Pri spolu zavinení poškodeného je potrebné posúdiť prípadné zavinenie vodiča (vinníka dopravnej nehody). Zavineniu poškodeného sa osobitne venujeme v článku Zavinenie poškodeného, forma zavinenia a aplikačná prax súdov. Z hľadiska posudzovania zavinenia vodiča  pri spolu zavinení poškodeného dávame do pozornosti tzv. princíp obmedzenej dôvery. Ide o osobitný princíp v cestnej doprave, ktorý zohľadňuje špecifiká právnej úpravy cestnej premávky. Uplatňuje sa na území SR ako aj v iných krajinách Európy. Princíp obmedzenej dôvery znamená, že vodič ako účastník cestnej premávky môže spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržovať pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak. Uvedený princíp v praxi napríklad znamená, že vodič idúci vo svojom jazdnom pruhu, oprávnene spolieha, že iný účastník cestnej premávky, ktorý chce ísť v protismere, zvolí opačný jazdný pruh. Ak by platil absolútny princíp dôvery v doprave, znamenalo by to teoreticky to, že vodič idúci vo svojom jazdnom pruhu vôbec nemusí brať ohľady na iného účastníka cestnej premávky idúceho v protismere a môže ho ohroziť, nakoľko porušuje pravidlá cestnej premávky. Takýto záver je absurdný.

Princíp obmedzenej dôvery určuje, aby aj vodič rešpektujúci dopravné predpisy adekvátne reagoval na porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka cestnej premávky, ktoré vníma. A to tak, aby minimalizoval, prípadne sa úplne vyhol kolíznej situácii. Kolíznej situácii sa môže vyhnúť tak, že spomalí, zastaví vozidlo, či inak reaguje na porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany iných účastníkov. Práve z tohto dôvodu možno hovoriť o obmedzenom princípe dôvery. Obmedzenie môže vyplynúť z konkrétnej kolíznej dopravnej situácie, na ktorú je povinnosť reagovať. Konanie poškodeného, ktoré je zjavne v rozpore s pravidlami cestnej premávky (napr. prekročená rýchlosť, alkohol) automaticky nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorý sám porušuje pravidlá cestnej premávky. Princíp obmedzenej dôvery znamená napr. povinnosť vodiča jazdiaceho po vedľajšej ceste predvídať, že vodič idúci po hlavnej ceste môže ísť vyššou ako dovolenou rýchlosťou. A toto  by mal brať do úvahy pri vyhodnocovaní opatrení, ktoré treba vykonať pred vjazdom na hlavnú cestu.

Dôležitým stanoviskom k princípu obmedzenej dôvery je i uznesenie  Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tz 182/200158. Podľa predmetného rozhodnutia hranice okolností, ktoré vodič môže či nemôže predvídať nie je možné vymedzovať v hypotetickej rovine.  Je potrebné vychádzať vždy z existujúcich objektívnych okolností dopravnej situácie. Dopravnú situáciu charakterizujú rôzne faktory ako určité miesto, charakter komunikácie a jej technický stav, správanie sa ostatných účastníkov cestnej premávky. Rovnako dôležité sú poveternostné podmienky, náhodný výskyt lesnej zveri a pod. Tieto okolnosti vníma  vodič  svojimi  zmyslami  a  vyhodnocuje ich v závislosti od svojich subjektívnych dispozícií či vodičských schopností. Z toho vyplýva, že u nedbanlivostného zavinenia sa okrem miery povinnej opatrnosti prihliada i na jej subjektívne vymedzenie (miera opatrnosti, ktorú je možné vynaložiť v konkrétnom prípade).

Neprimeraná rýchlosť (hlavná cesta) a nedanie prednosti v jazde

Obvinený bol okresným súdom uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Trestného činu sa dopustil tým, že ako motocyklista v obci išiel na motocykli nedovolenou rýchlosťou 86 až 97 km/hod. Následne v križovatke s vedľajšou cestou zavinil stret s motorovým vozidlom, ktoré vchádzalo na hlavnú cestu z vedľajšej cesty. Pri dopravnej nehode bola ťažko zranená spolujazdkyňa na motocykli, ktorá na následky zranení zomrela. Krajský súd skonštatoval spolu zavinenie vodiča motorového vozidla, ktoré vchádzalo z vedľajšej cesty na hlavnú cestu. Dôvodom spolu zavinenia  bolo nedanie prednosti motocykli jazdiacemu po hlavnej ceste. Generálna prokuratúra ČR podala v neprospech obvineného dovolanie na Najvyšší súd ČR. Argumentovala tým, že pokiaľ by motocyklista išiel maximálne povolenou rýchlosťou 50 km/hod nedošlo by vôbec k stretu s motorovým vozidlom.  Za zásadnú príčinu dopravnej nehody považovala neprimeranú rýchlosť motocyklistu, ktorý prekročil povolenú rýchlosť.

Najvyšší súd ČR rozhodol v danej veci uznesením zo dňa 20.10.2004, spisová značka 5 Tdo 1173/2004. Uviedol, kedy sa účastník cestnej premávky nemôže dovolávať princípu obmedzenej dôvery. Najvyšší súd ČR zdôraznil rozhodujúce skutkové zistenia.  Obvinený motocyklista jazdil bezprostredne pred nehodu v obci na motocykli rýchlosťou 86 až 97 km/hod. Vodič motorového vozidla sa rozhodoval, či vojde na hlavnú cestu v čase 4,4 až 4,8 sekundy pred stretom,  keď motocyklista bol vzdialený od miesta stretu 98 až 126 metrov. Pokiaľ by motocyklista išiel najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km/hod, prišiel by do miesta stretu asi 2,5 až 4,5 sekundy potom, čo by týmto miestom prešiel vodič motorového vozidla. Najvyšší súd ČR skonštatoval, že zásadnou a jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konania motocyklistu. Pokiaľ by motocyklista išiel povolenou rýchlosťou mohol vodič z vedľajšej cesty vojsť na hlavnú cestu bez porušenia pravidiel cestnej premávky. Bez toho aby došlo k dopravnej nehode.

Najvyšší súd ČR konštatoval, že pokiaľ vodič idúci po hlavnej ceste ide rýchlosťou povolenou, resp. primeranou a vodič idúci po vedľajšej ceste mu nedá prednosť v jazde, je v obvyklých prípadoch zodpovednosť na vodičovi, ktorý vošiel do križovatky po vedľajšej ceste. Pokiaľ však vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá výrazne presahuje maximálne povolenú rýchlosť a vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ešte nemá dôvod predpokladať také prekročenie rýchlosti, za prípadnú kolíziu musí niesť zodpovednosť vodič idúci po hlavnej ceste. Najvyšší súd ČR ďalej konštatoval, že nie je spravodlivé požadovať od účastníka cestnej premávky, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto premávky inými účastníkmi a aby tomu prispôsobil svoje konanie. Naopak, ak nie je z okolností, ktoré mal a mohol účastník cestnej premávky bežne vnímať či predvídať, zrejmé, že iný účastník tej istej premávky porušil svoje povinnosti, je oprávnený očakávať  od ostatných účastníkov cestnej premávky dodržiavanie stanovených pravidiel. Účastník cestnej premávky, ktorý porušil pravidlá tejto premávky, potom na druhej strane nemôže očakávať dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, pokiaľ im to znemožnil s ohľadom na charakter a závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej premávky.

Smrť dieťaťa pri cúvaní (princíp obmedzenej dôvery)

Ústavný súd ČR 2065/15 z 31.5.2016 posudzoval ústavnú sťažnosť vodiča motorového vozidla. Ten namietal svoju trestnú zodpovednosť za usmrtenie 1 ročného dieťaťa pri cúvaní v čase keď bolo pod dohľadom dvoch dospelých osôb. Odsúdený namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces a podal ústavnú sťažnosť. Domnieval sa, že pri cúvaní maximálne zachoval mieru opatrnosti. Ústavný súd uznal ústavnú sťažnosť za dôvodnú. 

Trestná zodpovednosť je založená na zásade zodpovednosti za zavinenie. To znamená, že bez zavinenia niet trestného činu (nullum crimen sine culpa). Podmienkou trestnej zodpovednosti je naplnenie skutkovej podstaty trestného činu súčasťou ktorej musí byť vždy zavinenie. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu či nedbanlivosti. V prípade usmrtenia z nedbanlivosti musia orgány činné v trestnom konaní preukázať zavinenie  vo forme vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. Pri posúdení, či bol čin spáchaný z nedbanlivosti je potrebné zistiť, či obvinený zachoval (zanedbal) potrebnú mieru opatrnosti.  Tá je kritériom nedbanlivosti v oboch jej formách. Zanedbanie miery opatrnosti treba vyvodzovať z konkrétnych skutkových okolností. Pokiaľ došlo k škodlivému následku neznamená to automaticky, že potrebná miera opatrnosti musela byť nutne zanedbaná.

Mieru opatrnosti určuje objektívne a subjektívne hľadisko pri predvídaní ohrozenia (porušenia) záujmu chráneného Trestným zákonom. Objektívne hľadisko miery opatrnosti je upravené dopravnými  predpismi na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Napríklad pôjde o bezpečné cúvanie pomocou poučenej osoby. Objektívne hľadisko samo o sebe nepostačuje aby mohla byť založená trestná zodpovednosť páchateľa. Predpokladom zavinenia vo forme nedbanlivosti je súčasná možnosť a schopnosť konkrétneho páchateľa predvídať vznik trestnoprávneho následku(napr. usmrtenie, ublíženie na zdraví). Tým je vymedzené subjektívne hľadisko miery opatrnosti. O zavinenie z nedbanlivosti pôjde vtedy keď povinnosť (objektívne hľadisko) a možnosť a schopnosť (subjektívne hľadisko) predvídať ohrozenie (porušenie) chráneného záujmu sú dané súčasne. Nedostatok jednej zložky znamená, že uvedený čin obvineného je nezavineným činom.

Ústavný súd pri posúdení trestnej zodpovednosti vodiča vychádzal z princípu obmedzenej dôvery. Ústavný súd zdôraznil, že jednoročné dieťa nemôže byť vzhľadom k svojmu veku účastníkom premávky na pozemnej komunikácii, pokiaľ nie je jeho bezpečnosť zaistená inou sobou. Táto osoba má povinnosť učiniť také opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky. Vodič motorového vozidla môže v súlade s princípom tzv. obmedzenej dôvery spoliehať na to, že dospelé osoby dohliadajúce nad jednoročným dieťaťom v priestoru parkoviska, zabránia dieťaťu samostatný nekontrolovaný pohyb a vbehnutie do jazdnej dráhy vozidla, pokiaľ z konkrétnych okolnosti nevyplýva opak. To isté platí i pre pohyb s vozidlom v obytnej zóne, kde síce sú povolené hry detí. Avšak ani tu nie je možné očakávať samostatný pohyb dohliadaných detí. Treba vždy posúdiť konkrétne okolnosti vzniku dopravnej nehody. Podľa názoru Ústavného súdu ĆR nie je možné len na základe skutočnosti, že dve dospelé osoby dohliadajúce nad dieťaťom spolu hovoria, prijať záver, že tretia osoba musí automaticky predvídať, že nevenujú dostatočnú pozornosť tomuto dieťaťu. Od vodiča motorového vozidla nie je možné požadovať aby predvídal, že tieto osoby stratia kontrolu nad pohybom dieťaťa len preto, že sa bavia v blízkosti miesta cúvania.

Podľa názoru Ústavného súdu  vodič  motorového vozidla  nemohol predvídať stret automobilu s maloletým dieťaťom a jeho usmrtenie. K odbehnutiu dieťaťa a jeho stretu s vozidlom došlo za okolností, ktoré vodič nemohol predpokladať. I keby len na základe prítomnosti dieťaťa na parkovisku mohol predvídať, že sa dieťa môže náhle ocitnúť  v dráhe jeho cúvania  a že ho nemusí vidieť, mal podľa Ústavného súdu primeraný dôvod spoliehať sa na to, že ho nezrazí. Za neprimerané nie je možné považovať, pokaľ sa vodič spoliehal na to, že ženy dohliadajúce na dieťa budú mať dieťa naďalej pod kontrolou a nedovolia mu vstúpiť do jazdnej dráhy cúvajúceho vozidla. Samotná skutočnosť, že vodič spozoroval, že sa ženy spolu rozprávajú nič nemení na tomto záveru.

Ústavný súd konštatoval, že nie je možné paušálne odvodiť povinnosť vodiča cúvajúceho v obytnej zóne zaistiť si cúvanie pomocou spôsobilé a náležité poučenej osoby. Pokiaľ nemá dôvod domnievať sa, že by pri cúvaní mohol ohroziť osoby, ktoré sa nachádzajú na pozemnej komunikácii. Takáto povinnosť by bola zjavne neprimeraná a z hľadiska praktického života nesplniteľná.

The post Princíp obmedzenej dôvery v cestnej premávke  (zodpovednosť za dopravnú nehodu) appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Zamestnanec môže utrpieť pracovný úraz aj pri dopravnej nehody počas plnenia pracovných úloh. Otázne je, či v takomto prípade si môže poškodený zamestnanec zvoliť, či nároky zo škody na zdraví pri pracovnom úraze bude uplatňovať zo zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Zákonníka práce. Zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze upravuje Zákon ník práce. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku upravuje Občiansky zákonník. O jednotlivých predpokladoch vzniku tohto druhu zodpovednosti sa dočítate viacej v článku Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nároky poškodeného pri dopravnej nehode hradí komerčná poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. Nároky pri pracovnom úraze hradí Sociálna poisťovňa z úrazového poistenia zamestnávateľa. Rozsah nárokov pri povinnom  zmluvnom poistení a pri úrazovom poistení sa čiastočne prelína s istými rozdielmi. Uplatnenie nárokov podľa Občianskeho zákonníka predstavuje pre poškodeného jednoduchšiu a rýchlejšiu možnosť uplatnenia svojich nárokov. Uplatnenie nárokov podľa Zákonníka práce predstavuje zdĺhavejšiu a komplikovanejšiu cestu ako získať odškodnenie.

Pracovný úraz

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Musí byť spôsobené nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. O pracovný úraz nepôjde vtedy, ak k poškodeniu zdravia došlo v čase, keď zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh, alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

Zákonník práce ako špeciálny právny predpis upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s nimi. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Na vznik zodpovednosti sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosť a škodou. Ďalším predpokladom je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere, alebo v inom obdobnom právnom pomere.  K pracovnému úrazu musí dôjsť pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zamestnávateľ má možnosť zbaviť sa celkom alebo čiastočne zodpovednosti z dôvodov, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce.

Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. V danom prípade ide o regresný nárok zamestnávateľa na úhradu zamestnancovi poskytnutej náhrady škody voči tretej osobe, ktorá za túto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka.

Úrazové poistenie zodpovednosti zamestnávateľa

Pre účely zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania je zamestnávateľ povinne úrazovo poistený podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom. Úrazové poistenie je viazané na zamestnávateľa. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu. Úrazové poistenie zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu. Úrazové poistenie nemá charakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody. Úrazové poistenie je koncipované ako poistný systém kompenzačného charakteru.

Rozsah náhrady škody pri pracovnom úraze (úrazové dávky)

Právny nárok poškodeného zamestnanca má svoj základ v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce. Pri nárokoch na odškodnenie za pracovný úraz je potrebné vychádzať zo zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa poskytuje z fondu úrazového poistenia 13 úrazových dávok väčšinou peňažného charakteru. Nárok na úrazové dávky môže vzniknúť výhradne vtedy, ak k poškodeniu zdravia (úmrtiu) dôjde následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Ak zamestnávateľ tvrdí, že sa nejdená o pracovný úraz, odporúča sa, aby sa zamestnanec obrátil s požiadavkou o prešetrenie postupu zamestnávateľa na inšpektorát práce. Ak zamestnávateľ úraz neuzná ako pracovný, Sociálna poisťovňa neprizná úrazovú dávku. Sociálna poisťovňa nemôže rozhodnúť o tom, či úraz je pracovným úrazom, a nemôže si v tejto veci urobiť úsudok. Ak uznanie pracovného úrazu nebude vyriešené spory o nároky z pracovnoprávnych vzťahov rozhodujú súdy.

Nárok na úrazovú dávku sa uplatňuje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dávku z úrazového poistenia musí splniť zákonom stanovené podmienky pre konkrétnu úrazovú dávku.  Poškodenému, ktorý splnil podmienky nároku na úrazovú dávku a na jej výplatu, nárok vznikne aj v tom prípade, ak zamestnávateľ neplatil poistné na úrazové poistenie. Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdraví alebo smrť poškodeného v dôsledku pracovného úrazu. Ak sa zamestnávateľ sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného v zmysle Zákonníka práce, poškodený má nárok na úrazovú dávku podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženého o mieru zavinenia poškodeného. Zodpovednosť zamestnávateľa sa posudzuje podľa ustanovení § 195 a § 196 Zákonníka práce.

Nároky zamestnanca z úrazového poistenia (tzv. úrazové dávky)

a) úrazový príplatok (rozdiel v spôsobe výpočtu, redukované odškodnenie)

b) úrazová renta

c) jednorazové vyrovnanie

d) pozostalostná úrazová renta

e) jednorazové odškodnenie (rozdiel oproti dopravnej nehode)

f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné (rozdiel oproti dopravnej nehode)

g) rekvalifikácia a rekvalifikačné (rozdiel oproti dopravnej nehode)

h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločného uplatnenia

i) náhrada nákladov spojených s liečením

j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Nároky pri úrazovom poistení viac menej zodpovedajú nárokom, ktoré je možné uplatniť pri dopravnej nehode z povinného zmluvného poistenia. Rozdiel spočíva v tom, že z úrazového poistenia môžu poškodenému vzniknúť aj nárok na jednorazové odškodnenie, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifikáciu a rekvalifikačné.Ďalší rozdiel spočíva v spôsobe výpočtu úrazového príplatku, t.j. straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti. Spôsob výpočtu úrazového príplatku podľa Občianskeho zákonníka má zabezpečovať plné odškodnenie poškodeného v zmysle nálezu Ústavného súdu. Spôsob výpočtu úrazového príplatku podľa zákona o sociálnom poistení zabezpečuje poškodenému len redukované odškodnenie. Podľa Ústavného súdu prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy. Ale ide skôr o realizáciu pozitívnej povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život.

Jednorazové odškodnenie je úrazová dávka, na ktorú má nárok manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.  Nárok na jednorazové odškodnenie nevznikne uvedenému okruh osôb v prípade úmrtia následkom dopravnej nehody.  Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730 násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eur. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485, 40 eur.

Ústavný súd: Zásada špeciálny zákon ruší všeobecní zákon

Ústavný súd SR sp. zn. 329/2014 prijal dňa 5.6.2014 uznesenie, ktoré sa venuje uplatneniu zásady lex specialis derogat legi generali pri zodpovednosti za škodu. Ide o zásadu, podľa ktorej špeciálny zákon ruší všeobecní zákon. Zákonník práce je špeciálnym zákonom k všeobecnému právnemu predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Pri zodpovednosti za škodu sa uplatňuje nielen zásada, podľa ktorej osobitná úprava ruší úpravu všeobecnú, ktorá definuje vzťah jednotlivých režimov zodpovednosti za škodu, ale aj zásada jedného odškodnenia jednej škodovej udalosti. Nároky, ktoré vyplývajú z jednotlivých režimov zodpovednosti za škodu, v zásade nemožno vnímať ako nároky kumulatívne, t.j. tak, že poškodený má nárok na odškodnenie z každého systému zodpovednosti za škodu. Rovnako tak vzájomný vzťah systémov  zodpovednosti za škodu definovaný uvedenými princípmi zásadne neumožňuje, aby si poškodený vyberal čiastkové nároky z viacerých systémov náhrady škody podľa výhodnosti a aby si takto vyskladal individuálny systém odškodnenia. Rozdielna výška jednotlivých nárokov, prípadne rozdielne druhy týchto nárokov v rámci viacerých systémov zodpovednosti za škodu, samy osebe nepredstavujú prejav nerovnakého zaobchádzania, prípadne prejav diskriminácie. Prípadné rozdiely medzi systémami zodpovednosti za škodu, ich relatívna výhodnosť alebo nevýhodnosť je v zásade prípustná. Môže byť prejavom napr. zvýšeného rizika spojeného s určitým povolaním alebo iných okolností, ktoré takéto rozdiely odôvodňujú.

The post Pracovný úraz pri dopravnej nehode. Aké máte nároky ? appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Aké nároky a v akej výške si môže poškodený uplatniť sa dozviete v článku Poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia. Poškodený uplatňuje svoje nároky spravidla zaslaním písomného oznámenia o škodovej udalosti poisťovni. Každá poisťovňa má na svojej webstránke k dispozícii tlačivo, ktoré má pomôcť poškodenému uplatniť jeho nárok. V tlačive poškodený spravidla vyslovuje súhlas so s pracovaním osobných údajov pri vybavení škodovej udalosti. Zákon nepredpisuje žiadnu formu, v akej poškodený môže uplatniť svoj nárok. Poškodený môže zvoliť inú formu uplatnenia svojho nároku. Poškodený je povinný uplatniť svoje nároky najneskôr do uplynutia premlčacej lehoty. Kedy sa premlčia nároky zo škody na zdraví sa dozviete v článku Premlčanie škody na zdraví. Poškodený musí svoj nárok vyčísliť a zdôvodniť.

Šetrenie rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť plnenie

Po uplatnení nároku poškodeným poisťovňa musí začať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Šetrenie sa musí začať bez zbytočného odkladu. Poisťovni začne od oznámenia poškodeného plynúť zo zákona 3 mesačná lehota. Poisťovňa preveruje oprávnenosť a výšku uplatneného nároku poškodeného. Poisťovňa preveruje, či sú splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia. Poisťovňa skúma, či nie je daná výluka z poistného plnenia v zmysle všeobecných poistných podmienok. Poisťovňa je povinná do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu je povinnosti plniť, ak bol nárok na náhradu škody a rozsah náhrady škody preukázaný. Ak prebieha ešte šetrenie poistnej udalosti zo strany poisťovne je povinná informovať poškodeného k uplatneným nárokom, pri ktorom nebola preukázaná výška poistného plnenia. Poisťovňa po skončení šetrenia spravidla pristúpi k odškodneniu poškodeného a zašle mu oznámenie o poistnom plnení. Poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť.

Oznámenie o zamietnutí (krátení) poistného plnenia

Poisťovňa môže rovnako zamietnuť poistné plnenie alebo čiastočne znížiť poistné plnenie. Poisťovňa je povinná písomne vysvetliť poškodenému dôvody, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie. Dôvody by nemali byť formulované všeobecne. Dôvody nesmú vzbudzovať dojem že sa dajú použiť na zamietnutie akýchkoľvek podobne uplatnených nárokov. Poisťovňa musí skutkovo a individuálne zdôvodniť zamietnutie (krátenie) každého nároku. Dôvody zamietnutia musia byť konkrétne vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku a presvedčivé, aby poškodený vedel vyhodnotiť oprávnenosť postupu poisťovne. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka poisťovňa nemôže dodatočne meniť dôvod neplnenia alebo zníženia poistného plnenia. Zamietnutie nároku poškodeného bez riadneho zdôvodnenia považuje Národná banka Slovenska za nekalú obchodnú praktiku. K danej problematike sa dozviete v článku Zamietnutie poistného plnenia (bez odôvodnenia). Písomné vysvetlenie s dôvodmi zamietnutia nároku musí doručiť poisťovňa poškodenému. Písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Odvolanie proti zamietnutiu (kráteniu) poistného plnenia

Poškodený sa nemusí stotožniť so závermi poisťovne. Poškodený sa môže proti oznámeniu o zamietnutí  (krátení) poistného plnenia odvolať v poisťovni. V zásade nie je žiadna lehota na podanie odvolania. Odvolanie by malo byť podané tak aby neuplynula lehota na uplatnenie zamietnutého nároku na súde. V odvolaní je poškodený povinný uviesť relevantné skutočnosti pre ktoré sa domnieva, že nárok poškodeného bol zamietnutý (krátený) neoprávnene. Poškodený by mal k odvolaniu priložiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností (znalecký posudok, odborné vyjadrenie). O odvolaní bude rozhodovať spravidla nadriadený likvidátora, ktorý zamietol nárok poškodeného. Nie je žiadna zákonná lehota, v ktorej by poisťovňa musela odpovedať na odvolanie. Spravidla sa snažia poisťovne reagovať na podané odvolanie do 30 dní. Ak poisťovňa uzná oprávnenosť argumentov poškodeného, tak môže pristúpiť k výplate poistného plnenia. V opačnom prípade zotrvá na pôvodných dôvodoch zamietnutia (krátenia) nároku poškodeného.

Sťažnosť adresovaná poisťovni

Ak poškodený neuspel v poisťovni s podaným odvolaním môže sa pokúsiť adresovať poisťovni sťažnosť. V prvom rade je potrebné obrátiť sa so sťažnosťou priamo na poskytovateľa finančnej služby. V každej poisťovni je spravidla v rámci organizačnej štruktúry zriadený úsek, ktorý sa zaoberá sťažnosťami poistených (poškodený) a preveruje správnosť postupu pri likvidácii škodovej udalosti. Pri podaní sťažnosti je možné postupovať podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Sťažnosťou sa poškodený môže domáhať ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou poisťovne. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem internej kontrolnej činnosti v rámci poisťovne. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažujúcemu sa poškodenému. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti. V oznámení poisťovňa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená.

Poisťovací ombudsman (alternatívne riešenie sporu)

Slovenská asociácia poisťovní je zapísaná v zozname Ministerstva hospodárstva SR ako subjekt alternatívneho riešenia sporov. Za týmto účelom v súlade so zákonom č. 391/2015 Z. z.  o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov zriadil osobitný Útvar ombudsmana. Na poisťovacieho ombudsmana sa môže obrátiť spotrebiteľ (fyzická osoba nepodnikateľ) s návrhom na začatie alternatívneho riešenia sporu v prípade, ak členská poisťovňa Slovenskej asociácie poisťovní odpovedala na sťažnosť zamietavo alebo neodpovedala vôbec . Cieľom tohto konania pred ombudsmanom je dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu medzi stranami sporu. Konanie pred poisťovacím ombudsmanom sa riadi Pravidlami alternatívneho riešenia a zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Viac sa dozviete na web-stránke ombudsmana www.poistovaciombudsman.sk.

Najčastejšie spory, ktoré vedú k začatiu alternatívnemu riešeniu sporov je

a) spory ohľadne výšky poistného plnenia

b) spory, či je škodová udalosť krytá dojednaným poistením

c) spory ohľadne výkladu výluk z poistenia

d) spory, či sa škodová udalosť stala deklarovaným spôsobom

e) spory ohľadne okamihu zániku poistenia

Začatím alternatívneho riešenia sporu nie je dotknuté právo sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Návrh na začatie konania pred poisťovacím ombudsmanom je možné podať elektronicky, písomne, alebo ústne do zápisnice. Z návrhu musí byť zrejmé akej veci sa týka, poisťovňu, proti ktorej návrh smeruje a čoho sa spotrebiteľ domáha. K návrhu je potrebné priložiť vyjadrenie členskej poisťovne SLASPO na sťažnosť alebo dôkaz, že sťažovateľ poisťovňu kontaktoval bezvýsledne. To znamená, že poisťovňa neodpovedala v lehote 30 dní od odoslania sťažnosti. Ďalej je potrebné priložiť kópie všetkých dokladov, ktoré sa veci týkajú, najmä poistnú zmluvu a všetky jej prílohy. Teda poistné podmienky, záverečnú likvidačnú správu a komunikáciu s poisťovňou. Anonymný návrh na alternatívne riešenie sporu poisťovací ombudsman zamietne. Strany sporu nemusia byť zastúpené právnym zástupcom. Sťažovateľ má možnosť ukončiť účasť na alternatívnom riešení sporu v ktoromkoľvek štádiu. Priemerná dĺžka konania pred poisťovacím ombudsmanom je 70 dní

Útvar Ombudsmana vykonáva svoju činnosť prostredníctvom poverených osôb. Sú nimi zamestnancami SLASPO. Poverená osoba je povinná návrh preskúmať a ukončiť konanie, najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania. V zložitých prípadoch môže predĺžiť lehotu na ukončenie konania o 30 dní, a to aj opakovane.  O každom predĺžení lehoty spolu s uvedením dôvodu predĺženia lehoty musia byť strany sporu bezodkladne informované. 

Poisťovňa je povinná na základe výzvy poisťovacieho ombudsmana v ním určenej lehote poskytnúť  vyjadrenie ku skutočnostiam uvedeným v návrhu a vysvetlenie týkajúce sa predmetu sporu. Lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní od dňa doručenia výzvy poisťovni. Poisťovňa, ktorá neposkytne súčinnosť sa dopustí správneho deliktu podľa zákona o ARSS a jej obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania môže byť zverejnené na webovom sídle Slovenskej asociácii poisťovní. Slovenská obchodná inšpekcia uloží poisťovni za neposkytnutie súčinnosti pokutu od 500 eur do 10 000 eur.

Ak je po zhodnotení všetkých skutočností a vyjadrení strán sporu zrejmé, že strany majú záujem o zmierlivé vyriešenie sporu, poisťovací ombudsman vypracuje návrh dohody o vyriešení sporu. Doručením súhlasu oboch strán sporu s návrhom dohody  útvaru ombudsmana dôjde k uzavretiu dohody. Dohoda, ktorá vznikne ako výsledok alternatívneho riešenia sporu  je pre strany sporu záväzná. Možnosť strán sporu obrátiť sa v tej istej veci na súd tým nie je dotknutá. Ak medzi stranami sporu nedôjde k uzavretiu dohody a poisťovací ombudsman dospeje k záveru, že poisťovňa porušila práva spotrebiteľa, ukončí riešenie sporu vydaním nezáväzného stanoviska. Odôvodnené stanovisko poisťovacieho ombudsmana nie je právne záväzné. Odôvodnené stanovisko SLAPO doručí stranám sporu.

Podnet na Národnú banku Slovenska

Ak poškodený nie je spokojný s vybavením svojej sťažnosti môže sa obrátiť na Národnú banku Slovenska. Od januára 2015 Národná banka Slovenska pôsobí ako orgán ochrany spotrebiteľa na slovenskom finančnom trhu. To znamená, že dohliada na ochranu práv finančných spotrebiteľov s cieľom prispieť k bezpečnému fungovaniu finančného trhu. Postavenie finančného spotrebiteľa má aj poškodený pri povinnom zmluvnom poistení. O danej problematike sme písali viacej v článku Poškodený ako finančný spotrebiteľ. V rámci NBS je zriadený odbor ochrany finančných spotrebiteľov. NBS pri vybavovaní podnetu postupuje podľa zákona č 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov.

Podnet na NBS je možno podať písomne  alebo elektronicky. Národná banka Slovenska neprijíma podnet ústnou formou. V prípade záujmu pomôže NBS spísať poškodenému podnet každú stredu v čase od 8.30 h do 11.30 h a od 12.30 h do 16.30 h na pracovisku na Vazovovej ulici č. 2 v Bratislave. V podnete je potrebné identifikovať podávateľa podnetu, poisťovňu a vec, ktorej sa podnet týka. Podávateľ podnetu musí pradivo opísať  rozhodujúce skutočnosti a podpísať podnet. Podnet je žiadúce podať spolu s  dokumentmi preukazujúcimi tvrdené  skutočnosti (poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky, komunikáciu s poisťovňou). Pre urýchlenie komunikácie s NBS odporúčame, aby poškodený uviedol aj telefónny a emailový kontakt. Anonymný podnet, v ktorej poškodený neuvedie svoje meno, priezvisko a adresu, Národná banka Slovenska  nevybaví.

Národná banka Slovenska neposkytuje právne poradenstvo pri sporoch s dohliadanými subjektmi. Národná banka Slovenska nemá kompetenciu rozhodovať spory medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi. To znamená, že NBS neskúma zmluvné vzťahy medzi klientom a finančnou inštitúciou, ale skúma, či došlo/nedošlo k porušeniu niektorého zo zákonov, ktorých uplatňovanie NBS dohliada.  Len súd môže rozhodnúť v prípade sporu o plnenie zo zmluvy medzi klientom a dohliadaným subjektom. Akýkoľvek problém s poskytnutými finančnými službami môže poškodený konzultovať osobne so zamestnancami NBS, telefonicky prípadne E:mail spotrebitel@nbs.sk

Žaloba podaná na civilnom súde

V prípade, že sa poškodenému nepodarí zvrátiť zamietnutie nároku poisťovňou niektorou formou mimosúdneho urovnania sporu (odvolanie, sťažnosť, poisťovací ombudsam, podnet NBS) poškodený sa môže domáhať svojho nároku súdnou cestou. Poškodený má priamy nárok voči poisťovni. To znamená, že ako žalovaného môže poškodený v žalobe uviesť priamo poisťovňu. O priamom nároku poškodeného sa môžete dočítať viac v článku Povinné zmluvné poistenie.

The post Ako sa brániť voči zamietnutiu nároku poškodeného poisťovňou? appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodený  je povinný tento nárok preukázať. Poškodený má priamy nárok voči zodpovednostnému poisťovateľovi.

Poisťovateľ, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti za škodu, má v prvom rade povinnosť voči poistenému (škodcovi) nahradiť zaňho poškodenému škodu. Táto povinnosť vyplýva poisťovateľovi na základe poistnej zmluvy. Nárok poškodeného na plnenie voči škodcovi nie je zmluvným nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania vznikajúceho zo zákona. Podľa Ústavného súdu (priamy) nárok poškodeného voči poisťovateľovi by mohol byť kvalifikovaný ako mimozmluvný záväzok, pretože sa nezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným. Nárok poškodeného voči poisťovateľovi vyplýva priamo zo zákona. Zákon umožňuje poškodenému nárok na náhradu škody, ktorý má voči škodcovi, uplatniť priamo voči poisťovateľovi škodcu.

Spotrebiteľ podľa slovenského práva

Ochranu spotrebiteľa zabezpečuje predovšetkým Občiansky zákonník. Ďalšiu ochranu poskytuje  zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pojem spotrebiteľ definuje § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Potreba ochrany spotrebiteľa vyplýva z jeho pozície pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa považuje za menej skúsenú osobu, ktorá pre svoju vlastnú užívateľskú potrebu uzatvorila zmluvu na dodanie tovaru (poskytnutie služby). Predávajúci, ktorý koná v rámci svojho podnikania je skúsenejší v oblasti daného trhu. Lepšie sa orientuje. Takže má oproti spotrebiteľovi výrazne silnejšie postavenie.

Spotrebiteľ podľa európskej legislatívy

Spotrebiteľa definuje aj európska legislatíva. Ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2005/29/ES“). Podľa tejto smernice spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. Táto smernica bola transponovaná do nášho právneho poriadku zákonom o ochrane spotrebiteľa.

V odôvodnení smernice 2005/29/ES sa uvádza: „S cieľom dosiahnuť ciele Spoločenstva prostredníctvom odstránenia prekážok vnútorného trhu je nevyhnutné nahradiť existujúce rozdielne všeobecné ustanovenia a právne zásady členských štátov. Tento jednotný spoločný všeobecný zákaz ustanovený touto smernicou sa preto týka nekalých obchodných praktík, ktoré narušujú ekonomické správanie spotrebiteľov. S cieľom podporiť dôveru spotrebiteľov by sa mal všeobecný zákaz uplatňovať rovnako aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi obchodníkom a spotrebiteľom alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej plnenia

Z  definície spotrebiteľa uvedenej v smernici 2005/29/ES vyplýva zrejmý úmysel aplikovať túto smernicu aj na prípady obchodných praktík, ktoré sa uskutočňujú mimo zmluvného vzťahu medzi obchodníkom a spotrebiteľom.

Poškodený z PZP ako finančný spotrebiteľ (euro konformný výklad)

Pri výklade spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné použiť euro konformný výklad. Je potrebné zabezpečiť súlad so smernicou 2005/29/ES. Predmetné ustanovenia má za cieľ zdôrazniť predovšetkým definičný znak. Musí ísť o konanie osoby mimo rámca podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.  Prostredníctvom toho sa má odlíšiť spotrebiteľ od podnikateľského subjektu. Odlišný výklad, podľa ktorého by spotrebiteľom bola len jedna zo zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy, by viedol k zužujúcemu chápaniu pojmu spotrebiteľ. To by znamenalo nemožnosť použiť zákona o ochrane spotrebiteľa na niektoré nekalé obchodné praktiky. Táto skutočnosť by bola v rozpore s verejným záujmom poskytnúť ochranu fakticky slabším stranám zmluvného vzťahu.

Na účely zákona o ochrane spotrebiteľa sa obchodnou praktikou rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľov. Vzhľadom na definíciu obchodnej praktiky a nekalých obchodných praktík je potrebné chrániť aj tie osoby, ktoré s predávajúcim neuzatvárajú spotrebiteľskú zmluvu. Podmienkou je, že  je na nich zameraná obchodná praktika predávajúceho súvisiaca s výrobkom alebo službou predávajúceho. 

Poškodený (fyzická osoba), ktorý pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi, koná mimo rámca podnikateľskej činnosti (zamestnania alebo povolania) je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom. Avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. A v prípade nekalosti týchto obchodných praktík dochádza k narúšaniu ekonomického správania poškodeného.  Z uvedeného dôvodu poškodený pri povinnom zmluvnom poistení spĺňa atribúty postavenia spotrebiteľa.

V prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika primárne nesmeruje voči zmluvnej strane poistnej zmluvy. Nekalá obchodná praktika smeruje zásadne voči poškodenému. Poškodený je ten, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné poškodeného považovať za spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Opačný výklad považuje Národná banka Slovenska za neprípustne formalistický. Takýto výklad by  zbavoval poškodeného ochrany, ktorá je zaručená spotrebiteľom pre zhodné situácie. Kedy sa poisťovňa dopúšťa nekalej obchodnej praktiky podľa Národnej banky Slovenska  sa dozviete  v článku Zamietnutie poistného plnenia (bez odôvodnenia).

The post Poškodený z PZP ako finančný spotrebiteľ podľa NBS appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov nad dohliadanými subjektmi finančného trhu. Národná banka Slovenska kontroluje činnosť poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní, pobočiek poisťovní a zaisťovní z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená preskúmať, či sa poisťovňa nedopúšťa nekalej obchodnej praktiky, alebo agresívnej obchodnej praktiky.

Podľa ustanovenia § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa  sa obchodnou praktikou rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi“. Podľa NBS spotrebiteľom je aj poškodený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O dôvodoch prečo považuje NBS poškodeného za spotrebiteľa sa dočítate v článku Poškodený z PZP ako finančný spotrebiteľ.

NBS konštatovala, že činnosť komerčnej poisťovne, predmetom ktorej je prešetrovanie nároku poškodeného na poistné plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a súvisiaca komunikácia s poškodeným je obchodnou praktikou. Ide o konanie, ako aj o  opomenutie konania a o obchodnú komunikáciu, ktorá je priamo spojená s poskytnutím, resp. neposkytnutím poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Nekalá obchodná praktika (poisťovne) podľa NBS

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa „Predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.“

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa : „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.“

Podľa § 7 ods. 2  zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná

NBS za nekalú obchodnú praktiku považuje zamietnutie poistného plnenia poisťovňou bez riadneho vysvetlenia, z akých dôvodov považuje nárok poškodeného za nedostatočne preukázaný. Bez uvedenia relevantných skutočností vychádzajúcich z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť odmietnutia poistného plnenia.

Rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (podmienka č.1)

Odbornú starostlivosť definuje zákon  o ochrane spotrebiteľa.  Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

NBS poukázala na povinnosť poisťovne uvedenú v ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej  povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poisťovňa je povinná do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia

NBS prešetrovala postup poisťovne, ktorým zamietla poistné plnenie. Konkrétne škodu na čelnom skle spôsobenú kamienkom. Poisťovňa sa v oznámení o zamietnutím poistného plnenia obmedzila na konštatovanie, že zo strany poškodeného nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla. Poisťovňa argumentovala, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti vodiča nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky. A odskočená skalka mala poškodiť čelné sklo iného motorového vozidla. Poisťovňa nemala bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a poškodeného nepovažovala poisťovňa za okolností preukazujúcu vznik škody.

NBS vytkla poisťovni, že odôvodnenie zamietnutia poistného plnenia má len všeobecný charakter. Takéto odôvodnenie by mohlo byť použité bez rozdielu pri odmietnutí každej škodovej udalosti týkajúcej sa náhrady škody na čelných sklách. Poisťovňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vysvetliť poškodenému konkrétne dôvody zamietnutia poistného plnenia. Poisťovňa  nevychádzala z reálnych výsledkov vyšetrenia individuálnej poistnej udalosti.  Ak by NBS pripustila zamietnutie poistného plnenia len na základe všeobecnej odpovede poisťovne, znamenalo by to, že by poisťovňa nebola povinná plniť v žiadnom prípade. Nakoľko uvedenú odpoveď je formálne možné aplikovať na všetky situácie poškodenia čelného skla. 

NBS zdôraznila, že v oznámeniach poisťovne nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vychádzali z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Poisťovňa neuviedla skutočnosti, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť zamietnutia poistného plnenia. Poisťovňa neuviedla žiadne dôkazy, ani kvalifikovaným spôsobom nespochybnila žiadne z dôkazov predložených spotrebiteľom. Poisťovňa nepoužila žiadne argumenty reflektujúce konkrétne okolnosti daného prípadu. 

Podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa (podmienka č.2)

Podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definuje zákon o ochrane spotrebiteľa.  Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Zamietnutie poistného plnenia bez uvedenia dôvodov značne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, či svoj nárok na náhradu škody uplatní na príslušnom súde. K tomuto záveru dospela Národná banka Slovenska.

Nekalá obchodná praktika je spôsobilá úplne odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho nárokov prostredníctvom súdu. Zamietnutie poistného plnenia bez odôvodnenia vykazuje znaky svojvoľnosti poisťovne. Negatívnym spôsobom ovplyvňuje rozhodovanie poškodeného. Poškodený môže byť úplne odradený od uplatňovania svojich nárokov. Z dôvodu absencie dôvodov zamietnutia poistného plnenia nemôže poškodený podrobiť odpoveď  poisťovne riadnemu preskúmaniu. Nebude schopný vyhodnotiť či poisťovňa pri zamietnutí plnenia koná oprávnene alebo nie. Poškodený nebude vedieť, aké ďalšie dôkazy by bol povinný predložiť na to, aby bol pri uplatnení nároku úspešný. V konečnom dôsledku nebude poškodený schopný vyhodnotiť aká je pravdepodobnosť jeho úspechu v súdnom konaní. Poškodený môže byť odradený od uplatňovania svojich nárokov, nakoľko  sa bude spoliehať na legitímnosť zamietnutia poistného plnenia.

Rozhodnutie o zamietnutí poistného plnenia sa poškodenému môže javiť ako autoritatívne. Pokiaľ poškodenému nie sú riadne vysvetlené konkrétne dôvody zamietnutia poistného plnenia, nemôže sa informovane rozhodnúť, či sa bude svojho nároku ďalej domáhať žalobou na súde. Uplatnenie nárokov na súde je spojené s nákladmi na právne zastúpenie. Suma týchto nákladov by mohla prevýšiť výšku nároku poškodeného. Pokiaľ poškodenému nie je riadne vysvetlený dôvod zamietnutia poistného plnenia, je obmedzená jeho možnosť posúdiť svoje šance na úspech v súdnom konaní. Poškodený nebude schopný učiniť informované rozhodnutie o tom, či svoj nárok na súde uplatní.  Ak by sa aj napriek tomu poškodený rozhodol podať žalobu, mohol by byť v takomto prípade v horšom postavení. Poškodený by nevedel s akými argumentmi poisťovne sa má v žalobe vysporiadať. Nevedel by aké ďalšie dôkazy má k preukázaniu svojho nároku predložiť.

Agresívna obchodná praktika

Agresívnu obchodnú praktiku definuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Agresívnou obchodnou praktikou sa  rozumie konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Rozhodnutím o obchodnej transakcii sa rozumie rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania.

 Za agresívne obchodné praktiky sa podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov rozumie: Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv. Poisťovňa by nemala zaťažovať poškodeného žiadaním podkladov, ktoré nie sú rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku. Poisťovňa by mala žiadať od poškodeného výlučne tie doklady, ktoré potrebuje na posúdenie jeho nároku. Preto pri požiadavke poisťovne na predloženie dokladu by poškodený mal zvážiť, či ide o oprávnenú požiadavku zo strany poisťovne, alebo požiadavka  poisťovňa nenapĺňa prvky agresívnej obchodnej praktiky. Poisťovňa pri komunikácii s poškodeným by nemala byť pasívna. Poškodený je oprávnený informovať sa u poisťovne na štádium šetrenia poistnej udalosti a jeho nárokov. Poisťovňa musí odpovedať a komunikovať s poškodeným. Poisťovňa musí vysvetliť poškodenému, čo jej bráni v uspokojení jeho nárokov. V opačnom prípade by neinformovanosť poškodeného v dôsledku pretrvávajúcej pasivity poisťovne bolo možné hodnotiť ako agresívnu obchodnú praktiku.

The post Zamietnutie poistného plnenia (bez odôvodnenia) pri PZP appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom. Má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Trest má vytvoriť  podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má odradiť iných od páchania trestných činov. Trest vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone. Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trestný zákon pozná viacero trestov. Na prvom mieste uvádza trest odňatia slobody. Ďalšími trestami sú trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci. Ďalej pozná trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Na záver sa uvádza trest straty čestných titulov, trest straty vojenskej a inej hodnosti a trest vyhostenia. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku. Ďalej prihliada na priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti. V neposlednom rade berie ohľad na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tresty uvedené v Trestnom zákone možno uložiť samostatne alebo viaceré popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Nie každá dopravná nehoda je riešená v trestnom konaní. Trestné konanie prichádza do úvahy v prípade ublíženia na zdraví účastníka cestnej premávky. Ak pri dopravnej nehode došlo k zraneniu prípadne usmrteniu osoby hrozí začatie trestného stíhania. Trestné stíhanie sa začne pre niektorý trestný činy v súvislosti s dopravnou nehodu. Vinníkovi dopravnej nehody hrozí trest odňatia slobody, peňažný trest alebo trest zákazu vedenia motorového vozidla. Trestná sadzba trestu odňatia slobody bude závisieť od závažnosti následku trestného činu (smrť, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví). Súd môže pri ukladaní trestu tieto tresty kombinovať.

Trest odňatia slobody (podmienečný odklad výkonu trestu)

Trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu. Maximálne možno tento trest uložiť na 25 rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie. Nepodmienečný trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Rozlišujeme ústav na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Pri dopravných nehodách sa ukladá výnimočne nepodmienečný trest odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody mô že súd uložiť napr. ak vodič pod vplyvom alkohol usmrtí účastníka cestnej premávky napriek trestu zákazu viesť motorové vozidlo.  Vinníkovi dopravnej nehody sa spravidla ukladá podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Oba inštitúty sú pokladané za alternatívne tresty k nepodmienečnému trestu odňatia slobody

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu. Skúšobnú dobu možno určiť na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Spravidla mu uloží aby podľa svojich schopností nahradil š kodu spôsobenú trestným činom.

Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. Inak súd nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody možno nariadiť i v priebehu skúšobnej doby. Osvedčenie páchateľa môže súd konštatovať až po uplynutí skúšobnej doby. Výnimočne môže súd ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený počas skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. V takom prípade súd môže ustanoviť probačný dohľad, predĺžiť skúšobnú dobu alebo nariadiť ďalšie obmedzenia alebo povinnosti. Skúšobnú dobu možno predĺžiť maximálna o dva roky. Predĺžená skúšobná doba nesmie presiahnuť hornú hranicu skúšobnej doby.

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie, že sa páchateľ osvedčil  má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Rovnaké účinky nastanú i v prípade, ak sa má za to, že sa odsúdený osvedčil. Ak súd rozhodne, že sa podmienečne odložený trest odňatia slobody vykoná rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

Peňažný trest a náhradný trest odňatia slobody

Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 33 1930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bez splnenia uvedených podmienok môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Súd môže rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí odsúdený v mesačných splátkach. Takéto rozhodnutie musí odôvodňovať výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa. Súčasne určí súd výšku mesačnej splátky a lehotu, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený. Peňažný trest musí byť zaplatený najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.

Peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Peňažný trest má byť uložený len v takej miere, v akej je ho schopný odsúdený zaplatiť.  Neúplné zistenie pomerov páchateľa by mohlo viesť k uloženiu trestu, ktorý by odsúdený nebol schopný vykonať. Od výkonu peňažného trestu možno upustiť, ak by jeho uložením bolo odsúdenému znemožnené plnenie vyživovacej povinnosti. Zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Ak súd ukladá peňažný trest môže za určitých okolností ustanoviť náhradný trest odňatia slobody. Súd ustanoví náhradný trest odňatia slobody ak by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Náhradný trest odňatia slobody sleduje úspešná realizácia peňažného trestu. Teda zaplatenie peňažnej sumy určenej v rozsudku. Prostriedkom dosiahnutia tohto cieľa je hrozba výkonu trestu odňatia slobody. Náhradný trest odňatia slobody možno ustanoviť až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Súd neuloží náhradný trest, ak by náhradný trest presiahol zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Rovnako súd neuloží náhradný trest odňatia slobody, ak sa peňažný trest ukladá popri treste odňatia slobody na doživotie.

Trest zákazu činnosti (zákaz viesť motorové vozidlo)

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V prí­pa­doch, v kto­rých ve­de­nie dop­rav­né­ho pros­tried­ku ne­vy­ža­du­je žiad­ne oso­bit­né po­vo­le­nie, nie je mož­né uk­la­dať trest zá­ka­zu čin­nos­ti. Vodičovi motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu, sa môže uložiť zákaz vedenia motorového vozidla. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Typickým trestným činom v súvislosti s vedením vozidla je napríklad trestný čin usmrtenia, trestný čin ublíženia na zdraví alebo trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa vodičský preukaz považuje za neplatný v čase, v ktorom má jeho držiteľ súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo.

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby.

Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Započítava sa však doba počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu. Rovnako sa započítava doba, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať. Výkon trestu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený. Predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ak osoba, ktorej sa zákaz činnosti týka, vykonáva v dobe jeho trvania činnosť, ktorá je uloženým trestom zakázaná, dopúšťa sa marenia výkonu úradného rozhodnutia. Skutková podstata tohto trestného činu je upravená v § 348 oda.1 Trestného zákona. Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejne moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia hrozí trest odňatia slobody až na dva roky.

Zákaz činnosti na doživotie

Trest zákazu činnosti možno uložiť na doživotie. Ide o najprísnejší druh trestu zákazu činnosti. Za súčasného naplnenia zákonnom stanovených podmienok ide o obligatórnu povinnosť súdu uložiť doživotný trest zákazu činnosti. Bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život.

Súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin

a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. Zá­sa­da trik­rát a dosť naš­la svo­je up­lat­ne­nie v rámci právnej úpravy trestu zákazu činnosti. Na ulo­že­nie doživotného tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti na do­živo­tie pos­ta­ču­je po­kiaľ súd zis­tí, že od­su­dzu­je pá­cha­te­ľa, kto­rý už bol v mi­nu­los­ti mi­ni­mál­ne dvak­rát prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný za spá­chanie tres­tné­ho či­nu oh­ro­ze ­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky. Ne­vy­ža­du­je sa, aby pá­cha­te­ľo­vi bol pri pred­chá­dza­jú­cich od­sú­de­niach uložený trest zá­ka­zu čin­nos­ti. Je pre­to bez významu, aké tres­ty bo­li pá­cha­te­ľo­vi uk­la­da­né pri pred­chá­dza­jú­cich odsúdeniach. Pod­stat­ným je len prá­vop­lat­ný vý­rok o vi­ne za spá­chania tres­tné­ho či­nu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Pá­cha­teľ sa mu­sí do­pus­tiť oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky ako „vo­dič dop­rav­né­ho pros­tried­ku“. Vo­di­čom dop­rav­né­ho pros­tried­ku tu bu­de aká­koľ­vek fy­zic­ká oso­ba, kto­rá fak­tic­ky ve­die dop­rav­ný pros­trie­dok v sta­ve vy­lu­ču­jú­com spô­so­bi­losť. Je bez vý­zna­mu, čí dis­po­nu­je ale­bo ne­dis­po­nu­je prís­luš­ným op­ráv­ne­ním na ve­de­nie ta­ké­ho­to dop­rav­né­ho pros­tried­ku Tá­to pod­mien­ka pri­tom mu­sí byť spl­ne­ná pri všet­kých troch od­sú­de­niach.

b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku. Zá­ko­no­dar­ca za­vie­dol fak­tic­ky zá­sa­du je­den­krát a dosť. Ne­vy­ža­du­je sa te­da už pred­chá­dza­jú­ce od­sú­de­nie pá­cha­te­ľa za uve­de­ný, či iný trest­ný čin. Je bez vý­zna­mu aj prí­pad­ná bez­úhon­ná pred­chá­dza­jú­ca mi­nu­losť pá­cha­te­ľa.

The post Aké tresty hrozia vinníkovi za dopravnú nehodu ? appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Škody následkom stretu so zvieraťom tvoria zhruba 10 % z celkových škôd na motorových vozidlách. Majú za následok relatívne vysoké škody na motorovom vozidle.  Nezriedka dochádza aj k zraneniam posádky vozidla. Nebezpečenstvo stretu so zverou hrozí najmä v jarnom a jesennom období. Najrizikovejším je práve jesenné obdobie, keď má lesná zver obdobie ruje. V tomto čase z polí mizne posledná úroda a zver sa sťahuje späť do lesov. Dni sa skracujú a tma padne skôr. Častejšie je hmla. Z hľadiska denného obdobia sú najrizikovejšie večerné a skoré ranné hodiny, keď si zver hľadá potravu.

Kto hradí škodu spôsobenú pri strete so zverou ?

Pri strete so zverou môže vzniknúť vlastná škoda na motorovom vozidle, alebo škoda tretej osobe (zranený spolujazdec, protiidúce motorové vozidlo). Povinné zmluvné poistenie nekryje škodu na vlastnom motorom vozidle. Vlastnou škodu sa rozumie škoda na motorom vozidle pri strete s iným účastníkom dopravnej nehody, s iným predmetom alebo zverou. Škodu spôsobenú na vlastnom motorovom vozidle kryje len havarijné poisťovne. Niektoré poisťovne ponúkajú pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu. Takéto PZP pripoistenie kryje aj vlastnú škodu na vozidle spôsobenú pri zrážke so zverou. Jedná sa o pripoistenie poškodenia vozidla, ak ide o stret so zverou. Vzťahuje sa na škody na vozidle, ktoré boli spôsobené fyzickým kontaktom zvieraťa s poškodenou časťou vozidla a nebudú uplatňované z havarijného poistenia. Pripoistenie sa uzatvára pre prípad poškodenia alebo zničenia motorového vozidla stretom so zverou. Pri tomto druhu pripoistenia poisťovne ponúkajú rôzne limity poistného plnenia s prípadnou spoluúčasťou poškodeného. Ak poškodený nemá uzatvorené havarijné poistenie, alebo pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu, vlastnú škodu na vozidle môže žiadať od poľovníckeho združenia.

Ak prevádzkou motorového vozidla vznikla pri strete so zverou škoda tretej osobe  vinník dopravnej nehody  sa môže zbaviť zodpovednosti ak preukáže že išlo o neodvrátiteľnú udalosť. Ak pri strete so zverou pôjde o neodvrátiteľnú udalosť tretia osoba ako poškodený nemá nárok na odškodnenie z povinného zmluvného poistenia. Poisťovňa nebude musieť poskytnúť poistné plnenie poškodenému.

 Neodvrátiteľná udalosť ako liberačný dôvod

Podľa ustanovenia § 428 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ  motorového vozidla sa nemôže svojej zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Musí ísť o  tzv. neodvrátiteľnú udalosť. Neodvrátiteľná udalosť  môže mať pôvod v živelnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie), v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa.

Správanie zvieraťa ako neodvrátiteľná udalosť

Škoda spôsobená tretej osobe pri stretoch vozidla so zverou nie je spravidla hradená z povinného zmluvného poistenia. Často sa stáva, že do jazdnej dráhy motorového vozidla nečakane vbehne zver. Môže ísť napr. o lesnú zver, poľnú zver alebo domáce zvieratá. Nie vždy pri takejto situácii musí dôjsť k dopravnej nehode. K vzniku škody dochádza spravidla v dôsledku reakcie vodiča (strhnutie volantu) následkom správania zvieraťa. Vodič v dôsledku vbehnutia zvieraťa spravidla nemá možnosť urobiť žiaden manéver, pri ktorom by nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo majetku iného účastníka cestnej premávky. Manéver vodiča je zásadne vecou rozhodnutia v extrémne krátkom reakčnom čase, pre ktorý je príznačná inštinktívna snaha vyhnúť sa nečakanej prekážke v jazdnej dráhe. Vzniku škody spravidla nie je možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať od vodiča motorového vozidla. Ide o neodvrátiteľnú udalosť. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy úhrada škody z povinného zmluvného poistenia.

Objektívne neodvrátiteľná škoda

Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť neodvrátiteľná vždy objektívne. Škodu nemôže odvrátiť nielen určitý prevádzkovateľ motorového vozidla, ale ani žiadny iný vodič motorového vozidla. Treba vždy používať objektívne meradlo pri posúdení neodvrátiteľnosti vzniku škody. Odpoveď na otázku, či bolo možné zabrániť vzniku škody pri vynaložení všetkého úsilia spravidla poskytne najmä znalec z odboru cestná doprava. V trestnom konaní vedenom pre trestný čin ublíženia na zdraví sa zvykne vypracovať znalecký posudok z odboru cestná doprava. V znaleckom posudku znalec posudzuje technickú príčinu vzniku dopravnej nehody. Zároveň analyzuje možnosť vodiča motorového vozidla odvrátiť vzniku dopravnej nehody. Technickou príčinou dopravnej nehody môže byť v praxi nesprávna technika jazdy vodiča. Vodič motorového vozidla môže na prebehovanie zvieraťa cez vozovku reagovať neprimerane napr. prudkým strhnutím riadenia vozidla. Zatiaľ čo iný vodič motorového vozidla by na danú dopravnú situáciu reagoval primeraným vyhýbavým manévrom. V takomto prípade pôjde o odvrátiteľnú škodu, ktorá musí byť hradená z povinného zmluvného poistenia.

Ako správne reagovať na lesnú zver ?

Pri dopravnej nehode hrozí  priamy alebo nepriamy stret so zverou. Každá situácia si  vyžaduje individuálne rozhodnutie vodiča. Vodič motorového vozidla musí v priebehu zopár milisekúnd urobiť závažné rozhodnutie. Buď sa vyhne stretu so zverou alebo bude riskovať zrážku. Človek má inštinktívny reflex vyhnúť sa  zrážke so zverou. Pri malých zvieratách (zajace, bažanty, líšky) je vyhýbanie riskantnejšie než stret s nimi, zvlášť, ak je povrch cesty mokrý. Riziko vzrastá hlavne na cestách so obojsmernou prevádzkou. Alebo ak sú popri ceste stromy.  Vyhýbaví manéver je zväčša nebezpečnejší než zrážka aj pri väčších zvieratách, ako je napríklad diviak. Vážnejšie riziko predstavuje len vysoká zver, ktorá môže pri zrážke preniknúť až do kabíny. V prípade vysokej zvery sa odporúča vodičom vyhnúť priamemu stretu. Ak už je zrážka so zvieraťom neodvratná, najlepšou reakciou je naplno pred ním brzdiť. Zároveň je nutné pevne držať volant, aby si vozidlo v čo najväčšej miere zachovalo smerovú stabilitu. Závažnosť vzniknutej škody pri zrážke so zverou ovplyvňuje najmä rýchlosť motorového vozidla. Už pri rýchlosti 60 km za hodinu má zrážka s jeleňom devastačnú silu na predok automobilu približne 5 ton, čo je váha dospelého slona.  Pri zrážke s diviakom sú účinky tejto sily 3,5 tony a pri srne 0,8 tony. Pôsobenie zvieraťa na auto v závislosti na rýchlosti stúpa progresívne.

Ako postupovať, ak nastane stret so zverou ?

Vodič je povinný každú zrážku s lesnou zverou oznámiť na polícii. Pritom nie je rozhodujúca výška škody. Za dopravnú nehodu sa podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností § 66 ods. 6  Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Podľa predmetného ustanovenia účastník dopravnej nehody je povinný bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Je povinný oznámiť jej svoje osobné údaje. Ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Lesná zver je majetkom užívateľa poľovného revíru, v revíri ktorého sa nachádza. Oznámiť každú zrážku vozidla s lesnou zverou polícii je potrebné aj preto, lebo polícia účastníka stretu so zverou poučí čo má v danej situácii robiť. Polícia vie okamžite vyrozumieť zástupcov príslušného užívateľa poľovného revíru.  V spolupráci s nimi dokáže zabezpečiť čo najrýchlejšie odstránenie prekážky na ceste. Polícia tiež upozorňuje, aby vodiči po zrážke so zvieraťom nijako nemanipulovali. Právo nakladať s uhynutou zverou má totiž  len užívateľ poľovného revíru, ktorého po nehode privolá polícia. Ak by si človek uhynutú zver odviezol domov, hrozí mu trestný čin pytliactva.

The post Stret so zverou ako neodvrátiteľná udalosť (tzv. liberácia) appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Dopravné nehody sú definované zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Dopravná nehoda je spravidla udalosť, ku ktorej došlo pohybom vozidla v cestnej premávke a mala za následok škodu na životoch, zdraví alebo majetku. Nie je dôležité, či táto udalosť v cestnej premávke bola klasifikovaná ako trestný čin, priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, či iný správny delikt. Nie je dôležité ani, či bola prejedávaná súdom alebo správnym orgánom (dopravný inšpektorát). Patria sem i dopravné nehody, ku ktorým došlo na miestach obmedzene prístupných pre cestnú premávku. Môže ísť poľné cesty, lesné cesty, priemyselné závody, súkromné dvory a podobne.

Dopravná nehoda je  udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej:

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Škodu na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo v súvislosti s ňou určuje odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody. Hmotná škoda musí presahovať 3990 eur.

Škodová udalosť ako dopravná nehoda ?

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť,

a) ak vodič odišiel z miesta škodovej udalosti bez toho, že preukázal svoju totožnosť vyplnil a podpísal tlačivo o škodovej udalosti, respektíve neoznámil svoje osobne údaje osobe, ktorej spôsobil škodu

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia

c) účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení.

Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely zákona o cestnej premávke nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.

Dopravná nehodovosť na cestách (2017)

Dopravná nehodovosť vyjadrujú cestné a železničné dopravné nehody a škody nimi spôsobené (tiež vodné a letecké dopravné nehody) a úmrtnosť pri dopravných nehodách. Cestná dopravná nehodovosť vyjadruje nehody spôsobené osobnými automobilmi, motocyklami, autobusmi, cyklistami a chodcami. Železničná dopravná nehodovosť  nehody spôsobené cestujúcimi, zamestnancami železnice a inými osobami. Dopravná nehodovosť sa spája s veľkými materiálnymi škodami, trvalými ujmami na zdraví obyvateľov a veľmi často s nenahraditeľnými stratami na životoch. Dopravná nehodovosť na cestných komunikáciách predstavuje dôležitý ukazovateľ úrovne cestných podmienok, premávkových pomerov a kvality údržby ciest.

V roku 2017 došlo na slovenských cestách k 14 013 dopravným nehodám. Oproti roku 2016 bol zaznamenaný nárast celkovo o 491 dopravných nehôd. Najviac dopravných nehôd bolo zaznamenaných v Prešovskom kraji (2182), v Žilinskom (2164) a Bratislavskom kraji (2131). Najmenej dopravných nehôd bolo zaevidovaných na území Trenčianskeho kraja (1252), Banskobystrického kraja (1423) a Trnavského kraja (1441). Najväčší medziročný nárast dopravných nehôd bol zaznamenaných na území Trnavského kraja (207 dopravných nehôd). Najväčší medziročný pokles dopravných nehôd bol zaznamenaný na území Bratislavského kraja (o 148 dopravných nehôd). Viaceré dopravné nehody boli zapríčinené pod vplyvom alkoholu. Alkohol u vinníka dopravnej nehody bol zistených pri 1585 dopravných nehodách.

Cestné dopravné nehody sú sledované:

a) podľa následkov (usmrtenie, ťažké zranenie, ľahké zranenie, hmotná škoda)

b) podľa zavinenia (vinníka dopravnej nehody): vodič motorového vozidla, vodič nemotorového vozidla, chodec, iný účastník cestnej premávky, lesné a domáce zvieratá, závada komunikácie, technická závada vozidla, vplyv alkoholu a iné zavinenia

c) podľa hlavných príčin dopravnej nehody

d) podľa miesta vzniku dopravnej nehody (obec, mimo obce, železničné prejazdy, diaľnica, cesta I., II. a III. , miestna komunikácie)

e) podľa času, viditeľnosti a rozhľadu, druhu vozidla atď.

Zranenia pri dopravných nehodách

V roku 2017 bolo pri dopravných nehodách 1127 ťažko zranených a 5757 ľahko zranených osôb. Zranená osoba je osoba, ktorá nebola pri dopravnej nehode usmrtená, ale má ťažké alebo ľahké zranenie ako dôsledok dopravnej nehody. Na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa rozlišuje usmrtená osoba, ťažko zranená osoba a ľahko zranená osoba. Za usmrtenú osobu sa pova uje osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 24 hodín po dopravnej nehode. Ťažko zranená osoba je osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví. Ľahko zranená osoba je osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela inú ujmu na zdraví ako ťažkú. Za ľahké zranenie sa nepovažuje jednorazové ošetrenie, ktoré si nevyžaduje odborné ošetrenie alebo práceneschopnosť. Informácie o usmrtenom alebo zranenom účastníkovi dopravnej nehody sa poskytujú Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Usmrtenia pri dopravných nehodách

Celkový počet usmrtených osôb v roku 2017 dosiahol počet 250. Ide o medziročný nárast o osem ľudských životov. 49 obetí, bolo medzi chodcami, 18 spomedzi cyklistov, 26 tragických nehôd evidujú v prípade motocyklov a 157 nehôd súviselo s automobilmi. Vlastnou vinou si zavinilo smrť 130 účastníkov cestnej premávky (52%). Cudzím zavinením bolo usmrtených 120 účastníkov cestnej premávky (48%). K úmrtiam chod cov dochádza najmä v noci (31 chodcov) ako cez deň (18 chodcov). Z toho 63 % chodcov bolo usmrtených v obci a 37% chodcov mimo obce.

Dopravné nehody a ich príčiny

Dopravné nehody vznikajú následkom nerešpektovania pravidiel cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky upravuje zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Účelom zákona je vytvoriť podmienky pre zaistenie bezpečnej a plynulej cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky určujú najmä všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, povinnosti vodiča, používanie bezpečnostných pásov, spôsob jazdy, jazdu v jazdných pruhoch, rýchlosť jazdy, vzdialenosť medzi vozidlami. Obsahujú aj osobitné ustanovenia o chodcoch a osobitné ustanovenia o cyklistoch.

Nie každá dopravná nehoda musí byť spôsobená zavinením vodiča motorového vozidla. Dopravnú nehodu môže zaviniť aj chodec, cyklista, motocyklista, prípadne iný účastník cestnej premávky. V prípade vzniku dopravnej nehody sa určuje príčina vzniku dopravnej nehody. Technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. T

Technickú príčinu vzniku dopravnej nehody vyhodnocuje znalec z odboru cestná doprava. Znalec z tohto odboru je oprávnený posudzovať vznik a príčiny nehôd cestných vozidiel aj mimo cestných komunikácií. Znalec vykoná analýzu nehodového deja z technického hľadiska. Posudzuje možnosť zabránenia dopravnej nehode a posúdi techniku jazdy účastníkov dopravnej nehody. Technická analýza sa vykonáva na základe obsahu spisového materiálu. Vychádza sa hlavne z zadokumentovaných stôp v zázname dopravnej nehody a zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie, a výpovedí účastníkov a svedkov dopravnej nehody. Analýza nehodového deja sa spracováva pomocou výpočtovo – simulačného programu PC – Crash s prihliadnutím na najnovšie  poznatky vedy a techniky.

Príčiny vzniku dopravnej nehody

a) Porušenie povinnosti vodiča (nevenovanie sa vedeniu vozidla, telefonovanie, nedbanie zvýšenej opatrnosti voči cyklistom a chodcom, vedenie vozidla pod vplyvu alkoholu)

b) Neprimeraná rýchlosť

c) Nesprávna jazda cez križovatku

d) Nesprávne otáčanie alebo cúvanie

e) Nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami

f) Nesprávny spôsob jazdy

g) Porušenie osobitných ustanovení o chodcoch

h) Nesprávne odbočovanie

i) Nesprávne predchádzanie

The post Dopravné nehody, ich príčiny a následky appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

Pojem škoda v trestnom práve je úzko spätý s pojmom poškodený. Ani jeden pojem nemôže existovať bez toho druhého. Nikdy nevznikne škoda bez toho, aby nevznikla konkrétnemu poškodenému. Ani osoba nemôže v trestnom konaní vystupovať ako poškodený ak mu nevznikla škoda.  Legálna definícia poškodeného je obsiahnutá v § 46 Trestného poriadku. Poškodeným sa rozumie osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda. Poškodený jej aj osoba, ktorej zákonom chránené práva boli ohrozené alebo porušené.  Poškodeným môže byť fyzická osoba, právnická osoba a dokonca aj štát.  

Definícia pojmu škoda je obsiahnutá v Trestnom zákone. Za škodu sa považuje škoda na veci a škoda na právach. Škodou môže byť ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku, alebo na právach poškodeného, prípadne iná ujma poškodeného. Pojem škoda je na účely trestného práva rozšírený aj o ujmu na zisku. Predpokladom je, že by ho mohol poškodený odôvodnene dosiahnuť, ak by nedošlo k trestnému činu.

Škoda spôsobená trestným činom

Vznik škody nezakladá automaticky práva poškodeného uplatniť náhradu škody v trestnom konaní. Škoda spôsobená trestným činom musí byť v príčinnej súvislosti s trestným činom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi trestným činom a škodou musí existovať kauzálny nexus. Škoda ako následok trestného činu by nenastala, ak by nedošlo k trestného činu. Od škôd spôsobených trestným činom treba odlišovať škody, ktoré vzniknú v rámci skutkového deja, ale nie sú v príčinnej súvislosti s trestným činom. Nie každá škoda, ktorá vznikla v súvislosti s trestným činom je škodou spôsobenou trestným činom. Predmetom adhézneho konania nemôže byť škoda spôsobená iným činom, za ktorý nie je páchateľ trestne stíhaný. A to ani v prípade, ak mala súvis so skutkom, pre ktorý je vedené trestné stíhanie.

Kategorizácia škody a jej význam

Škoda má význam pre trestnosť skutku a jeho právnu kvalifikáciu. Vznik škody je znakom skutkovej podstaty niektorých trestného činu. Trestný zákon vymedzuje hranicu medzi trestným činom a priestupkom. Týmto kritériom je malá škoda. Malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 eur. Bez vzniku malej škody nepôjde o čin zakladajúci trestnú zodpovednosť. Malá škoda je znakom skutkovej podstaty napr. krádeže, sprenevery,  podvodu, úverového či poisťovacieho podvodu. Výška škody odôvodňuje kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu. To znamená uloženie prísnejšieho trestu páchateľovi trestného činu. Pri  kvalifikovaných skutkových podstát spravidla nejde už malú škodu. Vyžaduje sa škoda väčšia, značná škoda alebo  škoda veľkého rozsahu. Spôsobenie vyššej škody sa posudzuje ako okolnosť odôvodňujúca prísnejší postih.

Trestný zákon zároveň určuje škodu ako kritérium určujúce trestnosť skutku. Výška škody je odstupňovaná do štyroch základných kategórii. Môže ísť o malú škodu prevyšujúcu sumu 266 eur. Väčšia škoda predstavuje  desaťnásobok 266 eur. Značná škoda presahuje sto násobok 266 eur. A napokon škodu veľkého rozsahu, ktorá prevyšuje päťsto násobok sumy 266 eur. Ak Trestný zákon vyžaduje v základnej skutkovej podstate trestného činu vznik škody a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň malá škoda.

Škoda v zmysle trestného práva má dva základné významy. Jednak škoda vzniknutá v dôsledku trestného činu je predmetom adhézneho konania. Podstatou adhézneho konania je rozhodnutie o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom. O adhéznom konaní sa dočítate viac v článku Náhrada škody v trestnom konaní. Na druhej strane škoda ako následok podmieňuje závažnosť činu, ktorá zakladá trestnosť činu alebo jeho právnu kvalifikáciu.

Škoda na zdraví

Definícia škody na zdraví vychádza z definície ublíženia na zdraví v Trestnom zákone. Ublížením na zdraví rozumie poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod škodou na zdraví sa rozumie ublíženie na zdraví, ako aj ťažká ujma na zdraví podľa Trestného zákona.   K ublíženiu na zdraví píšeme viac v článku Začatie trestného stíhania pri dopravnej nehode.

Ak poškodenému vznikla trestným činom škoda na zdraví, môže si uplatniť nároky zo škody na zdraví. Trestné právo vychádza z právnej úpravy občianskeho práva o náhrade škody.  Podľa občianskeho práva pri škode na zdraví vzniká poškodenému špecifický komplex osobitých práv. Poškodenému vzniká právo na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a stratu na zárobku. Poškodený si môže uplatniť stratu na dôchodku, jednorazové vyrovnanie a náklady spojené s liečením. V prípade smrti poškodeného je možné uplatniť primerané náklady pohrebu a pozostalostnú úrazovú rentu.

Pri bolestnom sa vychádza z bolesti spôsobenej poškodením zdravia. Zohľadňuje sa aj bolesť vytrpená počas liečby alebo počas odstraňovania následkov. Pri sťažení spoločenského uplatnenia sa posudzujú trvalé následky pre poškodeného. Trvalé následky sa môžu prejaviť pri uspokojovaní jeho životných potrieb alebo plnení jeho spoločenských úloh. Pri  výpočte náhrady sa vychádza z lekárskeho posudku. V lekárskom posudku lekár oboduje bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Výpočet náhrady sa realizuje ako súčin bodov v lekárskom posudku a hodnoty bodu pre príslušný rok.  Viac sa dočítate v článkoch Bolesť, náhrada za bolesť a zásady hodnotenia bolesti v praxi a Sťaženie spoločenského uplatnenia.

Majetková škoda

Majetková škoda delí na skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ušlý zisk spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ako u skutočnej škody. Ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu. Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku. Musí byť preukázané, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo v dôsledku protiprávneho konania škodcu.

Pri určovaní výšky škody je smerodajná reálna cena predmetu útoku. To znamená suma, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v mieste a čase útoku predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z finančných prostriedkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby predmet útoku nadobudol pôvodný stav. Prípadne z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo podobnej veci. Ak ani tento postup nie je možný, bude sa vychádzať z odborného vyjadrenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť poskytuje záruku objektívneho určenia výšky škody. Krajným spôsobom určenia výšky škody je vypracovanie znaleckého posudku.

Morálna škoda

Morálna škoda často vzniká súbežne s materiálnou škodou. Morálna škoda vzniká najmä v dôsledku neoprávneného zásahu  do osobnosti človeka. Teda zásahom do jej života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Neoprávnený zásah môže smerovať aj do súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. V prípade zásahu do osobnosti jednotlivca vzniká právo domáhať sa morálneho zadosťučinenia, ktoré spočíva v ospravedlnení. Možno sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak sa zdá byť náhrada materiálnej škody nepostačujúca. 

Prípadom nemajetkovej ujmy je ujma, ktorá vzniká v dôsledku smrti poškodeného. Usmrtením blízkej osoby vzniká nielen materiálna škoda spočívajúca vo výdavkoch na pohreb. Nastáva trvalé narušenie sociálnych vzťahov, ktoré vznikli medzi poškodeným a pozostalými počas ich spoločného života. V dôsledku úmrtia blízkej osoby dochádza k citovej ujme, ktorá je svojou povahou nemateriálnou ujmou. V prípade,  že medzi fyzickými osobami vzniknú sociálne, kultúrne alebo citové väzby v rámci ich súkromného života, môže dôjsť v dôsledku odňatia práva na život jednému z nich k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhého.

Iná škoda

Iná škoda predstavuje škodu, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku protiprávneho konania škodcu, avšak nie je možné ju subsumovať pod škodu na zdraví, majetkovú alebo morálnu škodu. Pojem iná škoda pokrýva všetky druhy škôd, ktoré by mohli vzniknúť a neboli by subsumovateľné pod základne druhy škôd. Môže ísť o ujmu na iných právach a slobodách poškodeného. Takýmito právami sú napríklad práva patriace do oblasti práva duševného vlastníctva.

The post Škoda ako následok trestného činu a jej kategorizácia appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.

V civilnom konaní o náhrade škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok v trestnom konaní rozhodujúcim okamihom pokiaľ ide o právny základ nároku ako aj výšku žalovanej sumy. Trestné súdy o nároku poškodeného na náhrade škody rozhodujú výnimočne. Vo väčšine prípadov odkážu poškodeného na občianske súdne konanie. Za akých okolností rozhodujú, prípadne nerozhodujú trestné súdy o nároku na náhradu škody sa dozviete v článku Náhrada škody v trestnom konaní.

Viazanosť civilného súdu inými rozhodnutiami

Dokazovanie v civilnom konaní sa spravuje zásadou voľného hodnotenia dôkazov súdom. Ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku predstavuje výnimku zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predmetné ustanovenie vymenováva, kedy je civilný súd viazaný rozhodnutiami súdov alebo iných orgánov. Pri hodnotení dôkazov súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt  a o tom, kto ich spáchal. Súd je viazaný aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

Viazanosť civilného súdu rozhodnutím trestného súdu je daná len v prípade rozhodnutia, že bol spáchaný trestný čin. Ústavný súd skonštatoval, že „súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom. Teda rozhodnutím o tom, že napríklad trestný čin nebol spáchaný. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal, a teda, že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu“. Ide o nález Ústavného súdu z 8 apríla 2015, spisová značka 409/2014.

Skutková podstata trestného činu

Za akých okolností môže trestný súd dospieť k záveru o spáchaní trestného činu? Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov. Každá skutková podstata trestného činu obsahuje obligatórne znaky. Týmito znakmi sú subjekt – páchateľ trestného činu, b) subjektívna stránka – zavinenie , c) objekt – záujem chránený Trestným zákonom a d) objektívna stránka – protiprávne konanie páchateľa, resp. opomenutie konania, na ktoré bol  povinný podľa zákona + škodlivý následok konania (škoda) + príčinný vzťah. Viac o škode podľa Trestného zákona  sa dozviete v článku Škoda ako o majetkový následok trestného činu a jej kategorizácia.

Trestný súd je povinný zisťovať, či skutok spĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ čin nemá naplnené všetky znaky, nie je naplnená skutková podstata trestného činu. V takom prípade trestný súd nemôže konštatovať, že bol spáchaný trestný čin a určiť trestne zodpovednú osobu. Rozhodnutie o spáchaní trestného činu znamená, že trestný súd mal riadne preukázané, že sú dané všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Nález Ústavného súdu SR

Ústavný súd sa vyjadroval k viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom pri rozhodovaní v občianskoprávnej veci. Ide o  nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.. ÚS 269/2011 z 23. novembra 2011. Rozhodnutia všeobecných civilných súdov použili v danom prípade gramatický výklad ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku. Trestný súd v trestnom konaní schválil dohodu o vine a treste, rozhodol, že obvinený je vinný z trestného činu sprenevery a poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Všeobecné civilné súdy zamietli nárok na náhradu škody napriek právoplatnému rozsudku v trestnom konaní, v ktorom bola jeho škoda uznaná. Žalobný nárok uplatnený poškodeným v civilnom konaní nemal byť preukázaný v rovine škody.

Poškodený sa domáhal ústavnou sťažnosťou vyslovenia porušenia jeho ústavného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Poškodený namietal, že všeobecné súdy nesprávne aplikovali ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku.

Krajský súd sa na základe výzvy Ústavného súd vyjadril k ústavnej sťažnosti nasledovne: „Existencia samotného trestného rozsudku nezbavuje súd povinnosti skúmať základ a výšku uplatnenej škody. Preto podľa názoru krajského súdu bolo namieste, že sa táto škoda, nielen jej výška, ale aj základ, posudzovala a vyhodnocovala.“ Krajský súd dospel k záveru, že pri svojom rozhodovaní nie je viazaný nielen rozsahom a výškou škody spôsobenej trestným činom, ale ani „skutkovým základom uplatňovaného nároku“. Krajský súd uviedol, že civilný súd je oprávnený pri výkone právomoci posudzovať otázku výšky uplatnenej škody a v rámci zisťovania skutkového stavu veci bol oprávnený zisťovať a posudzovať celý skutkový základ uplatňovaného nároku. A to i keď z hľadiska právneho posúdenia skutkových okolností zasahuje základ nároku do trestného práva. Podľa krajského súdu právo civilného súdu vyvodiť občiansko-právnu prípadne obchodno-právnu zodpovednosť, či iné dôsledky určitej skutočnosti nie je obmedzené, ani ak by skutkový dej naplňoval skutkovú podstatu trestného činu. Skutočnosť, že súd v civilnom konaní nie je viazaný výškou škody vychádza z toho, že v rámci občianskeho súdneho konania musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy k zisteniu skutového stavu veci viažuceho sa nielen k výške škody, ale aj k škode ako takej.

Ústavný súd skonštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia nevyrovnal so skutočnosťou, že znakom skutkovej podstaty trestného činu sprenevery je spôsobenie škody na cudzom majetku. Jediným skutkom, ktorý bol predmetom rozhodovania v rámci trestného konania bol skutok týkajúci sa disponovania s peniazmi zo zmluvy uzatvorenej medzi poškodeným a odsúdeným ako konateľom právnickej osoby. Z právnej kvalifikácie skutku ako aj zo skutkovej vety trestného rozsudku vyplýva, že v dôsledku trestného činu sprenevery došlo u poškodeného k spôsobeniu škody. Výklad § 193 Civilného sporového poriadku použitý Najvyšším súdom vedie k nerešpektovaniu záverov právoplatného trestného rozsudku vydaného v trestnom konaní.

Právny názor všeobecných súdov je výsledkom gramatického výkladu ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku. Ústavný súd uviedol, že gramatický výklad má za následok v predmetnom prípade nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia trestného súdu a narušenie princípu právnej istoty. Gramatický výklad nemožno považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia na zistený skutkový stav. V predmetnej veci ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a trestným súdom boli zistené. To platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného.

Ústavný súd ďalej skonštatoval: „Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal“

Výrok o vine a spolu zavinenie poškodeného

Vzniká otázka, či záver Ústavného súdu je možné aplikovať na všetky prípady bez výnimky. Výrok o vine v odcudzujúcom trestnom rozsudku spravidla konštatuje iba protiprávne zavinené konanie páchateľa trestného činu. Vo výrokovej časti odsudzujúceho rozhodnutia trestného súdu sa neuvádza spolu zavinenie poškodeného. Spolu zavinenie poškodeného je spravidla konštatované iba v odôvodnení odsudzujúceho trestného rozhodnutia. Spolu zavinenie poškodeného sa môže sa zohľadniť pri určení výšky trestu. Spolu zavinenie poškodeného môže vyplývať z obsahu trestného spisu (napr. znalecký posudok z odboru cestná doprava). O spolu zavinení poškodeného píšeme viac v článku Zavinenie poškodeného, forma zavinenia a aplikačná prax. Skúmanie spolu zavinenia inej osoby na vzniku škody v civilnom konaní nie je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR. Tieto závery potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, spisová značka 25 Cdo 818/2004. Podľa Najvyššieho súdu ČR rozhodnutie, ktorým bol páchateľ trestného činu uznaný za vinného neznamená, že škoda boa spôsobená výlučne jeho zavinením. Pokiaľ sa okrem páchateľa trestného činu na vzniku škody podieľalo aj konanie poškodeného, nie je súd v civilnom konaní o nároku na náhradu škody pri posudzovaní spolu zavinenia poškodeného viazaný výrokom o vine páchateľa.

Viazanosť civilného súdu výrokom o náhrade škody v trestnom konaní

Pokiaľ trestný súd zistí, že protiprávnym konaním páchateľa bola poškodenému spôsobená škoda v minimálnej výške, civilný súd je povinné takto zistené závery trestného súdu rešpektovať. Máme za to, že civilný súd je viazaný minimálnou výškou škody zistenou v trestnom konaní. To však neznamená, že civilný súd nemôže v rámci dokazovania zistiť vyššiu škodu než aká bola ustálená v trestnom konaní. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti škody je civilný súd povinný vykonať dokazovanie

The post Viazanosť civilného súdu rozhodnutím v trestnom konaní appeared first on Odškodnenie pri dopravnej nehode (PZP) - bezplatná konzultácia.