Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená bez zreteľa na zavinenie. Zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy pri každom škody spôsobenej dopravným prostriedkom. Škoda musí byť vyvolaná vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Postavenie poškodeného pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku je uľahčené. Poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu. Stačí ak preukáže, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov.

 

Liberácia – zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu

Prevádzateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému. Reflektuje sa skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú zložité technické zariadenia, s prevádzkou ktorých sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla vyššou rýchlosťou a majú značnú kinetickú energiu. Dopravné prostriedky vykazujú zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, patria nedostatky alebo vady materiálu, aj keď sú skryté (napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla).

 

Zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa možno zbaviť len z dôvodov uvedených v zákone. Ide o nasledovné liberačné dôvody:

a) Škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke (tzv. vonkajšie okolnosti prevádzky). Vonkajšími okolnosťami prevádzky sú také, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za prevádzku dopravného prostriedku. Škoda tu bola síce spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, avšak bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku (tzv. vonkajšie okolnosti). Môže to byť prírodná katastrofa alebo iná vonkajšia okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke Pôjde o prípad, ak škoda bola spôsobená napr. predmetom, ktorý spadol na odstavené motorové vozidlo. Môže ísť o škodu spôsobenú výbuchom bomby pod odstaveným motorovým vozidlom (ak výbuch nespustil naštartovanie motorového vozidla).

b) Škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (neodvrátiteľná udalosť). Vynaloženie všetkého úsilia treba vykladať objektívne, bez vzťahu k určitému prevádzateľovi. Rozumie sa ním všetka starostlivosť, ktorú bolo možné za daných okolností vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde vtedy, keď škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením. Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod v prírodnej udalosti (blesk, povodeň. zemetrasenie) alebo v ľudskom správaní, či v správaní zvieraťa (neočakávané náhle vbehnutie jeleňa na cestu). Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť vždy neodvrátiteľná objektívne. Škodu teda nemohol za daných pomerov odvrátiť nielen určitý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. O neodvrátiteľnej udalosti so dozviete viac v článku Stret so zverou ako neodvrátiteľná udalosť.

c) Zavinenie poškodeného

 

Predpoklady vzniku zodpovednosti

Predpokladmi vzniku zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je udalosť vyvolaná osobitou povahou prevádzky dopravného prostriedku,  škoda a príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vzniknutou škodou.

 

Osobitná povaha prevádzky

Občiansky zákonník nedefinuje pojem osobitná povaha prevádzky. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Týmito vlastnosťami sú najmä zvýšená rýchlosť, obmedzená ovládateľnosť, vysoká hmotnosť, technická konštrukcia či charakter použitých materiálov. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní užívania schopnosti dopravného prostriedku. Ani riadnym spôsobom užívania dopravného prostriedku v súlade s pravidlami cestnej premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať. Môže ísť o materiálové vady alebo zlyhane ovládacie mechanizmu.

 

Situácie, kedy sa jedná o prevádzku motorového vozidla, vykladá judikatúra veľmi široko. Jedným z dôvodov pre širšie poňatie prevádzky motorového vozidla je samotné naplnenie účelu inštitútu objektívnej zodpovednosti za škodu v doprave. Tým je zvýšená a účinná ochrana poškodených pred škodami vyplývajúcimi z rizikovej činnosti, ktorá nie je človekom plne ovládateľná. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzku motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj úkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samotné uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla, bez ohľadu na to, či s vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa tak stalo na ceste, prípadne na inom verejnosti prístupnom priestranstve, alebo ešte v garáži, alebo či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník (R 9/1972). Skutočnosť, že ku škode došlo v dopravnom prostriedku v priebehu trvania prepravy sama o sebe ešte neznamená, že ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prepravy (napr. zranenie prepravovanej osoby v dôsledku pádu, ktoré bolo vyvolané nevoľnosťou dotknutej osoby počas prepravy). Otváraniu dverí na vozidle ako osobitnej povahe prevádzky sa venujeme v článku Škoda spôsobená otvorením dverí.

Za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa posudzuje prípad, keď došlo k samovoľnému uvoľneniu bŕzd odstaveného vozidla a takto bola spôsobená škoda na inom vozidle. Za takto spôsobenú škodu sa považuje tiež prípad, ak v dôsledku štartu motora na motorovom vozidle bol uvedený do prevádzky nástražný výbušný systém, čím došlo k poškodeniu iných vozidiel.

 

Podľa stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Tieto závery potvrdilo i občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu 4 Cpj 5/2014. Podľa Najvyššieho súdu SR aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa nemožno zbaviť. O stanovisku Najvyššieho súdu k danej problematike sa dočítate v článku Škoda na čelnom skle.

 

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, spisová značka 25 Cdo 3925/2013 motorové vozidlo je v prevádzke aj vtedy, ak v dôsledku zlyhania vodiča vytvorí prekážku pre ostatných účastníkov premávky (aj prevádzky iného druhu), ktorá pre nich predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo kolízie. A to bez ohľadu na skutočnosť, či je v okamihu škodovej udalosti v činnosti motor takéhoto vozidla alebo či sa vozidlo stalo bezprostredne pred škodovou udalosťou nepojazdným a z akých dôvodov. Zlyhaním vodiča sa rozumie akékoľvek vôľové alebo mimo vôľové správanie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Od úmyselného konania (sebe vraždený pokus, útok vozidlom, zámerné poškodenie vozidla), cez nedbanlivostné konanie (bežné nehody spôsobené porušením pravidiel cestnej premávky) až po nezavinené konanie (nezvládnutie zložitej dopravnej situácie, zdravotná indispozícia). V predmetnej veci škodca vošiel motorovým vozidlom na železničný prejazd za účelom poškodenia jeho podvozku (pokus o poistný podvod).  Z koľajníc sa vodičovi nepodarilo vyjsť a vozidlo zostalo šikmo stáť. Motorové vozidlo vytvorilo prekážku železničnej prepravy. Následne došlo k stretu vlaku s vozidlom, vlak sa vykoľajil a železničná prevádzka na trati bola pozastavená. Okolnosť, že nepojazdné motorové vozidlo zanechal vodič na železničnej trati, resp. sa mu nepodarilo mu ho vyprýštiť, nevylučuje záver, že vozidlo zostalo v prevádzke. Škoda bola spôsobená nežiadúcim prejavom takých vlastností vozidla, ktorú sú pre jeho prevádzku typické a vyplývajú z jeho povahy ako dopravného prostriedku. Schopnosť vlastnou motorickou silou sa dostať do železničnej dráhy a neschopnosť vlastnou silou opustiť koľaj. Nie je rozhodujúce, čo bolo príčinou netypického spôsobu jazdy vozidla. Stojace motorové vozidlo nevytvára prekážku pre ostatných účastníkov cestnej premávky, pokiaľ je vyradené z prevádzky vhodným a miestu, času, a iným okolnostiam primeraným spôsobom. Spravidla pôjde o prípad odstavenia vozidla na určenom parkovisku alebo odpočívadle. V prevádzke nie je taktiež motorové vozidlo, ktorú je dlhodobo odstavené.

 

Škoda

Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi je teda (ak nedochádza k naturálne reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového pnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Za ušlý zisk možno považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať. Nie je možné prehliadnuť úzku súvislosť právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a povinného zmluvného poistenia. Príznačným znakom prevádzky dopravných prostriedkov je značná výška škôd spôsobená prevádzkou, ktorých náhrada spravidla nie je v silách škodcu jednotlivca. Povinné zmluvné poistenie je súčasťou systému efektívnej ochrany poškodeného. O vzniku a zániku povinného zmluvného poistenia, o rozsahu poistného krytia a limitoch poistného plnenia sa dozviete viac v článku Povinné zmluvné poistenie.

 

Príčinná súvislosť

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škoda izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a  následku. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. Bližšie o kauzálnom nexuse sa dozviete v článku Príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.