povahy spáchaného trestného činu. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania. V rámci skúšobnej doby sa obvinený musí osvedčiť. Údaj o právoplatnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania sa uvádza vo výpise z registra trestov.

Obvinenému možno tiež uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu. Obvinený, ktorému boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

Osvedčenie páchateľa alebo  Pokračovanie v trestnom stíhaní

Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor rozhodne, že sa obvinený osvedčil. O osvedčení obvineného vydá prokurátor uznesenie. Uznesenie sa doručuje obvinenému a poškodenému. Obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok. Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania. To znamená, že nie je možné začať trestné stíhanie, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené. Po právoplatnosti uznesenia o osvedčení obvineného v skúšobnej dobe, sa už údaj o podmienečnom zastavení trestného stíhania vo výpise registra trestov  neuvádza, uvádza sa však v odpise registra trestov.

Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby neviedol riadny život, nesplnil povinnosť nahradiť škodu a nevyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor rozhodne,  že sa v trestnom stíhaní pokračuje. Prokurátor je oprávnený rozhodnúť o pokračovaní trestného stíhania kedykoľvek počas skúšobnej doby. O pokračovaní v trestnom stíhaní vydá prokurátor uznesenie. Uznesenie sa doručuje obvinenému a poškodenému. Obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Prokurátor musí najneskôr do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby urobiť rozhodnutie o ďalšom osude obvineného. Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby prokurátor nerozhodne o tom, že sa obvinený osvedčil alebo že sa pokračuje v trestnom stíhaní platí fikcia osvedčenia sa obvineného. Podmienkou je, že k nevydaniu rozhodnutia v tejto lehote bez zavinenia obvineného. Uplynutím lehoty dvoch rokov po uplynutí skúšobnej lehoty nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania. To znamená, že nie je možné začať trestné stíhanie, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené.

O podmienečnom zastavení trestného stíhania je oprávnený rozhodnúť aj súd v štádiu hlavného pojednávania. Podmienkou je, že súd má preukázané splnenie podmienok pre podmienečné zastavenie trestného stíhania. Proti rozhodnutiu súdu môže prokurátor, obžalovaný a poškodený podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok.

The post Podmienečné zastavenie trestného stíhania appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

V rámci prípravného konania je možné vybaviť trestnú vec bez prejednania súdom. Inštitút zmieru predstavuje odchýlenie sa od normálneho priebehu trestného konania, ktoré by vyústilo do podania obžaloby. Ide o alternatívny spôsob ukončenia trestnej veci v prípravnom konaní. Ak by nebola spôsobená škoda trestným činom obvineného a neexistovala by osoba poškodeného absentoval by jeden zo základných prvkov uzavretia zmieru. Použitie tohto inštitútu by bolo úplne vylúčené. Z hľadiska poškodeného, jeho práv a postavenia v trestnom konaní, majú odklony pomerne dôležitý význam. Odbremeňujú poškodeného od traumatizujúceho súdneho konania .V neposlednej rade predstavujú ďalší zo spôsobov efektívnejšieho uspokojenia jeho práva na náhradu škody. V súvislosti s odklonmi v trestnom konaní je dôležité uvedomiť si, že obvinený sa dobrovoľne vzdáva práva na prejednanie trestnej veci pred súdom. Ďalšími alternatívnymi spôsobmi vybavenia trestnej veci v trestnom konaní je podmienečné zastavenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste a trestný rozkaz.

Podmienky schválenia zmieru

Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom. Práva poškodeného podľa § 220 neprislúchajú tomu, na koho prešiel nárok na náhradu škody. To neplatí, ak ide o dedičov poškodeného. Konanie o zmieri upravuje § 220 až 227 Trestného poriadku. Schválenie zmieru prichádza do úvahy do úvahy len v prípade menej závažných trestných činov. Musí ísť o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Schválenie zmieru je možné len so súhlasom poškodeného a obvineného. Na schválenie zmieru prokurátorom nie je právny nárok.

Prokurátor môže (namiesto podania obžaloby) rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,

b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a

c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu

d) vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Zmier nemožno schváliť, ak trestným činom bola spôsobená smrť osoby. Schválenie zmieru je rovnako neprípustné, ak je vedené trestné stíhanie pre korupciu. Prokurátor nemôže schváliť zmier ani ak  je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci.

Náhrada škody a poškodený

Zmier umožňuje poškodenému získať rýchlejšie odškodnenie.Výška spôsobenej škody musí byť v rámci konania náležite zistená. Obvinený je povinný škodu, ktorú spôsobil trestným činom nahradiť v plnej výške. Dohoda o náhrade škody by mala obsahovať rozsah spôsobenej škody, čas a spôsob nahradenia škody pričom zákon nepredpisuje jej formu. Medzi iné potrebné opatrenia na náhradu škody patrí napr. nahlásenie vzniknutej škody ako poistnej udalosti poisťovni spolu s poskytnutím potrebnej súčinnosti. Poškodenému nie je možné vnútiť náhradu škody. V prípade ak poškodený odmietne prijať náhradu škody od obvineného, táto skutočnosť nebráni k schváleniu zmieru a zastaveniu trestného stíhania.

Peňažná suma na všeobecne prospešné účely

Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri. Peňažnú sumu možno priznať obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území SR na všeobecne prospešné účely. Spravidla pôjde o financovanie vedy, vzdelania, kultúry, školstva, požiarnej ochrany, podporu a ochranu mládeže. Môžu byť financované aj sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne a charitatívne účely. Peňažnú sumu možno určiť aj registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, športovým a telovýchovným spoločnostiam, ako aj štátu na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona. Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely musí obvinený určiť aspoň 50 % štátu na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona. Ide o zákon  č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Peňažná suma na všeobecne prospešné účely  nesmie byť zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu. Primeranosť tejto sumy sa posudzuje vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obvineného a jeho osobné a majetkové pomery.

Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým prokurátor schválil zmier, zabezpečí, aby peňažná suma určená na všeobecne prospešné účely bola poukázaná adresátovi uvedenému v rozhodnutí. Ak nie je možné peňažnú odovzdať alebo ju adresát odmietne prijať, rozhodne o jej odovzdaní štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi poskytovanú podľa osobitného zákona. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok

Postup a rozhodnutie prokurátora o zmieri

Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnutím o schválení zmieru prokurátor vypočuje obvineného a poškodeného. Prokurátor zisťuje najmä na spôsob a okolnosti uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru. Výsluchom obvineného prokurátor zistí, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledkov schválenia zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.  Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate zmieru.

Prokurátor zastaví trestné stíhanie v prípravnom konaní, ak sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným. Rozhodnutie prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania má formu uznesenia. Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa týka zmier, jeho právne posúdenie a obsah zmieru. V rozhodnutí sa uvedie výška nahradenej škody alebo škody, k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal. Obvinený môže urobiť aj iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom. V rozhodnutí nesmie chýbať peňažná suma určenú na všeobecne prospešné účely s uvedením jej adresáta. Uvedie sa aj suma odovzdaná štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi. Súčasťou rozhodnutia je aj výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.

Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania schválením zmieru má účinky oslobodzujúceho rozsudku. To znamená, že  sa neuvádza vo výpise z registra trestov, lebo schválením zmieru sa na obvineného hľadí ako na nevinného. Tento údaj sa však uvádza do odpisu registra trestov obvineného. Súčasťou odpisu z registra trestov sú údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania nemožno začať trestné stíhanie, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené.  To neplatí ak rozhodnutie o schválení zmieru bude zrušené v predpísanom konaní.

Prokurátor nie je povinný schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie, že spáchal skutok, pre ktorý je treste stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz. Ak prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma zložená na všeobecne prospešné účely bola vrátená obvinenému. Následne ak výsledky vyšetrovania  dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu. K obžalobe pripojí spis, prílohy a dôkazné predmety.

Schválenie zmieru súdom

Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri, schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Samosudca postupuje podľa ustanovenia § 220 až 227 Trestného poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu môže prokurátor podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok. Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie aj na hlavnom pojednávaní za predpokladu, že sú splnené podmienky pre schválenie zmieru. Súd pritom rovnako postupuje podľa ustanovení § 221 až 227 Trestného poriadku.

The post Zmier a zastavenie trestného stíhania appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Postupu súdu predchádza konanie o vine a treste pred prokurátorom. Dohoda o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom a obvineným je predpokladom aby mohla byť schválená súdom. Ak sa uzatvorí dohoda o vine a treste, prokurátor podá na súd návrh na jej schválenie. Navrhnutá dohoda o vine a treste musí byť preskúmaná súdom. Súd podľa obsahu návrhu

a) určí termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o návrhu dohody o vine a treste

b) alebo odmietne návrh dohody o vine a treste.

Súd nie je viazaný obsahom návrhu dohody o vine a treste, ktorú mu predkladá prokurátor. Súd môže odmietnuť dohodu z dvoch zákonom stanovených dôvodov. Súd je oprávnený odmietnuť návrh, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov. Spravidla pôjde o prípad, keď zistí porušenie práva na obhajobu. Rovnako môže súd postupovať, ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná. Zrejme neprimeraným návrhom dohody je taký návrh, ktorý nezodpovedá zásadám ukladania trestov. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť je oprávnený podať prokurátor aj obvinený. Ak uznesenie o odmietnutí návrhu dohody nadobudlo právoplatnosť, vracia sa vec do štádia prípravného konania. Ak súd dohodu o vine a treste odmietne a po podaní obžaloby sa koná hlavné pojednávanie,  nesmie byť skoršie priznanie viny v neprospech obvineného. Priznanie spáchania skutku obvineným v konaní o dohode o vine a treste nemožno použiť ako dôkaz na hlavnom pojednávaní.

Verejné zasadnutie o návrhu dohody o vine a treste

Navrhovaná dohoda o vine a treste sa prejednáva na verejnom zasadnutí. Ak súd neodmietol návrh prokurátora na dohodu o vine a treste doručí návrh obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencom. Ak mladistvý v čase verejného zasadnutia nedovŕši devätnásť rokov, doručí sa návrh aj jeho zákonnému zástupcovi a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Rovnopis návrhu na dohodu o vine a treste spolu s predvolaním na zasadnutie treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinený a jeho obhajca mali na prípravu aspoň päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. U ostatných osôb, ktoré sa na predvolávajú treba zachovať aspoň trojdňovú lehotu.

Verejné zasadnutie sa vykoná za prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného. Ak má obvinený obhajcu aj za stálej prítomnosti obhajcu. Po otvorení zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu o vine a treste. Predpokladom schválenia dohody o vine a treste sú kladné odpovede obvineného na zákonom otázky.

Po prednesení návrhu dohody o vine a treste súd zisťuje formou otázok, či obvinený

a) rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste

b) súhlasí, aby sa trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejný súdny proces

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby

e) rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste

f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin

i) súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody

j) si uvedomuje, že ak dohoda o vine a treste bude schválená súdom a rozsudok nadobudne právoplatnosť, nebude možné proti rozsudku podať odvolanie.

Po vyjadrení obvineného ku všetkým otázkam, ako aj po vyjadrení strán k otázkam, ktoré sa ich priamo týkajú, súd sa odoberie na záverečnú poradu.

Rozhodnutie o návrhu na dohodu o vine a treste

Súd je oprávnený rozhodnúť iba v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste. Súd rozhoduje o skutku, jeho právnej kvalifikácii, primeranosti trestu, o ochrannom opatrení, ako aj o výroku o náhradu škody. Podmienkou je, že obvinený odpovedal na všetky otázky „áno. Z týchto dôvodov nemôže súd uložiť obvinenému iný druh trestu, než  ako navrhuje dohoda o vine a treste. Súd je oprávnený rozhodovať o návrhu dohody o vine a treste iba ako o celku. Súd nemôže niektorú časť návrhu dohody zmeniť. Ak súd s niektorou časťou návrhu dohody o vine a treste nesúhlasí, je oprávnený verejné zasadnutie  prerušiť. Počas prerušenia zasadnutia strany môžu navrhnúť dohodu o vine a treste v novom znení. Strany však nie sú povinné dohodnúť sa na novom znení dohody.

Ak sa strany dohodnú, súd schváli dohodu o vine a treste. Ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí poškodený súd ho odkáže s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom. Rozsudok sa verejne vyhlasuje. V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste, súd stručne uvedie najmä priebeh konania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvineného na položené otázky. Ak je obvinený mladistvý a v čase konania nedovŕšil osemnásty rok svojho veku uvedie sa aj vyjadrenie jeho obhajcu a zákonného zástupcu. Rozsudok nadobudne právoplatnosť vyhlásením. Proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste nie je prípustné odvolanie ani dovolanie. Okrem prípadu dôvodu dovolania, keď zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Z dikcie Trestného poriadku nevyplýva, kto je osobou oprávnenou na podanie dovolania v tomto prípade. Táto otázka bola vyriešená na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, spisová značka 2 Tdo 32/2007. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti.

Ak sa strany nedohodnú, súd vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. Rovnako vráti súd vec prokurátorovi do prípravného konania, ak dohoda o vine a treste nebola schválená v navrhnutom rozsahu alebo obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie”.

Dohodu o vine a treste je možné uzavrieť aj počas hlavného pojednávania. V rámci hlavného pojednávania má súd na začiatku pojednávania povinnosť zistiť, či prokurátor a obžalovaný nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak sa prokurátor a obžalovaný  vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste, vráti sa vec prokurátorovi, len ak to navrhol prokurátor. Ak prokurátor takéto riešenie nenavrhne, súd hlavné pojednávanie  preruší a umožní prokurátorovi a obžalovanému uzavrieť dohodu o vine a treste. Obdobne postupuje pri predbežnom prejednaní obžaloby.

The post Dohoda o vine a treste a jej posudzovanie súdom appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Konanie o dohode o vine a treste predstavuje jednu z foriem odklonov od klasického priebehu trestného konania. Podstata inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstranne výhodnej dohody o spôsobe ukončenia trestnej veci. Dohodu o vine a treste uzatvára prokurátor a obvinený.Táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred súdom na hlavnom pojednávaní. Súd ukladá obvinenému trest  bez dokazovania viny. Dohodu o vine a treste možno uzavrieť pri akomkoľvek trestom čine. Zavedením dohody o vine a treste sa odbremenili súdy od množstva prejednávaných vecí na hlavnom pojednávaní.

Začatie konania o dohode o vine a treste

Postup prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR  č. 619/2005. Vyhláška upravuje pravidlá postupu prokurátora pri iniciovaní, prijatí podnetu obvineného a vedení vyjednávania o dohode o vine a treste. Dohodou o vine a treste sa rozumie dohoda prokurátora a obvineného o priznaní spáchania skutku, uznaní viny a prijatí trestu a prípadne aj o ďalších výrokoch. Dohoda o vine a treste má umožniť prokurátorovi skončiť čo najviac trestných vecí v prípravnom konaní dohodou.

Začatie konania o dohode o vine a treste prichádza do úvahy, ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený. Obvinený sa musí priznať k spáchaniu skutku a uznať vinu. Dôkazy musia nasvedčovať pravdivosť priznania obvineného. Prokurátor môže začať konanie o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo bez podnetu. Pri zvažovaní vhodnosti konania o dohode o vine a treste na podnet obvineného sa prokurátor riadi svojím vnútorným presvedčením. Prokurátor musí vyhodnotiť trestnú vec podľa zákonom stanovených kritérií.

 Prokurátor pri zvažovaní konania o dohode o vine a treste berie do úvahy najmä

a) ochotu obvineného spolupracovať pri vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní iných obvinených,

b) minulosť obvineného, najmä skoršie odsúdenie,

c) povahu a závažnosť trestného činu, ktorý je predmetom obvinenia,

d) prejavenú ľútosť a pocit viny obvineného, jeho ochotu dobrovoľne prevziať zodpovednosť za svoje konanie,

e) záujem na rýchlom a primeranom skončení trestnej veci,

f) pravdepodobnosť usvedčenia obvineného v súdnom konaní,

g) pravdepodobný dosah súdneho konania na svedkov,

h) pravdepodobný trest alebo iné dôsledky v prípade, že obvinený bude usvedčený v súdnom konaní,

i) verejný záujem, na základe ktorého by sa prípad mal prejednať v súdnom konaní 

j) náklady súdneho konania vrátane nákladov na odvolacie konanie,

k) potrebu zabrániť oneskorenému skončeniu iných rozpracovaných trestných vecí,

l) dosah na právo poškodeného a ochotu obvineného nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestným činom.

Priebeh konania o dohode o vine a treste

Prokurátor nie je povinný začať konanie o dohode o vine a treste. Ak prokurátor neprijme podnet obvineného na začatie konania, písomne to oznámi obvinenému. Rovnopis oznámenia založí do spisu. Na začatie konania o dohode o vine a treste nie je právny nárok. Obvinený nemá možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Rozhodnutie o odmietnutí takéhoto konania má formu iba písomnej informácie pre obvineného.

Ak prokurátor prijme záver, že sú splnené podmienky na konanie o dohode o vine a treste, písomne vyzve obvineného a ostatné oprávnené osoby vyjadriť sa k začatiu tohto konania. Obvinený nemusí súhlasiť so začatím konania o dohode o vine a treste. Ak  ide o mladistvého obvineného je potrebné vyžiadať aj súhlas zákonného zástupcu a obhajcu so zamýšľaným postupom. Po uplynutí lehoty určenej vo výzve prokurátor začne konanie o dohode o vine a treste alebo urobí iné zákonné opatrenie. Prokurátor zohľadňuje stanoviska obvineného a ostatných oprávnených osôb.

Na konanie o dohode o vine a treste prokurátor predvolá obvineného. Prokurátor upovedomí o čase a mieste konania aj obhajcu obvineného a poškodeného. Ak je obvinený v čase konania mladistvý nemožno dohodu uzavrieť bez súhlasu zákonného zástupcu mladistvého alebo jeho obhajcu. Pri vyjednávaní o druhu, výmere a spôsobe výkonu trestu sa prokurátor riadi ustanoveniami druhej hlavy prvej časti Trestného zákona. Z trestu, ktorý by podľa úsudku prokurátora uložil súd za spáchaný trestný čin, môže ponúknuť obvinenému primerané zníženie výmeru trestu. Trest môže byť znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

O priebehu konania o dohode o vine a treste vyhotoví prokurátor zápisnicu, ktorú založí do spisu. Priebeh konania o dohode o vine a treste môže byť zaznamenaný prostriedkami na vyhotovenie obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu. O vyhotovovaní takéhoto záznamu prokurátor prítomné osoby upovedomí pred začatím úkonu.

Dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie

Ak dôjde  k dohode o vine, treste a ďalších výrokoch, prokurátor podá na súd návrh na schválenie dohody o vine a treste. Prokurátor s návrhom predkladá súdu dohodu o vine a treste, celý spisový materiál, jeho prílohy a zoznam vecných dôkazov. Prekážkou uzatvorenia dohody o vine a treste nie je skutočnosť, že nedošlo k dohode o náhrade škody. Obvinený nie je povinný v rámci konania o dohode o vine a treste nahradiť škodu poškodenému. Obvinený sa nemusí dohodnúť na náhrade škody poškodenému.  Ak nedôjde k dohode o náhrade škody, prokurátor navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo iné konanie.

Dohoda o vine a treste obsahuje:

a) označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania

b) opis skutku s uvedením miesta, času prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo

c) právnu kvalifikáciu trestného činu aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona

d) druh, výmeru a spôsob výkonu trestu

e) rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola trestným činom spôsobená

f) ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie

Dohodu o vine a treste podpisuje  na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania. Dohoda o vine a treste následne podlieha schváleniu zo strany súdu a to formou rozsudku. Prirodzene, schválenie dohody o vine a treste zo strany súdu nie je obligatórne. Súd má možnosť preskúmať jej primeranosť vo vzťahu k trestnému činu, ktorého sa dohoda týka a z hľadiska dodržania procesných predpisov. O podmienkach schválenia dohody o vine a treste sa môžete dočítať v článku Dohoda o vine a treste a jej posudzovanie súdom.

Obžaloba

Konanie o dohode o vine a treste sa nemusí vždy končiť dosiahnutím dohody. V takomto prípade podá prokurátor na obvineného obžalobu a urobí o tomto úkone v spise záznam V praxi sa môže totiž stať, že obvinený v konaní o dohode o vine a treste uzná vinu zo spáchania skutku v celom rozsahu, za ktorý je stíhaný, ale nedôjde k dohode o druhu a výmere trestu.  V takomto prípade prokurátor podá obžalobu. Zároveň prokurátor požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch. Ak v rámci konania o dohode obvinený uzná vinu len sčasti, prokurátor podá obžalobu. Súčasne požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu, v ktorom obvinený spáchanie skutku nepriznal, a aby rozhodol o vine, treste a ďalších výrokoch.

The post Konanie o dohode o vine a treste pred prokurátorom appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.